Syndróm nepokojných nôh

27.12.2023

Garant MUDr. Kristína Drugová MUDr. Kristína Drugová
Syndróm nepokojných nôh je stav, ktorý spôsobuje nekontrolovateľné nutkanie pohybovať nohami, zvyčajne sprevádzané nepríjemným pocitom. Zvyčajne sa to deje vo večerných alebo nočných hodinách počas odpočinku, keď človek sedí či leží. Po vykonaní pohybu nepríjemný pocit aspoň čiastočne ustupuje. Syndróm nepokojných nôh sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek veku a väčšinou sa zhoršuje s vekom. V závažných prípadoch narúša denné aktivity a spánok. V literatúre sa možno stretnúť aj s označením Ekbomov syndróm alebo Willis-Ekbomova choroba.

Prejavy

Začína nepríjemnými pocitmi, ktoré sa objavujú počas pokoja, napríklad pri dlhšom ležaní alebo sedení. Často sa opisuje ako pálenie, svrbenie, bolesť, šklbanie. Následne tieto nepríjemné pocity nútia pacienta k vykonaniu pohybu, čím utíchnu. Charakteristické je zhoršenie vo večerných hodinách, kedy má človek všeobecne viac pokoja a je menej zamestnaný. Ochorenie môže súvisieť so súčasným výskytom ochorenia, ktoré sa nazýva syndróm periodických pohybov končatín v spánku, kedy vzniká šklbanie a kopanie nôh počas noci.

Príčiny

Príčina vzniku syndrómu nepokojných nôh nie je presne známa. Predpokladá sa však, že by mohol súvisieť s poruchou na úrovni bazálnych ganglií, čo je štruktúra mozgu, ktorá sa podieľa na regulácii pohybu. K poruche bazálnych ganglií dochádza napríklad aj pri Parkinsonovej chorobe, čo je príčinou vzniku nekontrolovaných pohybov. Podobne by tak nedostatok dopamínu, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu bazálnych ganglií a následnú reguláciu pohybu, mohol byť príčinou vzniku syndróm nepokojných nôh. Pri rozvoji ochorenia môže zohrávať úlohu genetika, nedostatok železa, ochorenia obličiek, poškodenie miechy a nervov. 

Provokujúce faktory

  • Alkohol
  • Nikotín
  • Kofeín
  • Stres 

Komplikácie

  • Poruchy spánku
  • Denná spavosť
  • Zvýšená únava
  • Zmeny nálad
  • Porucha koncentrácie 
  • Depresia a úzkosť

Diagnostika

V súčasnosti neexistuje žiadne špecifické vyšetrenie na stanovenie diagnózy syndrómu nepokojných nôh. Z toho dôvodu sa diagnostika opiera anamnézu, v ktorej pacient popisuje výskyt nepríjemného pocitu, ktorý ho núti k pohybu a po jeho uskutočnení ustupuje. Symptómy sa zvyčajne objavujú v pokoji, počas dlhšej doby inaktivity a zhoršujú sa vo večerných hodinách. Strečing, prejdenie sa alebo aj ľahké cvičenie potláčajú vznik nepríjemných, k pohybu nútiacich, pocitov. V rámci diagnostiky je potrebné vylúčiť iné príčiny, ktoré by mohli viesť k vzniku takéhoto stavu, ako napríklad: anémia, zlyhávanie obličiek, poranenia miechy a nervov, diabetes mellitus a iné. V niektorých prípadoch môže byť nutné absolvovanie polysomnografického vyšetrenia v spánkovom laboratóriu, aby bolo možné vylúčiť niektoré poruchy spánku, s ktorými môže syndróm nepokojných nôh úzko súvisieť.

Liečba

Prístup k liečbe ochorenia môže spočívať z pravidelného cvičenie, z medikamentóznej liečby, z prevencie vyvolávajúcich faktorov a nezriedka z kombinácie všetkého spomenutého. Najzakladanejšou liečebnou metódou je pohybová aktivita počas dňa. Môže spočívať v aeróbnej pohybovej aktivite, ako je chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie, ale aj v aktívnom strečingu, v jóge, alebo inej pohybovej aktivite. Je dôležité zdôrazniť, že akákoľvek intenzívnejšia aktivita by nemala byť vykonávaná tesne pred spánkom. Zároveň aj ovplyvnenie samotného spánku, môže priniesť zlepšenie symptómov ochorenia. Konkrétne ide napríklad o obmedzenie práce s telefónom, počítačom, pozeranie televízora pred spaním, zaspávanie v rovnakom čase. Tiež ide o obmedzenie pitia kofeínových nápojov v neskorších poobedných a večerných hodinách, či konzumácie jedla dve až tri hodiny pred spánkom. Redukcia stresu a ďalších vyvolávajúcich faktorov môže tiež ovplyvniť výskyt  a frekvenciu príznakov ochorenia. Z farmakologických liečebných postupov ide o lieky, ktoré ovplyvňujú základnú príčinu ochorenia. V prípade anémie napríklad náhrada železa, vitamínu B9, B12 alebo iná liečebná metóda v závislosti od príčiny vzniku anémie. Ďalej môže ísť o lieky, ktoré sa využívajú na liečbu kŕčových ochorení ako gabapentín. Ak sa predpokladá, že by vyvolávajúcou príčinou mohol byť nedostatok dopamínu v oblasti bazálnych ganglií, potom sú to dopamínový agonisti, čo sú lieky zvyšujúce účinok dopamínu (pramipexol). A tiež prekurzory dopamínu, z ktorých po metabolizácii v organizme vznikne samotný dopamín (levodopa). V závažných prípadoch, ak zlyhá iná liečba, môže priniesť úľavu užívanie benzodiazepínov (klonazepam), hypnotík (zolpidem), či dokonca opioidov (metadon). Nežiadúce účinky liekov poslednej voľby môžu prevyšovať ich benefit, a preto je nutné ich indikovať opatrne. 

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".