V stredoázijskej krajine Kazachstan, v malej dedine Kalachi, sa medzi rokmi 2013 a 2015 odohrávala zvláštna a desivá medicínska záhada. Obyvatelia dediny začali náhle a nekontrolovateľne zaspávať – bez varovania, kdekoľvek a kedykoľvek. Niektorí upadli do hlbokého spánku na niekoľko hodín, iní spali celé dni. Prípady sa objavovali naprieč všetkými vekovými kategóriami a niektorí postihnutí sa prebúdzali zmätení, s halucináciami či dočasnou stratou pamäti.

Táto "spánková epidémia" postihla viac ako štvrtinu miestneho obyvateľstva. Mnohí si mysleli, že ide o nový vírus, neurotoxín alebo dokonca psychogénnu reakciu obyvateľstva. Lekárske tímy, toxikológovia aj odborníci na infekčné choroby zostali bez odpovede. Prípady sa množia, no príčina zostáva nejasná.

Príčina

Až neskôr sa podarilo zistiť, že spoločným menovateľom bola opustená uránová baňa v blízkosti dediny, zatvorená ešte počas Sovietskeho zväzu. Geológovia a toxikológovia objavili, že z podzemných vrstiev uniká oxid uhoľnatý a radón, plyny, ktoré pri vyššej koncentrácii spôsobujú hypoxiu – teda nedostatočné okysličenie mozgu. Hypoxia vedie k ospalosti, strate vedomia a môže vyvolať neurologické príznaky.

Z medicínskeho hľadiska bol prípad mimoriadne cenný. Ukázal, ako jemné zmeny v zložení vzduchu môžu vážne ovplyvniť neurologické funkcie bez toho, aby si to ľudia uvedomovali. Príznaky imitovali narkolepsiu, delírium aj toxickú encefalopatiu, a preto bolo ich rozlíšenie náročné.  

Dopady

Na základe výskumov sa miestne úrady rozhodli časť obyvateľov presťahovať. Po uzavretí prístupov do bane a úprave ventilácie v podzemí sa výskyt prípadov prakticky zastavil.

Spánková epidémia v Kalachi je príkladom toho, ako neviditeľné environmentálne faktory môžu spôsobiť masové neurologické symptómy. Je to fascinujúci, ale zároveň varovný prípad o tom, ako úzko sú zdravie ľudí a životné prostredie prepojené. Medicína tu musela spolupracovať s geológiou, verejným zdravotníctvom a toxikológiou – len vďaka interdisciplinárnemu prístupu sa podarilo odhaliť pravdu.