• Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili nový zákon o psychologickej činnosti
• Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok si nevie predstaviť zopakovanie tendra na záchranky.
• Nemocnice potrebujú ešte tento rok dofinancovať sumou minimálne 25 miliónov eur.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Mojou ambíciou je trpezlivo ľuďom vysvetľovať, prečo je očkovanie dôležité. Uviedol to šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v rámci novinárskych otázok v parlamente. V súvislosti s povinným očkovaním u detí sa stotožnil so stanoviskom hlavnej hygieničky SR Tatiany Červeňovej. „Základnou ambíciou očkovania u detí je zvyšovať kolektívnu imunitu, plne sa stotožňujeme aj so stanoviskom pani hlavnej hygieničky, že jednoducho je to až dovtedy hrdinstvo, kým tú kolektívnu imunitu nestratíme. Samozrejme, že aj štát a aj ja osobne tam môžeme robiť viac (...). V najbližších týždňoch bude niekoľko stretnutí, kde budeme presne o tom hovoriť, ako zvyšovať osvetu, ako aj samotné zdravotné poisťovne vedia možno ešte zefektívniť prístup,“ podotkol. Podľa jeho slov je však očkovanie citlivou témou. „Je dôležité z pozície ministra zdravotníctva, aby som vysvetľoval ľuďom, ktorí môžu mať z rôznych dôvodov pochybnosti, to je absolútne legitímne, ako je očkovanie dôležité, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu zdravia,“ dodal. Červeňová vyhlásila, že odmietnutím povinného očkovania spoločnosť vystavuje deti ohrozeniam na zdraví a živote. Jeho spochybňovanie je hrdinstvom, iba kým spoločnosť chráni kolektívna imunita zabezpečená práve povinným očkovaním detí.

Parlament schválil nový zákon o psychologickej činnosti. Súčasťou legislatívy sú aj zmeny týkajúce sa prevádzkovania ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Zákon pôvodne prešiel prvým čítaním v marci, napokon ho poslanci odobrili v septembri v upravenej podobe. Zo znenia vypadla psychoterapeutická činnosť iných profesií než psychológov – má sa riešiť samostatným predpisom. Nová norma upravuje podmienky výkonu povolania psychológa, poskytovanie psychologickej činnosti aj ďalšie vzdelávanie. Zavádza povinnú registráciu všetkých psychológov s prihliadnutím na rozdiely vo výkone povolania. Stanovuje sa aj podmienka licencie pre psychológov, ktorí pôsobia na voľnom trhu. Podľa ministerstva to zjednoduší režim pre registrované osoby a zároveň zabezpečí ochranu zdravia klientov prostredníctvom dohľadu Slovenskej komory psychológov. Nový zákon nadobudne účinnosť 1. októbra.

Vo štvrtok (11. 9.) sa k téme duševného zdravia uskutočnilo na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR nadrezortné stretnutie. „Na úrovni piatich ministrov sa stretávame u mňa na ministerstve zdravotníctva, tzn. ministerstvo vnútra, spravodlivosti, práce, školstva, zdravotníctva, spoločne s komisárom pre deti, kde budeme túto oblasť riešiť nadrezortne, čiže je to významný posun. Mám od toho naozaj veľké očakávania,“ priblížil Šaško. Viac už v zostrihu z tlačovej konferencie. 

Výbor parlamentu pre zdravotníctvo v utorok nerokoval o tendri na licencie pre ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Mimoriadne zasadnutie síce otvorili, ale neschválili program. Opozícia to ostro kritizovala. Predseda výboru Vladimír Baláž zo Smeru-SD označil diskusiu za predčasnú. Podľa neho sa téma ešte otvorí, keď to uzná koalícia za vhodné. Opoziční poslanci hovoria o netransparentnosti a nezákonnom zrušení tendra. František Majerský zo KDH obvinil ministerstvo, že ohrozuje fungovanie jedného z najlepšie nastavených systémov v zdravotníctve. Podobne kritizoval aj Oskar Dvořák, ktorý hovoril o „kšeftoch so záchranou životov“, a Tomáš Szalay, ktorý sa obáva, že nový tender už nebude vyhlásený. SaS preto predložila návrh zmien pri hodnotení žiadostí a bývalý minister Marek Krajčí avizoval, že tému otvorí priamo v pléne. Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval, že nedopustí škandály a požiadal Generálnu prokuratúru o prešetrenie zákonnosti postupu. Tender zrušilo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby 13. augusta, no viaceré opozičné strany stále žiadajú zverejnenie detailov.

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok si nevie predstaviť zopakovanie tendra na záchranky. Predstaviť si vie tri spôsoby riešenia situácie. Finálny návrh chce Hlas-SD, ktorý má v gescii i rezort zdravotníctva, pripraviť počas septembra. Minister to vyhlásil v stredu pred rokovaním vládneho kabinetu. Podľa Šutaja Eštoka prichádzajú do úvahy tri scenáre. Zavedenie opcie štátu na stanice, zoštátnenie systému alebo reforma integrovaného záchranného systému, do ktorého už dnes patrí polícia a Hasičský a záchranný zbor. „Ja si viem predstaviť reformu takéhoto systému,“ uviedol. Záchranky by tak podľa ministra mohli patriť pod ministerstvo vnútra. Tender na prevádzkovanie staníc záchrannej zdravotnej služby kritizovala opozícia i časť koalície. Ich výhrady smerovali k netransparentnosti. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby ho následne zrušilo v auguste.

Poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania novelu zákona o zdravotnom poistení. Ministerstvo zdravotníctva si od nej sľubuje efektívnejšiu výmenu údajov medzi poisťovňami a Úradom pre dohľad. Novela skracuje lehotu na späťvzatie prihlášky do zdravotnej poisťovne na 30 dní od podania. Poisťovne budú môcť opravovať zjavné chyby a jasne sa určia dôvody, pre ktoré môžu späťvzatie odmietnuť. Zároveň budú musieť o odmietnutí informovať poistenca. Prihlášku bude môcť podať len samotný poistenec alebo jeho oficiálny zástupca. Sprísnia sa podmienky pre samostatne zárobkovo činné osoby zo štátov mimo EÚ – do systému verejného zdravotného poistenia vstúpia až po dvoch rokoch podnikania. Nárok na starostlivosť budú mať len na Slovensku. Spresňuje sa aj postavenie študentov: cudzincom študujúcim u nás poistenie automaticky nevznikne a slovenskí študenti v zahraničí to musia nahlásiť svojej poisťovni. Rieši sa aj situácia detí narodených v zahraničí – ak rodičia nahlásia trvalý pobyt na Slovensku do 90 dní, poistenie vznikne spätne od narodenia. Neskoršie nahlásenie znamená vznik poistenia až od získania legálneho pobytu. Mení sa aj systém prehliadok mŕtvych tiel. Povinnosť zabezpečia len nemocnice, nie hospice či kúpele, ktoré na to nemajú oprávnených lekárov. Novela bude účinná od 10. decembra, niektoré časti až od 1. januára 2026.

Nemocnice potrebujú ešte tento rok dofinancovať sumou minimálne 25 miliónov eur. Zhodla sa na tom Rada Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) na stredajšom rokovaní. Prostriedky sú podľa nej nevyhnutné na pokrytie rastúcich mzdových nákladov a kompenzáciu prevádzkových výdavkov spôsobených infláciou. „Budeme sa usilovať, aby ešte tohto roku prišlo našim členom 25 až 30 miliónov eur,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. Na rok 2026 odhaduje ANS potrebu viac ako 140 miliónov eur, pôvodne požadovala 136 miliónov. Dôvodom sú nové konsolidačné opatrenia, napríklad dlhšie PN hradené zamestnávateľmi či vyššie zdravotné odvody. „Vyhodnocujeme dosahy, no očakávame, že celková naša potreba sa zvýši na viac ako 140 miliónov eur,“ dodal Pramuk. V rozpočte na ďalší rok pre celý sektor zdravotníctva bude ANS presadzovať zvýšenie o 540 miliónov eur. Zároveň upozorňuje, že štát plánuje ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. „Opäť to vyzerá tak, že štátne nemocnice budú zvýhodnené, ale potom nech nikto nehovorí, že regionálne neštátne nemocnice sú financované lepšie,“ zdôraznil Pramuk. Rada ANS sa venovala aj pripravovanej kategorizácii nemocníc, ktorá má od januára 2026 určiť, akú zdravotnú starostlivosť budú jednotlivé nemocnice poskytovať. „V tejto súvislosti potrebujeme vedieť, ako bude domyslená cestovná mapa pacienta - teda keď nemocnica niektoré výkony nebude robiť, musí byť jasné, kto tieto výkony zabezpečí,“ dodal Pramuk. Ozrejmil, že bude iniciovať zvolanie odvetvovej tripartity so zástupcami ministerstva a s odborármi k dofinancovaniu, ale aj optimalizácii siete nemocníc.

Lekárske odborové združenie podporuje konsolidáciu verejných financií, kritizuje však vládu, že namiesto hľadania úspor v zdravotníctve zvyšuje zdravotné odvody. Podľa LOZ pritom neobmedzuje ani vysoké zisky súkromníkov v sektore. Predseda LOZ Peter Visolajský pripomenul, že vláda má k dispozícii vlastné analýzy s možnosťou úspor v stovkách miliónov eur. Ak by sa realizovali, nebolo by potrebné zaťažovať všetkých pracujúcich vyššími odvodmi. Združenie tiež upozorňuje, že nie je isté, či zdravotné poisťovne zvýšené príjmy reálne vrátia späť do systému. Podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo z roku 2022 bolo možné dosiahnuť úspory 241 miliónov eur už v roku 2024 a tento rok až 308 miliónov – bez zhoršenia kvality starostlivosti. Išlo by najmä o centrálne obstarávanie liekov, optimalizáciu cien vyšetrení či dôsledné uhrádzanie oprávnených nákladov nemocniciam. LOZ zdôrazňuje, že konsolidácia nesmie byť zámienkou na väčšie úniky peňazí cez súkromné poisťovne. Minister financií Ladislav Kamenický informoval, že balík opatrení na rok 2026 má priniesť 2,7 miliardy eur, z toho polovicu úsporami štátu. Zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod má do rozpočtu priniesť 358 miliónov eur ročne.

V roku 2024 sa na Slovensku liečilo zo závislosti od drog 3023 osôb, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 127 osôb viac. Takmer polovica z liečených podstúpila liečbu opakovane. Dominovali závislosti od pervitínu, liečilo sa z nich 1250 osôb. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré zverejnilo na webe. Najviac osôb bolo liečených pre užívanie stimulačných látok (1324), pričom najčastejšie išlo o pervitín. Zo závislosti od opiátov sa liečilo 638 osôb, z nich heroín užívalo 550 osôb a ostatné druhy opiátových drog 88 osôb. Užívateľov drog zo skupiny kanabis, teda konope, bolo 512. Vo väčšine prípadov išlo o vňať konope - marihuanu (477). Najčastejším spôsobom podávania primárnej drogy, teda tej, pre ktorú sa začala liečba, bolo fajčenie (1063). Injekčne si drogu aplikovalo 859 liečených a užívanie šnupaním uviedlo 685 liečených užívateľov. Viac ako polovica pacientov užívala popri primárnej droge ešte aj sekundárnu. V roku 2024 bolo najviac liečených vo veku 30 až 39 rokov (1045), nasledovali pacienti vo veku 20 až 29 rokov (834) a 40 až 49 rokov (719). Z hľadiska krajov pochádzalo najviac liečených pacientov z Bratislavského, Trnavského a zo Žilinského kraja. Najmenej ich bolo z Prešovského kraja. Prvýkrát v živote sa liečilo 37,8 percenta osôb a 15,4 percenta pokračovalo v kontinuálnej liečbe z predchádzajúceho roka.

V roku 2024 bolo na Slovensku nahlásených 135 prípadov tuberkulózy (TBC), čo predstavuje medziročný pokles o 39 percent. Najviac ochorení sa objavilo u detí vo veku piatich až deviatich rokov (22 prípadov) a u detí do štyroch rokov (19). Vyplýva z aktuálnych dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). TASR o tom informovala vedúca komunikácie centra Alena Krčová. Za posledných 16 rokov klesla chorobnosť na TBC na Slovensku takmer o tri štvrtiny. „Pokles oproti minulým rokom je výrazný. Z hľadiska veku je najvyššia chorobnosť u detí a u seniorov vo vekovej skupine nad 85 rokov,“ uviedla vedúca komunikácie NCZI Alena Krčová. Najvyšší výskyt ochorenia bol zaznamenaný v Prešovskom kraji, najnižší v Trnavskom a Banskobystrickom kraji. Vo všetkých regiónoch prevažovali prípady u mužov. Vo väčšine prípadov išlo o pľúcnu formu (123), mimopľúcna sa vyskytla v 12 prípadoch. V roku 2024 bolo zaznamenaných sedem úmrtí priamo na TBC, jedno z nich u dieťaťa do štyroch rokov. Tuberkulóza je infekčné ochorenie najčastejšie postihujúce pľúca. Prenáša sa vzduchom, šíri sa kašľom alebo kýchaním. Na nakazenie je potrebný dlhší blízky kontakt s chorým. U väčšiny ľudí obranné mechanizmy infekciu potlačia, ochorie približne len desať percent nakazených. Liečba je dlhodobá a vyžaduje kombináciu viacerých liekov počas šiestich až deviatich mesiacov.

Poslanci Národnej rady v utorok 9. septembra posunuli do druhého čítania novelu zákona o Horskej záchrannej službe z dielne ministerstva vnútra. Novela má zvýšiť bezpečnosť na lyžiarskych tratiach – prilbu budú musieť povinne nosiť mladí až do 18 rokov, nie len do 15. Zmeny majú tiež zefektívniť prácu Horskej záchrannej služby a zabrániť zneužívaniu jej názvu a znaku. Upravuje sa aj pravidelný výcvik záchranárov v chránených územiach bez nutnosti súhlasu orgánov ochrany prírody. Ministerstvo zdôrazňuje, že to je kľúčové pre úspešné zásahy v horách. Novela počíta aj so vznikom stavovskej organizácie – Národnej asociácie horských záchranárov. Tá má hájiť záujmy členov, vykonávať odbornú spôsobilosť mimo horských oblastí a vydávať bezpečnostné pokyny pre horských vodcov. Členstvo bude dobrovoľné. Rozširuje sa aj rozsah horskej vodcovskej činnosti – pribudne vedenie kurzov technickej pomoci v horách a spresní sa, kde sa táto činnosť môže vykonávať. V niektorých lokalitách sa bude pri použití lanovej či horolezeckej techniky vyžadovať rovnaká odborná spôsobilosť, akú majú horskí záchranári. Novela zároveň umožní HZS využívať pri zásahoch a monitoringu bezpilotné lietadlá. Ak bude schválená, účinnosť nadobudne 1. januára 2026.

Po prázdninách sa vracia na obrazovky TV Doktor aj pravidelný komentár experta na oblasť zdravotníctvo, Prof. Róberta Babeľu. Aký je jeho pohľad na aktuálne dianie v rezorte? 

A nasleduje krátky prehľad správ z uplynulého týždňa.

Národná rada (NR) SR odsúhlasila Rámcovú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Urobila tak na stredajšom hlasovaní 10. septembra. Slovenské a české záchranky by mali podľa zmluvy spolupracovať v prihraničnom území. „Zmluva sa bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavského samosprávneho kraja, Trenčianskeho samosprávneho kraja, Žilinského samosprávneho kraja, a v Českej republike pre Juhomoravský kraj, Zlínský kraj a Moravskosliezsky kraj,“ uvádza sa. Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo, že jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov je časová dostupnosť. Zmluvu ešte musí ratifikovať prezident.

Slovenská lekárska komora (SLK) považuje spochybňovanie povinného očkovania splnomocnencom vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petrom Kotlárom za nezodpovedné. TASR o tom informoval manažér pre komunikáciu a médiá SLK Prokop Slováček v reakcii na Kotlárove vyjadrenia v nedeľnej (7. 9.) diskusnej relácii. „Zavedenie povinného očkovania je najúčinnejšou prevenciou proti vážnym, často až smrteľným infekčným ochoreniam. Systém povinného očkovania sa tvoril a zavádzal postupne na základe najnovších medicínskych poznatkov a predstavuje základnú formu budovania kolektívnej imunity obyvateľstva SR,“ pripomenul prezident SLK Jaroslav Šimo. Kotlár v nedeľnej diskusnej relácii televízie Joj24 Politika 24 opakovane spochybňoval význam očkovania a opakoval vedcami vyvrátené informácie o vakcínach. Spochybnil aj nárast zabrániteľných ochorení vo svete.

Už takmer 550 operácií zrealizovali chirurgovia v Centre robotickej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Martine (UNM) na robotickom systéme Da Vinci. Ako informovala UNM na sociálnej sieti, k najčastejším výkonom patria asistovaná resekcia rekta u pacientov s onkologickým ochorením hrubého čreva a hysterektómia (odstránenie maternice). Pracovisko funguje od februára minulého roka v nových priestoroch 6. pavilónu ako samostatné centrum. „Má deväť takzvaných konzolových chirurgov, ktorí operujú pomocou robotického systému. V špecializovanom tíme sú štyri sestry inštrumentárky asistujúce chirurgom a samostatný anestéziologický tím,“ priblížila UNM. Aktuálne v martinskej nemocnici využíva robotický systém Da Vinci päť chirurgických odborov, pričom viac ako tretinu operácií vykonali gynekológovia. „Asistované robotické operácie robia tiež brušní chirurgovia, urológovia a hrudní chirurgovia. Poslednou novinkou sú výkony hepatopankreatobiliárnej chirurgie a v októbri pribudnú chirurgovia z otorinolaryngologickej kliniky,“ dodala nemocnica.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto správou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.