• Priekopníci v strednej Európe: V Ružinove realizujú unikátnu liečbu
• Starostlivosť o pacienta po mŕtvici je stále nedostatočná
• S deťmi treba o smrti hovoriť priamo,neexistuje ideálny čas

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Asociácia nemocníc Slovenska upozorňuje, že dohoda medzi Lekárskym odborovým združením a vládou priniesla do zdravotníctva rozvrat systému. Podľa nemocníc výrazne narástli mzdové náklady a zároveň klesol počet výkonov – aj pre skrátenie pracovného času lekárov. Podobne reaguje aj Asociácia štátnych nemocníc. Tvrdí, že prudký nárast personálnych nákladov vážne ohrozuje hospodárenie viacerých zariadení. Niektoré musia na výplaty použiť viac ako osemdesiat percent svojich príjmov, takže na ostatné náklady im zostáva minimum. Viceprezident Asociácie nemocníc Igor Pramuk hovorí, že problémom je aj to, že mnohí lekári pracujú súčasne v štátnych aj súkromných zariadeniach. Podľa neho to predlžuje čakacie lehoty a pacient sa ocitá na poslednom mieste. Dodal, že súčasné nastavenie platového automatu a dohody s odborármi je neudržateľné a potrebuje zmenu. Asociácia štátnych nemocníc odhaduje, že osobné náklady sa v budúcom roku zvýšia o ďalších desať percent. Celkovo pôjde o približne 180 miliónov eur navyše. Nemocnice preto žiadajú legislatívne zmeny a odbornú diskusiu so všetkými aktérmi. Lekárske odborové združenie obvinenia odmieta. Jeho predseda Peter Visolajský tvrdí, že peniaze na mzdy sú v rozpočte kryté a zdravotné poisťovne ich dostali. Ak ich nemocnice nemajú, podľa neho by si ich mali od poisťovní vypýtať. Zároveň pripomína, že najväčšou položkou sú platy sestier, ktoré stále nie sú vysoké. Skrátenie pracovného času na 37 a pol hodiny týždenne považuje len za zosúladenie s platným zákonom. Dodáva, že dohoda s vládou sa netýkala súkromných nemocníc a že súčasťou dohody je aj personálny audit a úprava zákona. Od roku 2026 sa garantovaná mzda nebude vzťahovať na lekárov s úväzkom menším ako polovica. Visolajský preto označil tvrdenia Asociácie nemocníc Slovenska za zavádzajúce.

Lekári z neurochirurgickej kliniky v bratislavskej Nemocnici Ružinov realizujú unikátnu miniinvazívnu liečbu mozgového krvácania. Sú priekopníkmi liečby v strednej Európe. „Tento moderný zákrok umožňuje pomocou navigácie cez približne 1,5 centimetra návrt v lebke presne odstrániť krvnú zrazeninu v mozgu s minimálnym poškodením mozgového tkaniva a znížiť riziko úmrtnosti pri vybraných pacientoch,“ priblížil Kristián Varga, ktorý metódu na pracovisku zaviedol a ďalej rozširuje. Tento postup prednedávnom lekári realizovali pri jednom pacientovi, ktorý na letisku pred odletom na dovolenku prestal náhle rozprávať. „Mesiac po výkone už pacient rozprával bez obmedzení a jeho kvalita života sa vrátila do bežných koľají,“ doplnila Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Pracovisko neurochirurgie v Nemocnici Ružinov je tiež zapojené do výskumných grantových projektov na optimalizáciu tejto liečby. Prístup ocenil aj riaditeľ UNB Alexander Mayer. „Neurochirurgická klinika Slovenskej zdravotníckej univerzity a UNB má úžasný tím zdravotníkov, ktorí majú enormný záujem o napredovanie a prinášanie najnovších operačných techník, ktoré zachraňujú ľudské životy. Ich nastavenie neustále sa vzdelávať a prinášať svetovú medicínu slovenským pacientom nám všetkým dáva nádej na obrovský progres v liečbe komplikovaných a život ohrozujúcich stavov,“ dodal.

Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši získa z plánu obnovy takmer dva milióny eur s DPH na novú magnetickú rezonanciu s kompletným príslušenstvom. V stredu 28. októbra na tlačovej konferencii v nemocnici to oznámil minister zdravotníctva Kamil Šaško spolu s predsedníčkou Žilinského samosprávneho kraja Erikou Jurinovou a primátorom Liptovského Mikuláša Jánom Blcháčom. V liptovskomikulášskom okrese potrebuje ročne vyšetrenie magnetickou rezonanciou približne viac ako 2500 pacientov. Doteraz ľudia na vyšetrenie čakali niekoľko mesiacov alebo museli cestovať do Ružomberka či Popradu. „Už čoskoro budú mať všetci títo ľudia modernú diagnostiku priamo doma, v Liptovskom Mikuláši. Pre našich obyvateľov to znamená viac istoty, menej strachu, rýchlejšiu pomoc a väčšiu šancu na uzdravenie,“ uviedol Blcháč.

Slovenskí seniori s pribúdajúcim vekom čoraz viac zanedbávajú prevenciu a menej navštevujú preventívne prehliadky. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré upozorňuje, že práve prevencia je kľúčová pre dlhší a kvalitnejší život v starobe. Podľa údajov centra preventívne prehliadky u všeobecného lekára absolvuje len približne 40 percent ľudí nad 65 rokov. Kým šesťdesiatnici patria medzi najzodpovednejších a polovica z nich chodí na prehliadky pravidelne, po sedemdesiatke záujem o vlastné zdravie výrazne klesá. Vo veku osemdesiat rokov a viac navštívi lekára raz za dva roky už len asi tretina seniorov. Hovorkyňa centra Alena Krčová pripomína, že starší pacienti sa najčastejšie liečia na vysoký krvný tlak, cukrovku, onkologické ochorenia, choroby pohybového aparátu či problémy spojené so zníženými mentálnymi schopnosťami. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková vidí za týmto poklesom viaceré dôvody – zhoršené mentálne zdravie, ťažkosti s pohybom aj nedostatok pomoci pri presune do ambulancie. Mnohí seniori tak prichádzajú k lekárovi až v akútnych prípadoch, často priamo na pohotovosť. Janeková upozorňuje, že všeobecní lekári venujú väčšinu svojho času práve ľuďom nad 65 rokov, keďže s vekom pribúdajú chronické ochorenia a často sa vyskytujú viaceré diagnózy naraz. Včasná diagnostika a liečba podľa nej dokáže život nielen predĺžiť, ale aj zlepšiť jeho kvalitu. Problémom býva aj množstvo liekov, ktoré seniori užívajú, a fakt, že príznaky chorôb u nich bývajú často menej nápadné. Odborníčka preto apeluje aj na rodiny – deti a vnúčatá by sa mali o svojich starých rodičov viac zaujímať. Podľa Janekovej treba dohliadať na ich pitný režim, správne užívanie liekov a v prípade potreby ich sprevádzať k lekárovi. Blízki môžu seniorom pomôcť zapamätať si dôležité informácie a dodržiavať pokyny od lekára.

Neliečené respiračné ochorenia môžu prerásť do závažného zápalu pľúc a rozšíriť sa aj na iné orgány, najčastejšie na srdce, kde môžu spôsobiť život ohrozujúci zápal. Upozornila na to špecialistka vnútornej komunikácie Záchrannej zdravotnej služby ZaMED Alexandra Gállová. Záchranári vysvetlili, že najčastejšie komplikácie chrípky, covidu či iných ochorení dýchacích ciest sú dôsledkom ich podcenenia a „prechodenia“. Vtedy sa infekcia môže zhoršiť, najmä u ľudí s oslabenou imunitou. „Starší pacienti, ktorí trpia viacerými ochoreniami, prežívajú aj chrípku oveľa ťažšie ako zdraví ľudia. Priebeh u nich býva dramatickejší,“ upozornil vedúci tréningového centra ZaMED Patrik Brna. Dodáva, že neliečené respiračné ochorenia so sebou vždy nesú riziká. Ak má pacient problémy s dýchaním, treba mu okamžite pomôcť – uložiť ho do polosedu alebo sedu podľa toho, čo mu viac vyhovuje. Dôležité je s ním komunikovať, udržiavať ho v pokoji a uistiť ho, že pomoc je nablízku. Upokojenie môže prispieť k zlepšeniu jeho stavu. Záchranku je podľa Brnu potrebné volať, ak sú ohrozené základné životné funkcie – pri poruche vedomia, závažných problémoch s dýchaním či srdcom, alebo pri náhlej, nevydržateľnej bolesti a iných akútnych prejavoch. Pozornosť si vyžaduje aj horúčka, ktorá neustupuje ani po podaní liekov, sprche, ovlažení či zábaloch – v takom prípade je tiež nutné volať záchrannú službu. V rámci prevencie záchranári apelujú na nosenie rúška v priestoroch, kde sa zhromažďuje viac ľudí. Rúško by mali mať aj tí, ktorí pociťujú príznaky ochorenia, aby zabránili šíreniu infekcie. Pomáha tiež dostatok spánku, zdravý životný štýl a príjem vitamínov C, D a zinku. „Imunitu podporuje aj dlhodobé otužovanie, no začať s ním treba ešte pred sezónou respiračných chorôb,“ pripomenul Brna.

Ideálny vek, kedy začať hovoriť s deťmi o smrti, neexistuje. Najdôležitejšie je komunikovať priamo, bez zbytočného zjemňovania a byť otvorený ich otázkam. Uviedla to Liga za duševné zdravie. Deti sa môžu so smrťou stretnúť už od raného veku – napríklad pri strate domáceho zvieratka alebo cez prírodné cykly, ktoré si všimnú, ako je padajúce lístie na jeseň. Odborníci preto odporúčajú začať s deťmi o smrti hovoriť primerane ich veku a chápaniu, aby si vytvorili zdravý postoj k tejto prirodzenej súčasti života. Vo veku okolo troch až štyroch rokov deti začínajú chápať základné pojmy života a smrti, hoci ešte nerozumejú ich neodvratnosti. V tomto období sú vhodné jednoduché vysvetlenia bez zbytočných detailov. S pribúdajúcim vekom – najmä medzi šiestym a ôsmym rokom – už dokážu pochopiť, že smrť je trvalá a konečná, a možno s nimi hovoriť otvorenejšie, no vždy citlivo. Komunikácia o smrti blízkeho je pre deti veľmi náročná. Rodičia im môžu najlepšie pomôcť tým, že budú úprimní, trpezliví a prispôsobia vysvetlenia veku aj emocionálnemu vývoju dieťaťa. Deti často vnímajú viac, než si dospelí myslia, preto im treba dať priestor na vyjadrenie pocitov, otázok a obáv. Najdôležitejšie je hovoriť priamo. Používať výrazy ako „dedko zomrel“ namiesto „odišiel“ alebo „zaspal“ pomáha predchádzať zmätku, pretože deti môžu metafory chápať doslovne. Je tiež dôležité vysvetliť, že smrť nie je chybou dieťaťa ani nikoho iného, ale prirodzenou súčasťou života. Rodičia by mali dieťa ubezpečiť, že všetky jeho pocity – smútok, hnev či strach – sú v poriadku. Pomáha aj otvorené zdieľanie vlastných emócií, aby dieťa videlo, že smútok je bežný, no postupne ustúpi. Ak má dieťa záujem, možno ho povzbudiť, aby sa rozlúčilo kreatívne – napríklad kresbou, listom na rozlúčku alebo účasťou na pohrebe. Dôležité je, aby rodičia zostali dieťaťu emocionálne nablízku a vnímali, či neprejavuje známky dlhodobého trápenia. Ak áno, odborníci odporúčajú vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.

Aj tento týždeň nám exkluzívne pre TV Doktor expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Róbert Babeľa zhrnul, čo sa udialo v uplynulom týždni vo svete medicíny.

A pokračujeme krátkym prehľadom správ z uplynulého týždňa.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou označil vývoj financovania paliatívnej starostlivosti na Slovensku za pozitívny. Zároveň odporúča, aby zdravotné poisťovne v budúcnosti pristupovali k jej financovaniu flexibilnejšie. Vyplýva to zo zistení úradu po ukončení dohľadu vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Úrad navrhuje, aby poisťovne financovali paliatívnu a ošetrovateľskú starostlivosť buď bez limitov – ako to už robí jedna z poisťovní – alebo aby počas roka pravidelne prehodnocovali výšku finančných limitov. Tak by mohli pružnejšie reagovať na potreby poistencov odkázaných na túto starostlivosť. Podľa úradu je vývoj pevných cien od roku 2023 významným krokom k zabezpečeniu primeraného financovania. Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť je pritom v systéme verejného zdravotného poistenia efektívnejšia a lacnejšia než dlhodobá hospitalizácia či zákroky bez liečebného efektu. Úrad očakáva, že ministerstvo zdravotníctva bude v roku 2026 pokračovať v určovaní pevných cien prostredníctvom cenových opatrení a zároveň v rozpočte verejnej správy vyčlení výdavky na paliatívnu a ošetrovateľskú starostlivosť. Podpora týchto foriem starostlivosti podľa úradu pomáha lepšie využívať nemocničné kapacity pre akútnych pacientov, znižuje tlak na urgentné a intenzívne oddelenia a zvyšuje odbornosť zdravotníkov. Ministerstvo v posledných rokoch postupne zvyšovalo pevné ceny za paliatívnu aj ošetrovateľskú starostlivosť. Najnovšie opatrenie, ktoré začne platiť od januára 2025, stanovuje cenu za lôžkodeň v hospicoch na 230 eur a v domovoch ošetrovateľskej starostlivosti na 90 eur. Zvýšili sa aj platby za návštevy mobilných hospicov – počas dňa na 95 eur a v noci na 110 eur. Dohľad úradu, ktorý prebiehal od januára 2024 do marca 2025, preveroval postup poisťovní pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní a financovaní zdravotnej starostlivosti – najmä v oblasti paliatívnej, ošetrovateľskej a následnej starostlivosti, poskytovanej doma alebo v ústavnom prostredí.

Veková hranica povinnej lekárskej prehliadky pre vodičov sa na Slovensku zvýši. Po novom ju každých päť rokov budú musieť absolvovať vodiči až od 70 rokov, nie od 65, ako je to dnes. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú schválila Národná rada. Zmenu predložil koaličný poslanec Ľubomír Vážny. Argumentoval tým, že podľa policajných štatistík vodiči vo veku od 65 do 70 rokov spôsobujú minimum dopravných nehôd. Zohľadnený je aj technologický pokrok – nové bezpečnostné systémy v autách a lepšia fyzická i mentálna kondícia ľudí v tomto veku. Novela má zároveň odstrániť duplicitu v lekárskych prehliadkach. Ak vodič absolvuje preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára v tom istom roku, v ktorom by mal mať vodičskú prehliadku, bude sa mu uznávať ako náhrada. Lekár však musí vykonať všetky úkony potrebné na posúdenie zdravotnej spôsobilosti vodiča. Nové pravidlá sa dotknú aj pohybu na chodníkoch. Do zákona sa po novom zavedie presná hodnota rýchlosti chôdze – šesť kilometrov za hodinu. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť chodcov a obmedziť kolízie s používateľmi elektrických kolobežiek, bicyklov či iných prostriedkov s motorčekom. Podľa poslanca Vážneho bude toto opatrenie užitočné aj pri dokazovaní priestupkov cyklistov a kolobežkárov, pretože pomôže objektívne určiť, či prekročili primeranú rýchlosť na chodníkoch.

Starostlivosť o pacientov po cievnej mozgovej príhode zostáva na Slovensku stále nedostatočná. Odborníci upozorňujú najmä na neskoré rozpoznanie a liečbu takzvanej spasticity – teda zvýšeného svalového napätia, ktoré sa objavuje u časti pacientov po mŕtvici. Neurológovia, rehabilitační lekári a analytici o tom hovorili na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa cievnej mozgovej príhody. Prednosta neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava Peter Valkovič zdôraznil, že spasticita nie je nevyhnutným osudom po mŕtvici. Moderná liečba v kombinácii s aktívnou rehabilitáciou ju dokáže výrazne zmierniť – dôležité je však začať včas. Problémom podľa neho nie je nedostatok možností, ale to, že o nich pacienti často vôbec nevedia. Po roku od zavedenia úhrady liečby spasticity do dvoch rokov od prekonania mozgovej príhody odborníci síce vidia zlepšenia, no liečba je podľa Valkoviča stále málo využívaná. Upozornil, že systémová starostlivosť o pacientov po mŕtvici by mala byť samozrejmosťou, no stále nie je. Primár rehabilitačného oddelenia nemocnice AGEL Bratislava Marek Tkáč pripomenul, že kľúčom k úspechu je spolupráca odborníkov z viacerých oblastí. Rehabilitácia podľa neho nie je len o cvičení, ale o komplexnej práci neurológov, fyzioterapeutov, logopédov aj psychológov. Analýza Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva ukázala, že modernú liečbu botulotoxínom dostáva len zlomok pacientov – približne 1,2 percenta z tých, u ktorých sa po mŕtvici vyvinula spasticita. Tretina pacientov má pritom túto diagnózu do roka od prekonania príhody. Odborníci sa zhodujú, že spasticita by mala byť bežnou súčasťou manažmentu pacientov po mozgovej príhode. Valkovič zdôraznil, že zlepšenie stavu je reálne dosiahnuteľné, ak sa začne s liečbou včas. Zároveň pozval neliečených pacientov na dni otvorených dverí neurologických ambulancií, ktoré sa uskutočnia od 3. do 14. novembra po celom Slovensku. Viac informácií nájdu na webe zivotpoporazke.sk.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.