• Tender na záchranky bol zrušený
• Zdravotné poisťovne vykázali ku koncu júna zisk 31,2 milióna eur.
• Počet hospitalizácií na Slovensku medziročne opäť vzrástol

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Tender na záchranky bol zrušený zákonným spôsobom, uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško. Ubezpečil tiež, že končiace licencie na záchranky možno predĺžiť. Pripustil, že v rámci výberového konania existovala právna neistota. Bola tam podľa jeho slov zistená aj nejednoznačnosť postupu počas lehoty na prihlasovanie, a tým mohla byť ohrozená transparentnosť celého procesu. Priblížil, že správa o vyhodnotení tendra, ktorú odoslalo ministerstvu Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR, mala závažné nedostatky. „A to procesné, ale aj právne, že ju ministerstvo zdravotníctva stredisku jednoducho vrátilo. (...) Tento pokus o záverečnú správu jednoducho nerešpektoval stav, že napríklad jeden z uchádzačov výberového konania odstúpil a to ešte predtým, ako mi bola správa doručená,“ vysvetlil. Ako dodal, keďže je tender zrušený, jeho výsledky sú „irelevantné“, preto o nich ani o presnom zložení komisie nebude informovať. OS ZZS zrušilo v stredu výberové konanie, predmetom ktorého bolo vyhodnotenie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Celkovo išlo o 351 sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby. Predchádzala tomu kritika zo strany opozície aj koaličnej SNS. Opozičné strany v piatok 8. augusta v tejto súvislosti podali v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery Šaškovi.

Opozičné strany vítajú rozhodnutie o zrušení tendra na záchranky. PS, SaS a KDH naďalej trvajú na tom, aby minister zdravotníctva Kamil Šaško odstúpil z funkcie. „My tento jeho výrok vítame. Samozrejme, chceme ho ale upozorniť, že sa nemá hrať na veľkodušného záchrancu spoločnosti, pretože celý tento zbabraný tender spôsobil práve on. Nevidíme dôvod, aby sa po tak zbabranom tendri, kde sú priame podozrenia z politickej korupcie, minister Kamil Šaško vyhol svojej politickej zodpovednosti,“ vyhlásil poslanec Národnej rady SR za opozičné KDH Peter Stachura. Líder opozičného PS Michal Šimečka ministra skritizoval, že namiesto na avizovanej tlačovej konferencii rozhodnutie oznámil prostredníctvom videa. Naďalej však podľa neho musí skončiť. Rovnako na Šaškovom odstúpení trvá aj opozičná SaS. Aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek víta zrušenie tendra na záchranky, nevyhnutná je však podľa nich zásadná systémová zmena záchrannej zdravotnej služby. Tento krok považuje za správny a rozumný, najmä vzhľadom na posledné dni, keď vyplávalo na povrch viacero vážnych a neobhájiteľných podozrení.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu 13. augusta nerokovali o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi. Pri otváraní schôdze k odvolávaniu neboli uznášaniaschopní ani na druhý pokus. V rokovacej sále sa ich ako prítomných prezentovalo len 62, teda menej ako potrebný počet. Plénum sa o návrhu pokúsilo rokovať opäť vo štvrtok (14. 8.).

Novým riaditeľom Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR sa stal Jozef Hricka. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) ho v utorok vymenoval do funkcie. Hricka pracoval ako zdravotnícky analytik v Univerzitnej nemocnici s poliklinikou Milosrdní bratia a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. V pondelok (11. 8.) sa vtedajší šéf OS ZZS Marián Povolný vzdal funkcie. Urobil tak na základe vlastného rozhodnutia. Povolný viedol OS ZZS od februára.

Zdravotné poisťovne vykázali ku koncu júna zisk 31,2 milióna eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla podľa predbežných výsledkov zisk 24 miliónov eur, súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera 8,3 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa (ZP) vykázala stratu milión eur. Informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Podotkol, že všetky tri zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. „Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní,“ doplnila hovorkyňa úradu Monika Beťková. Hodnota vlastného imania VšZP bola na konci júna 84,7 milióna eur, Dôvery 213,5 milióna eur a Union ZP 22,3 milióna eur. „Vlastné imanie VšZP a Union ZP sa v porovnaní ku koncu roka 2024 zmenilo iba o dosiahnutý zisk, respektíve stratu za prvých šesť mesiacov roka 2025. Vlastné imanie ZP Dôvera napriek dosiahnutému zisku za prvých šesť mesiacov roka 2025 pokleslo, a to z dôvodu výplaty dividendy akcionárom vo výške 29,4 milióna eur,“ priblížila Beťková. Minulý rok boli poisťovne za rovnaké obdobie v strate vo výške 84,8 milióna eur. Úrad o ich hospodárení informuje vo svojom vestníku každý štvrťrok.

Počet hlásených prípadov syfilisu pribúda. Vlani ich bolo 738, v roku 2023 bolo nahlásených 714 prípadov a rok predtým 443. „Už druhý rok po sebe evidujeme historicky najvyšší počet prípadov syfilisu na Slovensku, čo potvrdzuje nepriaznivý trend šírenia tohto infekčného ochorenia,“ uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Alena Krčová. Až 91,9 percenta infikovaných osôb (678 ľudí) malo v roku 2024 syfilis diagnostikovaný prvýkrát v živote. „Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj vlani boli častejšie nakazení muži (541 prípadov). U žien bolo evidovaných 197 prípadov, z toho bolo 26 tehotných,“ ozrejmila Krčová. Z hľadiska veku bol syfilis najčastejšie udávaný vo vekovej skupine 25 až 34 rokov. Najviac prípadov podľa trvalého pobytu bolo zaznamenaných v Bratislavskom kraji (184 prípadov). Vlani bolo zároveň nahlásených 413 prípadov gonokokovej infekcie, tzv. kvapavky. „Medziročne počet nakazených síce klesol o 24, z dlhodobého hľadiska však zaznamenávame nárast počtu ochorení. Napríklad v roku 2019 bolo nahlásených 370 gonokokových infekcií, v roku 2004 ich bolo 128,“ ozrejmila Krčová. Vyšší počet ochorení na kvapavku bol vlani zaznamenaný u mužov (78,5 percenta). Najviac prípadov bolo rovnako zaznamenaných vo vekovej skupine 25 až 34 rokov. Podľa územia trvalého pobytu pacienta bolo najviac prípadov v Trnavskom kraji. V roku 2024 poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nahlásili aj 1239 prípadov iných, prevažne sexuálne prenosných chorôb. Najrozšírenejšími sú chlamýdiové infekcie, ktoré tretí rok po sebe prekročili hranicu tisíc nahlásených prípadov. Vlani NCZI zaznamenalo 1039 chlamýdiových ochorení, čo je o 16 viac ako v roku 2023.

V prvom polroku 2025 boli nádorové ochorenia najčastejšou príčinou, prečo išli Slováci do invalidného dôchodku, prevažujú najmä ženy. Druhou najčastejšou diagnózou, ktorá viedla k invalidite, boli duševné poruchy a poruchy správania. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúr. „Onkologické diagnózy boli najčastejšími ochoreniami, ktoré v prvom polroku 2025 viedli k uznaniu invalidity s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 percent. Pri 2683 novouznaných invaliditách až 1628 z nich možno pripísať práve nádorovým ochoreniam. Predstavujú tak až 61 percent prípadov. Až dva z troch novouznaných prípadov invalidity nad 70 percent tak tvorili práve onkologické diagnózy a podobne ako minulý polrok preto zostávajú na čele rebríčka pri uznávaní plnej invalidity posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne,“ uviedla SP. Choroby, ktoré viedli k invalidite nad 70 percent, sa líšili podľa pohlavia poistencov. Medzi mužmi boli na prvom mieste nádorové ochorenia, a to viac ako 47 percent. Ďalej to boli choroby obehovej sústavy, ktoré tvorili 11,6 percenta, tretiu skupinu predstavovali choroby nervového systému s 10,2 percenta a štvrtú zase duševné poruchy či poruchy správania s 8,8 percenta. Pri ženách prevažovali tiež nádorové ochorenia, tie dosiahli 74,3 percenta. Nasledovali duševné poruchy a poruchy správania so 7,3-percentným podielom, potom choroby nervového systému s 5,6 percenta a choroby obehovej sústavy s 2,4 percenta. Bez rozlíšenia pohlavia boli po nádoroch najčastejšími skupinami, ktoré viedli k uznaniu invalidity, duševné poruchy a poruchy správania, a to celkovo 8,1 percenta. Nasledovali choroby nervového systému s ôsmimi percentami a choroby obehovej sústavy so 7,1 percenta. SP priblížila, že priemerná výška invalidného dôchodku nad 70 percent uznanej invalidity je v súčasnosti 574 eur, pričom poisťovňa vypláca 79.280 takýchto dôchodkov.

Klimatizácia v aute by mala byť nastavená o päť až sedem stupňov menej ako je teplota vonku. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR o tom informoval na sociálnej sieti. „Nastavenie klimatizácie na 22 stupňov Celzia pri vonkajších vysokých teplotách môže byť osviežujúce, ale zároveň veľký teplotný rozdiel môže spôsobiť tepelný šok, napríklad bolesť hlavy, podráždenie dýchacích ciest, respiračné ťažkosti alebo dokonca svalové stuhnutie,“ uviedli odborníci. Odporúčajú začať s miernejším ochladením napríklad, ak je vonku 38 stupňov, nastaviť teplotu klimatizácie na 30 až 33 stupňov a postupne znižovať teplotu, aby telo malo čas adaptovať sa na chladnejšie prostredie. Pri nástupe do auta je podľa ÚVZ potrebné najprv pootvárať okná a nechať pár minút vyvetrať horúci vzduch. Až potom by sa mala klimatizácia zapnúť. „Takto dávame telu šancu sa adaptovať,“ podotkol úrad. Keď sa po pár minútach telo trochu prispôsobí, možno začať postupne znižovať teplotu o niekoľko stupňov. „Ideálne je dosiahnuť hodnotu, ktorú odporúča väčšina odborníkov, približne 22 až 24 stupňov Celzia. Teplotu by ste však nemali znižovať hneď na veľmi nízku,“ priblížilo ÚVZ. Ďalej radí robiť si počas dlhšej jazdy krátke prestávky, počas ktorých sa možno trochu osviežiť a hydratovať. Desať až pätnásť minút pred cieľom odporúčajú odborníci postupne zvyšovať teplotu klimatizácie o pár stupňov, až kým rozdiel medzi teplotou v aute a vonkajšou nebude päť až sedem stupňov Celzia.

A nasleduje krátky prehľad správ z uplynulého týždňa.

Vo veku 98 rokov zomrel lekár Karol Mika, ktorý bol najdlhšie ordinujúcim doktorom na Slovensku. Na sociálnej sieti o tom v pondelok informovalo mesto Banská Bystrica, kde desaťročia pôsobil. „V jeho ordinácii sa za desaťročia vystriedali tisícky Banskobystričaniek, Banskobystričanov i pacientov zo širokého okolia. Jeho oddanosť pacientom a lekárskej práci bola pre mnohých veľkou inšpiráciou. Okrem starostlivosti o pacientov bol aj autorom mnohých odborných publikácií a kníh, ktorými prispel k rozvoju medicíny na Slovensku,“ uviedla radnica. Karol Mika sa narodil v obci Staré Hory pri Banskej Bystrici, medicínu vyštudoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobil ako praktický lekár pre dospelých, bol najdlhšie ordinujúcim doktorom na Slovensku. Profesii sa venoval 72 rokov.

Prostredníctvom verejnej zbierky Dýchať nie je maličkosť 2024, zameranej na podporu starostlivosti o predčasne narodené deti, sa podarilo získať 19.000 eur. Informovalo o tom občianske združenie (OZ) Malíček, ktoré z vyzbieraných peňazí zakúpilo špecializovaný materiál pre neonatologické pracoviská slovenských nemocníc. „Zbierka ukázala silu spolupatričnosti a ochotu ľudí pomáhať. Vyzbieraná suma nám umožnila nakúpiť vybavenie, ktoré má priamy dosah na životy predčasne narodených detí,“ uviedla Ľubica Kaiserová, zakladateľka aprezidentka OZ Malíček. Pripomenula, že predčasne narodené deti čelia mnohým rizikám, no najväčšou a najčastejšou prekážkou sú nezrelé pľúca, preto po narodení potrebujú okamžitú a intenzívnu podporu dýchania. „V takýchto prípadoch sú špecializované pomôcky doslova nevyhnutnosťou, bez nich by mnohé deti nemali šancu prežiť,“ potvrdila primárka Novorodeneckej kliniky v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Ľubica Pejhovská. OZ malíček systematicky podporuje neonatologické pracoviská nielen osvetou či psychologickou podporou rodín, ale aj materiálnym zabezpečením. Využiť chce k tomu aj 4. ročník kampane Kávička na malíčka, ktorá štartuje v druhej polovici septembra. Jej výťažok poputuje priamo do slovenských nemocníc.

Počet hospitalizácií na Slovensku medziročne opäť vzrástol. Kým v roku 2023 ich bolo 195,3 na 1000 obyvateľov, v roku 2024 až 198,5. Najviac hospitalizácií si minulý rok vyžiadali choroby obehovej sústavy, nádory a choroby tráviacej sústavy. Vyplýva to z dát, ktoré na webe zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). V zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti sa v roku 2024 dokopy ukončilo 1.076.045 hospitalizácií. „Tento počet zahŕňa hospitalizácie chorých osôb, rodičky vrátane novorodencov, ako aj zdravé osoby, ktoré sprevádzali chorého počas hospitalizácie,“ ozrejmilo NCZI. Pacienti na nemocničnom lôžku strávili v priemere 6,2 dňa. „Najdlhší čas si vyžiadali duševné poruchy a poruchy správania (v priemere 28,0 dňa) a najkratší choroby oka a očných adnexov (v priemere 3,3 dňa),“ priblížilo NCZI. Najviac hospitalizácií evidovali nemocnice v Košickom kraji (16,5 percenta), nasledovali Bratislavský (16,2 percenta) a Žilinský kraj (15,1 percenta). Najmenej hospitalizácií zaznamenali zariadenia v Trnavskom kraji (7 percent). Viac ako tretina hospitalizácií sa týkala vekovej kategórie 55- až 74-ročných (34,3 percenta). V uplynulom roku zomrelo v nemocnici počas hospitalizácie 28.865 osôb. Najviac osôb zomrelo počas hospitalizácie na choroby obehovej sústavy (7872).

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme touto spráou vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.