Retroperitoneálny hematóm
Retroperitoneálny hematóm je krvácanie do retroperitoneálneho priestoru, ide o závažný, často skrytý stav s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou, pretože príznaky sa zvyčajne objavujú až pri výraznej strate krvi. Retroperitoneum, alebo retroperitoneálny priestor, je priestor medzi nástennou pobrušnicou (parietálnym peritoneom) a zadnou brušnou. V retroperitoneu sa nachádzajú niektoré orgány brucha a panvy – napríklad obličky s nadobličkami, pankreas, aorta, dolná dutá žila. Diagnostika je náročná, pretože príznaky sú nešpecifické. Liečba závisí príčin a klinického stavu pacienta, zahŕňa pozorovanie, embolizáciu alebo chirurgický zákrok.
Príčina
Retroperitoneálny hematóm môže vzniknúť v dôsledku traumy, pričom podľa mechanizmus rozlišujeme tupé a penetrujúce poranenia. Väčšina retroperitoneálnych hematómov je spôsobená tupým poranením, napríklad pri autonehode, páde z výšky, športových úrazom, pri ktorých môže dôjsť k poraneniu poranenia pankreasu či odtrhnutiu ciev v retroperitoneu. Medzi penetrujúce poranenia patria strelné alebo bodné rany, rozsah poškodenia závisí od zasiahnutých orgánov alebo ciev.
Iatrogénne retroperitoneálne hematómy vznikajú ako komplikácia perkutánnych alebo endovaskulárnych zákrokov.
Spontánny retroperitoneálny hematóm je relatívne zriedkavý, no spojený s vysokou mierou komplikácií a úmrtnosti. Medzi príčiny spontánneho retroperitoneálneho hematómu patrí ruptúra parenchýmových lézií, ako sú angiomyolipómy, cysty, renálne karcinómy, alebo vaskulárne malformácie – aneuryzmy, pseudoaneuryzmy.
Prejavy
- Bolesť brucha, chrbta, boku.
- Podliatiny (hematóm) na boku.
- Známky hemoragického šoku, ako je hypotenzia (pokles krvného tlaku) a tachykardia (zrýchlenie srdcovej frekvencie).
- Viditeľné krvácanie z penetrujúcich poranení.
- Hematúria – prítomnosť krvi v moči.
Diagnostika
Prvým krokom úspešnej diagnostiky je dôkladne odobratá anamnéze, pri ktorej sa sústredíme na predchádzajúcu traumu a prítomnosť cievnych aneuryziem či iných lézií, ktoré by mohli byť zdrojom krvácania. Pri fyzikálnom vyšetrení je dôležité zhodnotenie celkového klinického stavu pacienta a včasné rozpoznanie známok šoku. Laboratórne pátrame po anémii, poruchách koagulácie, ale aj odchýlkach biochemických parametrov. Diagnózu potvrdíme pomocou zobrazovacích vyšetrení – iniciálnym vyšetrením je obvykle ultrasonografia a následne počítačová tomografia (CT).
Terapia
Manažment retroperitoneálneho hematómu si vyžaduje individuálny prístup podľa príčiny a klinického stavu pacienta. U stabilných pacientov sa zvyčajne uplatňuje podporná liečba a pozorovanie, zatiaľ čo u nestabilných sú potrebné invazívne zásahy ako chirurgický zákrok alebo angioembolizácia. Vo všetkých prípadoch sa odporúča adekvátna resuscitácia a podávanie krvných derivátov pri akútnom krvácaní.
