Dysdiadochokinéza je neurologický príznak charakterizovaný neschopnosťou alebo ťažkosťami vykonávať rýchle, rytmické striedavé pohyby, ako je napríklad striedavé pronovanie a supinovanie ruky. Tento symptóm poukazuje na poruchu koordinácie, a je najčastejšie spojený s léziami mozočka (cerebellum) alebo jeho spojení s ostatnými časťami centrálnej nervovej sústavy.

Pri bežnom neurologickom vyšetrení sa dysdiadochokinéza testuje napríklad tým, že pacient má rýchlo striedavo udierať jednou rukou dlaňou a hánkami o stehno. Pri prítomnosti poruchy dochádza k spomaleniu, nepravidelnosti alebo úplnej strate schopnosti tieto pohyby správne vykonávať.

Príčiny  

Patofyziologicky ide o narušenie integrácie aferentných a eferentných signálov medzi mozočkom, mozgovou kôrou a miechou. Mozoček zohráva kľúčovú úlohu v jemnej motorickej koordinácii, kontrole svalového tonusu a časovaní pohybov. Pri jeho poškodení (napríklad ischémia, nádor, skleróza multiplex, alkoholová degenerácia mozočka) sa znižuje schopnosť CNS koordinovať rýchle zmeny smeru pohybu. 

Dysdiadochokinéza sa môže vyskytovať aj ako súčasť širšieho syndrómu mozočkovej ataxie, často spoločne s inými príznakmi ako sú dysmetria, tremor, hypotónia a poruchy rovnováhy.

Z diferenciálnodiagnostického hľadiska je dôležité odlíšiť dysdiadochokinézu od bradykinézy pri Parkinsonovej chorobe, ktorá je skôr spojená so spomalením a znížením amplitúdy pohybu, než s nekoordináciou.

Liečba 

Liečba dysdiadochokinézy ako symptómu závisí od základného ochorenia. Rehabilitácia, fyzioterapia a ergoterapia môžu zlepšiť motorickú koordináciu a funkčné schopnosti pacienta. Včasné odhalenie dysdiadochokinézy má význam pre diagnostiku cerebelárnych porúch a riadenie ďalšieho neurologického vyšetrenia.