Orgánová rejekcia je imunitná odpoveď tela príjemcu na transplantovaný orgán (štepenec), ktorý imunitný systém vyhodnotí ako cudzie tkanivo. Keďže genetická informácia darcu a príjemcu sa líši, organizmus rozpozná nové bunky ako „nepriateľské“ a aktivuje proti nim obranný mechanizmus. Ak sa rejekcia nelieči alebo nezachytí včas, môže viesť k úplnému zlyhaniu štepu – teda strate funkcie darovaného orgánu.

Transplantácia orgánov predstavuje jeden z najväčších pokrokov modernej medicíny. Pre mnohých pacientov znamená transplantovaný orgán šancu na život. No aj napriek pokročilej chirurgii a imunológii existuje stále riziko, že organizmus príjemcu nový orgán neprijme. Tento jav sa nazýva orgánová rejekcia – teda odmietnutie transplantovaného orgánu imunitným systémom.

Typy rejekcie

1. Hyperakútna rejekcia

• Vzniká niekoľko minút až hodín po transplantácii.
• Ide o okamžitú reakciu imunitného systému (protilátkovú), často spôsobenú nezistenou nekompatibilitou medzi darcom a príjemcom.
• Výsledok: rýchle odumretie štepu. Je nezvratná a orgán sa musí okamžite odstrániť.

2. Akútna rejekcia

• Objavuje sa v priebehu dní až týždňov po transplantácii (niekedy aj neskôr).
• Ide o T-bunkami sprostredkovanú imunitnú odpoveď, ktorá poškodzuje bunky štepu.
• Dá sa liečiť imunosupresívnou terapiou (napríklad kortikosteroidmi, cyklosporínom).

3. Chronická rejekcia

• Rozvíja sa mesiace až roky po transplantácii.
• Je výsledkom pomalého a dlhodobého poškodzovania ciev a tkaniva štepu.
• Postupne vedie k stráte funkcie orgánu a nie je vždy účinne reverzibilná.

Príznaky

• Zvýšená teplota, únava.
• Zhoršená funkcia transplantovaného orgánu (napríklad zníženie močenia po transplantácii obličky).
• Bolesti v oblasti štepu.
• Laboratórne známky zápalu alebo poškodenia orgánu.  

Niektoré formy rejekcie môžu prebiehať bezpríznakovo, preto sú dôležité pravidelné kontroly a vyšetrenia (krvné testy, biopsia štepu).

Prevencia a liečba

Prevencia:

• Imunosupresívna liečba – pacienti po transplantácii užívajú kombináciu liekov, ktoré tlmia imunitný systém. 
• Zhodná HLA kompatibilita medzi darcom a príjemcom – čím väčšia zhoda, tým nižšie riziko rejekcie.
• Dôsledné sledovanie po transplantácii – pravidelné kontroly, testy a biopsie.

Liečba:

• Zvýšenie dávok imunosupresív
• Kortikosteroidy pri akútnej rejekcii
• V ťažkých prípadoch – plazmaferéza (odstránenie protilátok), monoklonálne protilátky
• V prípade zlyhania – retransplantácia

Dôležitosť spolupráce pacienta

Veľkým rizikom rejekcie je nedodržiavanie liečby pacientom – vynechávanie liekov alebo znižovanie dávok bez vedomia lekára. Edukácia pacienta o význame imunosupresie, o možných príznakoch rejekcie a potrebe celoživotného sledovania je kľúčová.