• Rezort zdravotníctva chce zmeniť podmienky pre vstup nových liekov
• Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu žiada ministra, aby stiahol vyhlášku, ktorá obmedzuje prístup k liekom
• Svetové zdravotnícke zhromaždenie podporilo znenie globálnej pandemickej dohody

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Ministerstvo zdravotníctva SR navrhuje zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Od júna sa preto majú upraviť vyhláškou, ktorá je v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo odhadlo, že by to počas piatich rokov mohlo priniesť úsporu v úhradách za lieky najmenej 583 miliónov eur. „Ak by sa lieky v roku 2025 zaraďovali do kategorizácie na základe účinnej právnej úpravy, prostriedky rozpočtované na lieky pre rok 2025 nebudú postačovať na ich úhradu,“ skonštatoval rezort v návrhu vyhlášky. Upozornil, že tiež nemožno očakávať, že nové nekategorizované lieky budú pacientom hradené na tzv. výnimku, keďže zdravotná poisťovňa môže na ich úhradu vynaložiť najviac 1,9 percenta z rozpočtu na lieky a dietetické potraviny. Pre zaradenie lieku medzi tie, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia, je od reformy liekovej politiky v roku 2011 nevyhnutným kritériom nákladová efektívnosť. Liek musí splniť podmienku nákladov na tzv. QALY. Zavedenie parametra malo pomôcť nakúpiť za čo najmenej peňazí čo najviac zdravia. Od roku 2022 sa posudzovanie nákladovej efektívnosti inovatívnych liekov pri ich vstupe na slovenský trh naviazalo na hrubý domáci produkt, predtým bolo naviazané na priemernú mesačnú mzdu. Zmenu spôsobu výpočtu prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti pre vstup nových liekov ministerstvo argumentuje tým, že verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, musia postačovať na úhradu všetkých kategorizovaných liekov, ako aj ostatných typov zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo ozrejmilo, že pri kategorizácii liekov musí postupovať tak, aby sa neprekročil rozpočet ustanovený vo vyhláške o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia. Na rok 2025 počíta s výdavkami na lieky a dietetické potraviny vo výške 1,605 miliardy eur. Rezort pritom upozornil, že reálne výdavky boli vlani vyššie o takmer 44,4 milióna eur ako výdavky na tento rok. „Zmena spôsobu výpočtu prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti je v súčasnosti jediným nástrojom, ktorým možno zabezpečiť zvýšenie objemu zdrojov, využiteľných na úhradu liekov, ktoré by mohli vstúpiť do kategorizácie v roku 2025. Zároveň je nevyhnutné, aby prahová hodnota zodpovedala reálnej výkonnosti slovenskej ekonomiky aj v dlhšom časovom horizonte,“ zhrnulo ministerstvo. Pripomenulo, že takýto krok odporúčal aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu žiada ministra zdravotníctva Kamila Šaška aby stiahol vyhlášku, ktorá sprísňuje podmienky vstupu nových liekov na Slovensko. Varuje, že môže zablokovať prístup aj k existujúcim liekom. Podľa Asociácie vyhláška ignoruje odborný konsenzus a ministerstvom deklarovaný zámer ušetriť nemusí byť reálny. „Najväčšia zmena, ku ktorej skutočne dochádza, je tá, že kým ochota zaplatiť za rok života je v súčasnosti na úrovni 44.000 eur, tak vyhláška hovorí, že štát bude ochotný zaplatiť za rok života 22.000 eur,“ vysvetlila výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová. Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva ostáva nákladová efektívnosť jediným kritériom na zaradenie lieku do systému úhrad. Ako podotkla Pálešová, v iných štátoch sa zohľadňuje aj medicínska potreba, spoločenský prínos či zriedkavosť ochorenia. Dodala, že ministerstvo chce novým predpisom prehodnotiť aj existujúce terapie a lieky, ktoré môžu byť vyradené z kategorizačného zoznamu. Priblížila zároveň, že podľa posledných analýz bolo v rokoch 2020 - 2023 Európskou liekovou agentúrou schválených 173 liekov, pričom k januáru 2025 bolo na Slovensku kategorizovaných 47 z nich, čo predstavuje 27-percentnú dostupnosť liečby. Pálešová upozornila, že používanie princípu nákladovej efektívnosti pri rozhodovaní o úhradách liekov môže síce prispieť k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, ale neznamená automaticky šetrenie finančných prostriedkov štátu. Podotkla, že liek môže byť efektívny, no ak je určený pre veľkú skupinu pacientov, výrazne zaťaží rozpočet. Podľa AIFP je jedným z problémov vyhlášky to, že zavádza nereálnu požiadavku na prínos lieku. Ak má byť liek „skutočne dobrý“ a štát ho má hradiť aj vo výnimočných prípadoch, musí podľa nových pravidiel pacientovi predĺžiť kvalitný život o 20 rokov. Pálešová upozornila, že taký liek v praxi takmer neexistuje - buď preto, lebo také dlhé predĺženie života pri vážnych diagnózach nie je reálne, alebo preto, že do výpočtu vstupuje aj tzv. diskontná sadzba - technický koeficient, ktorý budúce roky života „zľavuje“, teda znižuje ich hodnotu v čase. „Lieky na zriedkavé ochorenia takúto požiadavku nedokážu splniť vôbec. Na základe kritérií, ktoré sú uvedené vo vyhláške, neexistuje ani choroba, ani liek, ktoré by ich splnili,“ ozrejmila. Dodala, že nastavená priorita šetrenia v oblasti liekov spolu s dietetickými potravinami reprezentuje len 19 percent z rozpočtu výdavkov verejného zdravotného poistenia. „Máme za to, že pri dostatočnej snahe identifikovať úspory aj vo všetkých ostatných položkách rozpočtu nebude musieť ministerstvo riskovať životy pacientov,“ uzavrela. Ministerstvo zdravotníctva SR na zmenách v liekovej politike pracuje, bude o nich čoskoro informovať. Rezort to uviedol v reakcii na výhrady odborníkov a opozície k návrhu zmien v systéme úhrad liekov. A téme liekov a liekovej politike sa venoval aj a expert na oblasť zdravotníctva, Prof. Robert Babeľa.

Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré je orgánom Svetovej zdravotníckej organizácie, v pondelok 19. mája podporilo znenie globálnej pandemickej dohody. Za hlasovalo 124 štátov. Na jej prijatie bola potrebná dvojtretinová väčšina 83 hlasov. Hlasovania sa zdržalo 11 štátov vrátane SR, Iránu, Poľska alebo Izraela. Ako informuje TASR, žiadna delegácia nehlasovala proti. Premiér SR Robert Fico v sobotu 17. mája informoval o tom, že vláda rozhodla, aby SR dohodu nepodporila, aby sa o nej hlasovalo a nebola prijatá tzv. globálnym súhlasom. Pandemická zmluva je podľa jeho slov škodlivá pre suverénne krajiny. Text dohody bol po viac ako troch rokoch intenzívnych rokovaní konsenzuálne dokončený v apríli. Rokovania o dohode boli často napäté, najmä pre nezhody medzi bohatými a rozvojovými krajinami, ktoré pripomínali a kritizovali nerovný prístup k vakcínam počas pandémie COVID-19, keď boli často odkázané na darované očkovacie látky, pričom sa k nim nezriedka dostávali s veľkým oneskorením. Viaceré zo štátov, ktoré sa zdržali, po hlasovaní zdôraznili svoje výhrady. Jedným z kľúčových bodov dohody je vytvorenie mechanizmu prístupu k patogénom s pandemickým potenciálom a prístupu k výhodám z ich výskumu, ako sú testy, lieky či vakcíny (PABS - Pathogen Access and Benefit-Sharing). Detaily PABS sa majú doladiť do mája 2026. Po finalizácii systému PABS bude dohodu možné ratifikovať. Aby dohoda nadobudla platnosť, bude ju musieť ratifikovať najmenej 60 štátov.

Na výhody pandemickej dohody poukázal aj minister zdravotníctva Kamil Šaško, nepovažuje rozhodnutie vlády nepodporiť pandemickú dohodu za správne. Deklaroval, že zmluva neobmedzuje zvrchovanosť žiadnej krajiny a nikomu neberie slobodu v rozhodovaní, ako bude postupovať v prípade pandémie. O znení pandemickej zmluvy zameranej na lepšiu prípravu na pandémie a boj proti nim sa rokovalo niekoľko rokov. Návrh okrem iného potvrdzuje suverenitu krajín pri riešení otázok verejného zdravia v rámci ich hraníc.

Prezident SR Peter Pellegrini považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie. Slovensko si podľa neho zatvára cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov. Dohodu Pellegrini nepovažuje za nástroj na obmedzovanie slovenskej suverenity. Ako zdôraznil, žiadna z vyspelých krajín, ako napríklad Švajčiarsko, na ktoré sa v otázkach zdravotníctva oprávnene pozeráme ako na inšpiráciu, nevníma pandemickú zmluvu ako zasahovanie do svojej vlastnej suverenity. Pri pandemickej dohode stojí za ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom koaličný Hlas-SD. Uviedol to šéf rezortu vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok s tým, že ministri z Hlasu-SD nevyjadrili na hlasovaní per rollam svoj súhlas s odmietnutím pandemickej dohody. Z odborného hľadiska podporuje prijatie pandemickej zmluvy aj Úrad verejného zdravotníctva SR, najmä s ohľadom na zabezpečenie prevencie, pripravenosti a reakcieschopnosti na možné zdravotné hrozby, ktorým ako krajina môžeme čeliť. Úrad podotkol, že bol súčasťou medzirezortnej skupiny na posúdenie znenia návrhu pandemickej zmluvy, ktorá vyzvala na jej schválenie. „ÚVZ SR v medzirezortnej skupine vecne a odborne spolupracoval a bol aktívny v zmysle svojich zákonom stanovených kompetencií. Svoje čiastkové expertné stanoviská poskytoval Ministerstvu zdravotníctva SR, ktoré je gestorom tejto témy,“ doplnil. S rozhodnutím nepodporiť tzv. pandemickú dohodu nesúhlasí ani Slovenská akadémia vied. Varuje, že odmietnutie dohody bude mať za následok obmedzenie prístupu SR k diagnostickým a liečebným postupom pri pandémiách, k potrebným informáciám o patogénoch a manažmente pandémie. SAV zároveň upozornila, že odmietnutie pandemickej dohody tiež naruší vedeckú a výskumnú spoluprácu potrebnú pre rýchlu a správnu reakciu štátu v prípade budúcich pandémií. Ohradila sa voči dezinformáciám spojených s dohodou. Ako uviedla, považuje za potrebné vyvrátiť niektoré nepresnosti a zavádzajúce tvrdenia. Rozhodnutie vlády odmietnuť pandemickú dohodu kritizujú aj viaceré lekárske organizácie, ako Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska, Zväz ambulantných poskytovateľov, Asociácia súkromných lekárov. Podľa nich tento krok predstavuje riziko pre zdravotnícky systém Slovenska a môže viesť k izolácii krajiny v prípade ďalších zdravotníckych kríz. Odborníci zdôrazňujú, že medzinárodná spolupráca je dôležitá aj pre zabezpečenie odporúčaní, ochranných pomôcok či liekov v krízových situáciách.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR vyhlásilo víťazov Národnej ceny záchrannej zdravotnej služby. Ceny udelilo v štyroch kategóriách. Ocenenie za celoživotné dielo získal Ladislav Šimák, ktorý stál pri úplnom zrode modernej éry prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. „Počas prelomového roku 1989 sa podieľal na vzniku prvej samostatnej záchrannej služby na Slovensku. Spolu s ďalšími kolegami sa mu podarilo presadiť vyučovanie odboru zdravotnícky záchranár na stredných školách,“ priblížila o Šimákovi manažérka komunikácie s verejnosťou OS ZZS Petra Klimešová. Ocenenie v kategórii výnimočný záchranársky čin profesionálneho záchranára si prevzal Ľuboš Vnuk, operátor tiesňovej linky 155 z Krajského operačného strediska Nitra, ktorý bol v marci pri obci Slovenská Ľupča svedkom dopravnej nehody a postaral sa o zakliesneného vodiča až do príchodu ďalšej pomoci. Ocenenie za výnimočný záchranársky čin profesionálneho záchranárskeho tímu získali Ľudovít Lang, Andrea Verdun a Adriana Klačanová, operátori a dispečeri linky tiesňového volania z Krajského operačného strediska Bratislava, ktorí minulý rok zachránili muža v bezvedomí na Obchodnej ulici v Bratislave. Ocenenie za rozvoj a propagáciu záchrannej zdravotnej služby udelili anestéziológovi, intenzivistovi a prvému riaditeľovi OS ZZS Karolovi Káligovi, ktorý bol pri vzniku zákona o záchrannej zdravotnej službe. 

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zákaz používania solárií pre osoby mladšie ako 18 rokov. Dôvodom je preukázané karcinogénne riziko UV žiarenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Rezort upozorňuje, že UV žiarenie zo solárií je klasifikované ako dokázaný karcinogén. Mladiství sú podľa odborníkov zvlášť rizikovou skupinou – ich koža je tenšia, citlivejšia a produkuje menej pigmentu, čo zvyšuje náchylnosť na poškodenie. Okrem tohto zákazu novela prináša viacero ďalších zmien. Cieľom je aj zníženie administratívneho zaťaženia podnikov – napríklad zrušením povinnosti schvaľovať zotavovacie podujatia či odstraňovanie azbestu. Po novom by ich malo stačiť len oznámiť. Zavádzajú sa tiež nové epidemiologické pojmy, povinnosť obcí vykonávať jarnú a jesennú deratizáciu a aktívny dohľad nad nemocničnými nákazami. Rozširuje sa aj zoznam prenosných ochorení, ktoré bude nutné hlásiť. Novela spresňuje aj podmienky uvádzania výživových doplnkov, organizovania hromadných akcií a predaja kozmetických výrobkov. Po novom nebude možné uvádzať na trh produkty testované na zvieratách alebo obsahujúce takto testované zložky. Sprísniť sa majú aj pravidlá pre zariadenia spoločného stravovania – napríklad povinnosť udržiavať minimálnu teplotu vody a zákaz prítomnosti zvierat. Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od decembra 2025, niektoré opatrenia až od januára 2030.

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje legislatívnu zmenu týkajúcu sa eReceptu. Plánuje ju predložiť na júnovú schôdzu parlamentu. „Ministerstvo zdravotníctva pripravuje legislatívnu zmenu týkajúca sa eReceptu tak, aby bolo zrejmé, že zdravotné poisťovne spracúvajú uvedené elektronické záznamy vrátane preskripčných a dispenzačných záznamov. Predloženou úpravou legislatívneho znenia sa zabezpečí plný súlad spracúvania údajov s GDPR,“ uviedli pre TASR z komunikačného oddelenia MZ SR. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera ozrejmila, že od zmeny legislatívy, ku ktorej došlo začiatkom roka, poisťovne nevedia spracovať recepty nezmluvných poskytovateľov. „Výsledkom je, že chýba celkový prehľad o pacientovej liečbe, ktorý doteraz eRecept zabezpečoval. Tieto chýbajúce dáta ovplyvňujú aj ďalšie služby, ako napríklad schvaľovanie liekov, keď musíme od pacienta opätovne žiadať potvrdenie o užívaní lieku, aby sme vedeli schváliť dodatočnú liečbu. Doteraz sme tieto informácie mali a vedeli rýchlejšie a bez dodatočných administratívnych úkonov zo strany pacienta schvaľovať lieky,“ vysvetlil PR špecialista Dôvery Matej Štepiansky. Dodal, že podľa predbežných informácií o návrhu riešenia zo strany NCZI a MZ nebude ani ďalej možné spracovať eRecepty nezmluvných poskytovateľov. Problém v prípade nezmluvných lekárov potvrdila aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Keďže sprístupniť im eRecepty nie je legislatívne možné z dôvodu, že zdravotná poisťovňa nemá v takomto prípade podiel úhrady. Nezmluvní poskytovatelia vedia aktuálne predpísať eRecept iba v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ priblížila pre TASR hovorkyňa poisťovne Danka Capáková. Dodala, že ak dôjde k legislatívnej úprave, VšZP je pripravená aktuálny stav bezodkladne zmeniť. Od januára bola v dôsledku novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme obmedzená možnosť elektronického predpisovania receptov pre niektoré lieky, napríklad tie hradené pacientom. Rezort zdravotníctva neskôr na základe metodického usmernenia eRecepty opäť sfunkčnil pre zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V prípade nezmluvných lekárov si pacienti musia chodiť po predpisy liekov osobne.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.