Pamäť je základom našej identity. Čo sa však stane, keď človek zabudne, kým je – nie kvôli poraneniu mozgu, ale kvôli traume? Práve to je podstatou psychogénnej poruchy pamäti, známej aj ako funkčná amnézia. Táto porucha je súčasťou širšej skupiny dissociatívnych porúch, pri ktorých dochádza k narušeniu vedomia, pamäti, identity alebo vnímania – ako dôsledok psychickej záťaže.

Príčiny

Hlavným mechanizmom je psychický obranný mechanizmus – disociácia, ktorou sa mozog bráni neúnosne traumatickej alebo stresujúcej situácii. Najčastejšie spúšťače sú:

• Ťažká psychická trauma – napr. zneužívanie, autonehoda, násilie,
• Smrť blízkeho, rozvod, strata zamestnania,
• Chronický stres, úzkosť alebo depresia.

Ide teda o „ochranné vymazanie“ spomienok, ktoré by inak psychiku ohrozili.

Príznaky

Symptómy sú často náhle a zdanlivo nevysvetliteľné:

• Strata autobiografickej pamäti – človek nevie, kto je, kde býva, aká je jeho minulosť,
• Selektívna amnézia – strata pamäti viazaná len na určité udalosti (napr. traumu),
• Zachovaná orientácia v čase a priestore, reč, zručnosti (napr. čítanie, písanie),
• Emocionálne otupenie, disociácia, odcudzenie sa sebe samému,
• Niekedy sa objavuje putovanie alebo zmena identity (tzv. disociatívna fuga).

Tieto prejavy sú nezlučiteľné s neurologickými poruchami a bývajú často zmätočné pre pacienta i okolie.

Diagnostika

Diagnóza je klinická a vyžaduje podrobné vylúčenie organických príčin (napr. demencia, nádor, epilepsia, úraz mozgu).

Zahŕňa:

• Neurologické a psychiatrické vyšetrenie,
• Zobrazovacie metódy (MRI, EEG) – väčšinou bez nálezu,
• Psychologické hodnotenie, hľadanie spúšťajúcej udalosti,
• Vylúčenie intoxikácie alebo simulácie.

Kľúčová je dôvera medzi pacientom a lekárom.

Liečba

Liečba je neinvazívna a zameraná na obnovu bezpečia a dôvery:

• Psychoterapia (najmä traumaticky zameraná terapia, EMDR, KBT),
• Podporné prostredie, trpezlivý prístup blízkych,
• V prípade úzkosti alebo depresie – farmakoterapia (antidepresíva),
• V niektorých prípadoch sa pamäť spontánne obnoví – zvyčajne po odstránení stresu.

Hospitalizácia môže byť nutná pri vážnych stavoch alebo ak je pacient v ohrození.

Prevencia a prognóza

Prevencia spočíva v včasnej intervencii pri psychickej traume, zvyšovaní psychickej odolnosti a dostupnosti psychologickej podpory. Prognóza je väčšinou dobrá – najmä ak sa liečba začne včas a pacient je motivovaný. U časti pacientov však pretrvávajú disociatívne prejavy, najmä ak trauma nebola spracovaná.

Psychogénna amnézia poukazuje na silu ľudskej psychiky – na jej schopnosť chrániť, ale aj vytláčať bolestivé zážitky. Ide o reálnu, vážnu diagnózu, ktorá si zaslúži odborný, citlivý a rešpektujúci prístup.