Obličky sú párový orgán, ktorý zabezpečuje udržiavanie stability vnútorného prostredia vylučovaním odpadových látok, regulujú množstvo a pomer iónov a udržiavajú v organizme optimálne množstvo vody. Za 1 minútu obličkami pretečie približne 1 liter krvi a za filtráciu sú zodpovedné základné funkčné a stavebné jednotky obličiek - nefróny.

Nefrón je tvorený dvoma základnými časťami:

• Malpighiho teliesko (corpusculum renale) 
• glomerulus - klbko kapilár - funguje ako selektívny filter

Glomerulárna filtrácia je ovplyvnená množstvom glomerulov - v každej obličke ich je približne 1 milión, množstvom filtračnej plochy, permeabilitou glomerulárnych kapilár a gradientom filtračných tlakov. Obličky pracujú dokonalým mechanizmom očistenia krvi od odpadových látok a zároveň vracajú prebytočné množstvo vody späť do organizmu. Takýto stav je možný len, ak sú obličky zdravé. 

Glomerulonefritídy sú glomerulopatie, teda ochorenia glomerulov v dôsledku aktivácie imunitných mechanizmov a následným zápalovým procesom. 

Klasifikácia podľa časového priebehu:

1. akútne - prejavuje sa náhlym začiatkom poklesu funkcie obličiek počas niekoľkých dní, pri adekvátnej liečbe nastáva úprava obličkových funkcií v priebehu týždňov.
2. subakútne - vyznačujú sa tým, že neadekvátnou alebo oneskorenou liečbou vedie ochorenie v priebehu týždňov až mesiacov do terminálneho obličkového zlyhania. 
3. chronické - ochorenie progreduje pomaly, slabo reaguje na liečbu, v priebehu rokov dochádza k obličkovému zlyhaniu.  

Klasifikácia podľa patogenézy - podľa spôsobu aktivácie imunitného systému

1. imunokomplexové - imunokomplexy vznikajú v cirkulácii alebo lokálne v obličkách reakciou antigénu s protilátkou. Imunokomplexy sú príliš veľké na to, aby prešli filtrom, tým pádom dochádza k ich ukladaniu vo forme granúl, tým aktivujú namierenie imunitnej reakcii proti sebe, pretože pôsobia ako niečo cudzie, tým pádom dochádza aj k poškodeniu tkaniva. 
2. antirenálne protilátky - ide o uplatnenie autoprotilátok, ktoré sa viažu na antigén bazálnej membrány glomerulov a vznikajú súvislé depozity. 

Klinické príznaky 

• prítomná hematúria (krv v moči) alebo proteinúria (bielkoviny v moči)
• nefritický syndróm
• nefrotický syndróm
• akútne obličkové poškodenie
• chronické obličkové poškodenie
• terminálne zlyhanie obličiek

NEFROTICKÝ SYNDRÓM - proteinúria (bielkoviny v moči), s následnou hypoproteinémiu (nízkou hladinou bielkovín v krvi), hypoalbuminémia (nízky albumín v krvi), hypercholesterolémia (vysoká hladina cholesterolu v krvi) a opuchy. 

NEFRITICKÝ SYNDRÓM - hematúria (krv v moči), oligúria (znížené vylučovanie moču), azotémia (zvýšená hladina močoviny a kreatinínu v krvi). hypertenzia, môže byť mierna proteinúria a opuchy. 

Diagnostika

Ochoreniami obličiek sa zaoberá nefrológ. Opiera sa o vyšetrenie močového sedimentu - sledujeme, či sú v moči prítomné červené krvinky, bielkoviny alebo bunkové valce, ďalej protilátky a vykonávame aj imunologické testy. tie robíme vyšetrením imunoglobulínov z periférnej krvi. Zlatým štandardom diagnostiky je vykonanie obličkovej biopsie, ktorá umožňuje posúdenie buniek a morfologických zmien obličky. Ďalej sa využíva imunofluorescencia na dôkaz prítomnosti depozitov a ich uloženie. 

Akútna postinfekčná glomerulonefritída - poststreptokoková 

Vzniká náhle po infekčnom ochorení organizmu, obvykle 1 - 3 týždne po streptokokovej infekcii hrdla alebo 3 - 6 týždňov po streptokokovej infekcii kože. Postihuje najmä tých pacientov, u ktorých nebola streptokoková infekcia dostatočne preliečená antibiotikami alebo bola nedostatočne dlhá. Liečba streptokokovej infekcie by mala prebiehať  minimálne 14 dní. Prejavuje sa akútnym nefritickým syndrómom, teda prítomnou krvou v moči, artériovou hypertenziou a prítomnými opuchmi zo zadržiavania vody a sodíka v cievach a prítomnými bielkovinami v moči. Moč má typickú farbu, pripomínajúci kolový nápoj alebo vodu po vypraní mäsa. 

Z laboratórnych vyšetrení býva zvýšená sedimentácia a znaky anémie. Po prekonaní streptokokvej infekcie býva vysoká hladina antistreptolyzínu O (ASLO), spolajhlivejším je ale vyšetrenie DNA - ázy, ktorá býva zvýšená nie len po angíne ale aj po prekonaní kožnek streptokokovej infekcii. 

Biopsia obličky zvyčajne nie je potrebná, indikovaná je v takom prípade, ak sú diagnostické pochybnosti - ak je prítomná oligúria, teda menšie množstvo vylučovaného moču po dobu viac ako 7 dní, neforická proteinúria a znížená hladina komplementu. 

V liečbe sa odporúča hospitalizácia, režimové opatrenia ako je pokoj na lôžku do vymiznutia príznakov, ako je vysoký krvný tlak, opuchy a krv v moči. Symptomatická liečba spočíva v riešení komplikácií. 

Základom diéty sú sacharidy, obmedzenie príjmu bielkovín a soli, primerané obmedzenie tekutín. Farmakologická liečba zahŕňa preliečenie penicilínom, využívajú sa diuretiká, prípadne antihypertenzíva. Liečba kortikosteroidmi je prísne kontraindikovaná pre vysoké riziko potencovanie arteriálnej hypertenzie. 

Rýchlo progredujúca glomerulonefritída 

Je to heterogénna skupina glomerulonefritíd, ktoré v priebehu týždňov až mesiacov progredujú do terminálneho obličkového zlyhania. Klinicky býva prítomný nefritický syndróm. Rozlišujeme protilátkové, imunokomplexové a formu bez imunodepozitov. 

Chronická glomerulonefritída 

Charakterizovaná je chronickým nefritickým syndrómom - prítomnosť krvi v moči, progredujúca proteinúria, artériová hypertenzia, opuchy a pokles glomerulovej filtrácie. Má pomalý priebeh, trvá aj niekoľko rokov. Zle odpovedá na liečbu až rpestupuje do terminálneho obličkového zlyhania. V liečbe sa zameriavame na predchádzanie zápalových ochorení, eradikujeme prítomné fokusy infekčných ložísk, napríklad pomocou odstránení krčných mandlí. Využívajú sa kortikoidy, antimetabolity s cieľom spomalenia progresívnych zmien na glomeruloch. Antikoagulačná liečba sa využíva na prevenciu tromboembolických komplikáciami. Hypertenzia sa lieči pomocou antihypertenzív. 

Diéta pri obličkových ochoreniach 

Ide hlavne o upravenie stravy, aby sme nezaťažovali obličky. Všeobecne by sme takúto stravu mohli označiť ako nízko bielkovinovú alebo so zníženým obsahom bielkovín v strave. Rovnako sa znižuje aj množstvo prijatej soli a tekutín, čo má priaznivý efekt na zdravie obličiek. 

Čo je nutné obmedziť?

• soľ - soľ mimo solenia je prítomná aj vo veľkom množstve potravín. Ide hlavne o konzervované a mrazené potraviny, polotovary, slané pochutiny ako sú rôzne chrumky alebo chipsy, dochucovacie omáčky a údených potravín. 
• ovocie a zelenina - ideálne je sa vyhnúť ovociu, ktoré obsahuje veľké množstvo vody, ako je melón hrozno, jablká a pomaranče a iné citrusy. Rovnako je dobré obmedziť príjem banánov a sliviek. Zo zeleniny sú nevhodné druhy, ktoré obsahujú šťavelany, ako je špenát, cvikla, fazuľa a tmavá listová zelenina. Nevhodné sú paradajky, hrach alebo aj uhorky. 
• bielkoviny - ide hlavne o živočíšne bielkoviny, ktoré sú pre obličky veľmi zaťažujúce. Je nutné sa vyhýbať hovädziemu, kuraciemu aj bravčovému mäsu, tučným rybám, vajciam a mlieku a mliečnym výrobkom. 
• tekutiny - treba obmedziť alkohol a kofeín a čo sa týka pitného režimu, ten je nutný konzultovať s lekárom, podľa množstva vylučovaného moču denne. 

Čo môžeme pridať?

• polievky - vhodná je tekutá strava, ideálna je zemiaková, mrkvová alebo hrášková polievka. Vhodné je ich doplniť ryžou, krúpkami alebo ovsenými vločkami.

• zelenina - niektoré druhy zeleniny sú veľmi prospešné, ako mrkva, petržlen, karfiol, tekvica, hrášok, cesnak, cibuľa, chren, brokolica alebo reďkovka.

• pečivo - vhodné je nízko bielkovinové pečivo a pečivo s nízkym obsahom solí, Odporúča sa aj kukuričné, zemiakové alebo sójové pečivo. 

• chudé mäso - v obmedzenom množstve je možné konzumovať morčacie, králičie alebo teľacie mäso a z rýb je to kapor, pstruh alebo filé. 

• prílohy - rôzne druhy zeleniny, zemiaková kaša, ryža, knedľa, halušky alebo cestoviny.