• Súkromné nemocnice dostali z verejného poistenia vlani viac
• Minister zdravotníctva Kamil Šaško trvá na potrebe zmien v liekovej politike.
• Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR vyhlásilo výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií ZZS, výberové konanie kritizujú predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Súkromné nemocnice dostali v roku 2024 za svoju produkciu zhruba o 56 miliónov eur viac, než by im prináležalo podľa bežnej sadzby stanovenej Centrom pre klasifikačný systém DRG. Najviac k tomu prispela Všeobecná zdravotná poisťovňa. Upozornil na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe analýzy financovania nemocníc za rok 2024 zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. „Takéto preplatenie pritom nie je vysvetliteľné vyššou náročnosťou liečby, ale nesprávnym nastavením mechanizmu úhrad. Výsledkom je teda deformácia financovania, ktorá zvýhodňuje súkromný sektor. Ide o dlhodobo neriešený a zásadný systémový problém,“ priblížil úrad. Ozrejmil, že najväčšie rozdiely v platbách sa týkajú hlavne VšZP. Tá výraznejšie preplácala nemocnice zo súkromného sektora, najmä tie zo siete AGEL, ale aj tzv. iných súkromných poskytovateľov. Nad rámec štandardu platila aj niektorým verejným nemocniciam, najmä detským nemocniciam a tým, ktoré patria pod rezorty obrany a vnútra. ÚDZS identifikoval rozdiely v platbách aj v prípade súkromných poisťovní. Zdravotná poisťovňa Dôvera preplácala niektorých súkromných poskytovateľov a detské nemocnice, no zároveň nedostatočne financovala štátne fakultné nemocnice. Union zdravotná poisťovňa nevykazovala výrazné rozdiely v úhradách podľa typu vlastníka. Pri konkrétnych nemocniciach sa však aj u nej vyskytli odchýlky oproti odporúčanej sadzbe. Úrad pripomenul, že v rámci analýzy sú údaje o úhradách a produkcii len za ústavnú zdravotnú starostlivosť, nie za nemocnicu ako takú. V nemocniciach, kde tvorí významnú časť činnosti ambulantná starostlivosť, môže dochádzať ku skresleniu údajov. „Ambulantná časť sa v niektorých prípadoch nepriamo financuje cez platby za ústavnú zdravotnú starostlivosť,“ upozornil úrad. Spresnil, že štátne nemocnice dostávajú viac dodatočných zdrojov oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad vo forme oddlžovania. Tiež, že nemocnice, ktoré získali financie z plánu obnovy, môžu prirodzene z dôvodu rekonštrukčných prác dočasne vykazovať nižšie údaje o produkcii. „Otázne však je, či je v takom prípade opodstatnené ponechať mesačné paušálne úhrady zo strany zdravotných poisťovní bez úpravy aj v období, keď nemocnica poskytuje výrazne menej zdravotnej starostlivosti,“ podotkol ÚDZS. Zdravotné poisťovne už po marcovom zverejnení analýzy financovania za prvé tri kvartály roka 2024 prezentovali, že majú úmysel upraviť úhrady nemocniciam tak, aby vo väčšej miere zohľadňovali ich produkciu. ÚDZS avizoval, že bude aj tento rok sledovať zmluvné vzťahy všetkých troch poisťovní, aby overil, či svoje verejné sľuby naplnili.

Na analýzu ÚDZS zareagovala spoločnosť AGEL. V stanovisku uvádza, že absolútne neodzrkadľuje realitu, je neaktuálna a zbytočne vnáša iba demagógiu do financovania sektora. “Ide o jednostranný pohľad, cez jeden parameter, ktorý ani nepatrí medzi štandardné ukazovatele v DRG. Ak by mala byť táto, ako aj predchádzajúca analýza úradu objektívna, malo by v nej byť aj vysvetlené, prečo v minulosti všetky tri zdravotné poisťovne prešli na paušálnu úhradu a prečo sa valorizovalo výlučne v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, prečo sa úrad nepozerá viac na rozvoj zdravotnej starostlivosti v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach v záujme pacienta a zameriava sa len na monitorovanie jedného parametra, ktorý nič nehovorí o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Od 1. januára tohto roku sa v úhradách veľa zmenilo a boli by sme radi, keby sa ÚDZS radšej zaoberal tým, že programovú vyhlášku, ktorá definuje financovanie jednotlivých segmentov sektora pre rok 2025, vydalo ministerstvo zdravotníctva až v marci 2025. Rovnako by sa mohli pozrieť na to, že o pár dní tu máme jún a zdravotné poisťovne doteraz nevykompenzovali nemocniciam mzdovú valorizáciu, ktorú platia od 1. 1. 2025.”

Spoločnosť Penta Hospitals upozornila, že štátne nemocnice oproti súkromným aj napriek dotáciám generujú stámiliónové straty. „Najnovšia analýza ÚDZS už tretíkrát po sebe prináša dôležité fakty, ktoré vyvracajú mýty o ‚slabo‘ platených štátnych nemocniciach. V roku 2024 dostali štátne univerzitné a fakultné nemocnice mimoriadny balík 191 miliónov eur,“ uviedol hovorca Penta Hospitals Slovensko Tomáš Kráľ. Aj napriek tomu mali podľa neho dosiahnuť v minulom roku stratu 165 miliónov eur. Pripomenul tiež, že hoci boli nemocniciam v rámci oddlžovania uhradené dlhy voči Sociálnej poisťovni, ich zadlžovanie voči tejto inštitúcii naďalej rastie aj v tomto roku. Penta Hospitals v stanovisku objasnila, že štátne nemocnice po započítaní dotácií dosiahli efektívne sadzby až do výšky 3601 eur za jednotku produkcie. „Nemocnice siete Penta Hospitals sa pohybovali výrazne pod touto úrovňou - v priemere 2950 eur,“ špecifikoval Kráľ. Dodal, že konkurenčná sieť Agel dostala za rovnakú hospitalizáciu o 12 percent viac ako ich nemocnice. Podľa generálneho riaditeľa Penta Hospitals Petra Lednického štát systémovú neefektivitu, ktorá sa sústreďuje v štátnych nemocniciach, nerieši. „A to na úkor spravodlivosti a výkonnostnej motivácie v celom sektore. ÚDZS týmto smerom jednoznačne ukazuje cestu,“ podotkol.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško trvá na potrebe zmien v liekovej politike. Opätovne upozornil, že v aktuálne nastavenom systéme sú stovky miliónov eur využívané neefektívne. Zopakoval, že ministerstvo spolu s odbornými, stavovskými a pacientskymi organizáciami bude rokovať o novej vyhláške k tejto téme s cieľom nájsť systémové riešenie. Šaško zároveň znovu zdôraznil, že vyhláška bude platiť až po nájdení spoločného konsenzu. Informoval o tom na tlačovej konferencii v pondelok 26. mája. Opätovne pripomenul, že na neefektivitu aktuálneho systému upozornili viaceré inštitúcie, naposledy Najvyšší kontrolný úrad SR. Šaško deklaroval, že rezort na zmene liekovej politiky postupne pracuje. Ubezpečil, že pri novej vyhláške k zaraďovaniu liekov do systému úhrad nechce nikto šetriť na pacientoch. Rezort zdravotníctva navrhoval od júna zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Poukázal na to, že pri súčasných pravidlách by financie na lieky v tomto roku nepostačovali. Návrh kritizovala opozícia i odborné a pacientske spoločnosti. Varovali, že zhorší alebo znemožní prístup slovenských pacientov k liekom. Šaško neskôr vyhlásil, že o vyhláške sa bude rokovať a nevstúpi do platnosti, kým na nej nebude zhoda.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško si musí uvedomiť, že na pacientoch sa šetriť nesmie. Vyhlásil to poslanec za opozičné hnutie Slovensko a exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Šaško podľa neho vyhlášku k liekovej politike predložil do skráteného pripomienkového konania, lebo sa chcel vyhnúť debate o nej. „Minister Kamil Šaško si musí uvedomiť, že tých 200 miliónov eur, ktoré sľúbil ministrovi Kamenickému ušetriť na verejnom zdravotnom poistení, sa nedá ušetriť na liekoch a zdraví a životoch ľudí,“ povedal Krajčí. Poukázal na to, že vláda od augusta zastavila vstup inovatívnych liekov na Slovensko. „Už v minulom roku predchodkyňa Šaška Dolinková podpisovala také nevýhodné zmluvy pre štát, že už v auguste minulého roku museli prestať kategorizovať inovatívne lieky, lebo minula všetky peniaze,“ skonštatoval poslanec s tým, že Dolinková neakceptovala odporúčania Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Skritizoval aj odvolanie bývalého riaditeľa inštitútu.

Budúcim študentom zubného lekárstva na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa okrem skrátenia štúdia na päť rokov inovuje aj kurikulum. „Napríklad na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach zavedú nové predmety, ktoré reflektujú trendy a pokrok v zubnom lekárstve, ako sú digitalizácia, personalizácia, umelá inteligencia, simulácie, 3D tlač a CAD/CAM technológie,“ priblížil prezident Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) Vladimír Hiadlovský. Zavedenie týchto predmetov podľa neho umožní absolventom naplno využiť možnosti súčasnej medicíny v prospech pacientov. Zároveň podotkol, že skrátenie štúdia zubného lekárstva neznamená zníženie nárokov, ale efektívnejšiu organizáciu výučby tak, aby boli absolventi čo najlepšie pripravení pre prax. „Pre Slovensko to bude znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti absolventov, zastavenie odlivu študentov do okolitých krajín a zvýšenie počtu zubných lekárov na trhu práce,“ skonštatoval. Zmena dĺžky štúdia podľa jeho slov súvisí s potrebou zosúladiť študijné programy a systém vzdelávania zubných lekárov v jednotlivých krajinách EÚ. Dodal, že lekárske fakulty pristupujú k transformácii zodpovedne a v súlade s ich systémami vnútorného zabezpečovania kvality. Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte UK a Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach skráti zo šiestich na päť rokov. Upravený študijný program bude zavedený od akademického roka 2025/2026. Podobné úpravy čakajú v budúcnosti aj Lekársku fakultu UK v Bratislave a Lekársku fakultu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Len tretina študentov medicíny chce ostať pracovať v zdravotníckom sektore na Slovensku. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu medzi študentmi a absolventmi lekárskych fakúlt, ktorý na konferencii vzdelávania v medicíne KonMED 2025 v Žiline odprezentovala prezidentka Slovenskej asociácie študentov medicíny Barbora Bôžeková. Medzi 98 odpoveďami spracovanými pri vyhodnotení dotazníka dominovali odpovede študentov všeobecného lekárstva na Slovensku. Z dotazníka vyplynulo, že iba jedna tretina študentov medicíny plánuje ostať na Slovensku a zvyšné dve tretiny sú rozhodnuté ísť pracovať do Českej republiky, prípadne do iných krajín. Pri vyhodnotení dotazníka analyzovala aj faktory, ktoré študenti uviedli ako najčastejší dôvod zvažovania odchodu do zahraničia. „Až 40 respondentov odpovedalo, že je to kvalita pracovného prostredia, ale ďalším dôležitým faktorom bola kvalita života v danej krajine, čo úzko súvisí s politickou situáciou na Slovensku. Výška platu sa nachádzala až na šiestom mieste spolu s podporou mladých lekárov,“ poznamenala Bôžeková. Riaditeľka odboru zdravotníckeho vzdelávania Ministerstva zdravotníctva SR Monika Jankechová v reakcii na výsledky prieskumu poznamenala, že za nižším postavením platovej otázky v rebríčku faktorov pri rozhodovaní o pôsobení na Slovensku treba vidieť zvýšenie platov lekárov v ostatných rokoch. Zároveň považuje za zaujímavé postavenie faktoru kvality života v danej krajine, ktorý podľa jej slov mladí ľudia, a to nielen medici, vnímajú veľmi silno. Motiváciou pre študentov medicíny pri uprednostnení práce na Slovensku by podľa jej slov mala byť dostatočná ponuka benefitov. „V prvom rade by to mala byť ponuka kariérneho rastu a po druhé im treba ponúknuť benefity. Tým najvýraznejším je ubytovanie, a teda vytvorenie zázemia, ktoré im umožní žiť v dobrej kvalite na Slovensku,“ dodala Jankechová.

Postačia len takéto benefity? Ako vidí budúcnosť vzdelávania prof. Robert Babeľa si môžete vypočuť v jeho pravidelnom komentári pre TV Doktor.

Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR vyhlásilo výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií ZZS. Ide o ďalší krok v rámci prebiehajúcej reformy záchraniek. Záujemcovia o povolenie na prevádzku môžu podať žiadosť do 27. júna. Ministerstvo zdravotníctva SR o tom informovalo na webe. Vo výberovom konaní sa súťaží o 344 pozemných staníc a sedem ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Podmienky posielania žiadostí rezort uverejnil na webe. Poslanci Národnej rady SR koncom marca schválili novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe. Nová legislatíva prináša nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby na Slovensku pre efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc ZZS. Vzniknú aj nové typy záchranárskych posádok, s ktorými budú spojené i nové indikačné kritériá na filtrovanie hovorov. Na Slovensku tiež pribudne nová linka pomoci 116117 pre neurgentné stavy.

Výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby kritizujú predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia. Proces je podľa nich netransparentný a bude stáť 1,2 miliardy eur. „Pracoval som 21 rokov v záchrannej zdravotnej službe a som človek, ktorý zažil niekoľko výberových konaní. Každé jedno výberové konanie na záchrannú zdravotnú službu bolo sprevádzané škandálmi, trestnými oznámeniami, zhorenými sanitkami, húkajúcimi a blikajúcimi sanitkami pre ministerstvo zdravotníctva. Nemyslím si, že teraz to výberové konanie bude vyzerať inak,“ uviedol poslanec NR SR František Majerský. Nepáči sa mu napríklad, že o výberových komisiách podľa neho nikto nič nevie. Poslanec Národnej rady SR Peter Stachura zároveň podotkol, že v zahraničí systém funguje inak. Poskytovanie tejto časti zdravotnej starostlivosti nechal podľa neho štát napríklad v Rakúsku či v Nemecku na verejnoprospešných organizáciách. „Jednoducho nerobia žiadne výbery, pretože je to kritická infraštruktúra štátu,“ vysvetlil. Podotkol, že Slovensko sa rozhodlo ísť inou cestou.

V posledných dvoch rokoch na Slovensku absolvovalo preventívnu prehliadku u všeobecného lekára len 45,6 percenta dospelých ľudí. Oproti predchádzajúcemu dvojročnému intervalu ide o pokles o 1,1 percenta. Vyplýva to z aktuálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré analyzovalo dáta všetkých zdravotných poisťovní za obdobie rokov 2023 a 2024. „Pozitívnejšie čísla vykazujú detskí pacienti. Kým medzi dospelými si dá svoj zdravotný stav u všeobecného lekára skontrolovať len necelá polovica, v prvom roku života absolvuje ‚preventívku‘ vyše 90 percent detí. V prípade detských pacientov stúpa aj počet preventívnych vyšetrení v ambulanciách zubného lekárstva,“ priblížilo NCZI. Spresnilo, že vo všetkých vekových kategóriách navštevujú preventívne svojho všeobecného lekára častejšie ženy, výnimkou je starší seniorský vek, kde sa pomer oboch pohlaví vyrovnáva. Vyššia účasť na preventívnych prehliadkach ako celoslovenský priemer bola zaznamenaná podľa NCZI vo vekových skupinách od 20 do 59 rokov. Preventívnu gynekologickú prehliadku, na ktorú majú pacientky nárok raz ročne, absolvovalo podľa dát NCZI v roku 2024 presne 37,1 percenta dospelých žien, najčastejšie vo veku 45 až 49 rokov, kde účasť dosiahla 47 percent. Čo sa týka detí, v roku 2024 absolvovalo preventívne prehliadky u pediatra 80 až 94 percent detí a mladistvých. Najvyššia účasť poistencov bola pri 9. prehliadke vykazovanej v 11. až 12. mesiaci života dieťaťa, ktorú absolvovalo približne 94 percent dojčiat. Z dát NCZI ďalej vyplýva, že najzodpovednejšie pristupujú k prevencii pacienti v okrese Námestovo - preventívnu prehliadku tam absolvovalo až 59 zo 100 obyvateľov. „Na opačnom konci rebríčka sa nachádza okres Sobrance, v ktorom svoj zdravotný stav rieši preventívne len približne 32 ľudí zo 100,“ objasnila špecialistka komunikácie NCZI Simona Uhlárová Jarošová. Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára vzniká nárok raz za dva roky. Evidovaní darcovia krvi, orgánov alebo tkanív by ju mali absolvovať každý rok.

Ministerstvo zdravotníctva SR spustilo dve výzvy z plánu obnovy na podporu paliatívnej starostlivosti. Prvá sa týka vytvorenia paliatívnych oddelení a lôžok v nemocniciach, druhá materiálno-technického vybavenia mobilných hospicov. Obe výzvy sú otvorené do 23. júna. Rezort o tom informoval na sociálnej sieti. Na účel vytvorenia paliatívnych oddelení a paliatívnych lôžok pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti je vyčlenených 1,88 milióna eur. Na vybavenie nových i existujúcich hospicov je k dispozícii 437.000 eur.

Oddelenie chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove v uplynulých týždňoch úspešne realizovalo dve špeciálne operácie pečene a pankreasu. Hepatocelulárny karcinóm (HCC) je najčastejším primárnym zhubným nádorom pečene a celosvetovo patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na rakovinu. Na Slovensku je každoročne diagnostikovaných približne 300 až 400 prípadov so stúpajúcou tendenciou. „Na chirurgickom oddelení sme u 78-ročného pacienta s touto diagnózou HCC vykonali anatomickú ľavostrannú hemihepatektómiu - teda odstránenie ľavého laloka pečene. Zákrok bol realizovaný glissonským prístupom a s využitím technológie CUSA. Využitie CUSA technológie a glissonského prístupu nám umožnilo presne a bezpečne odstrániť postihnuté tkanivo s dôrazom na zachovanie čo najväčšieho množstva funkčnej pečeňovej hmoty. Takýto prístup znižuje riziko komplikácií a podporuje rýchlejšie zotavenie pacienta,“ vysvetlil primár oddelenia chirurgie Ján Vaško. Druhým výkonom bola takzvaná RAMPS operácia. Ide o špecifický chirurgický prístup, pri ktorom sa odstraňuje telo a chvost pankreasu spolu so slezinou. Zákrok bol indikovaný u pacientky s neuroendokrinným tumorom (NET), ktorý síce rastie pomaly, no často sa šíri do okolia alebo do vzdialených orgánov. „Operačné odstránenie nádorov pečene a pankreasu je často jedinou kuratívnou metódou - šancou na vyliečenie pacienta, a preto aj zavedenie takýchto vysoko špecifických výkonov do nášho spektra výkonov a rozvoj hepatopankreatobiliárnej chirurgie dáva našim pacientom väčšie možnosti a šancu na vyliečenie,“ informovala hovorkyňa nemocnice Martina Pavliková.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.