Predávkovanie valproátom (kyselinou valproovou alebo jej soľami, ako napríklad valproát sodný) predstavuje závažný klinický stav, ktorý môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Valproát sa bežne používa na liečbu epilepsie, bipolárnej poruchy, no pri nadmernom dávkovaní môže spôsobiť množstvo toxických prejavov, predovšetkým v centrálnom nervovom systéme, pečeni a v metabolizme amoniaku.

Príčina

K otrave valproátom často dochádza pri zvyšovaní dávky s cieľom dosiahnuť terapeutický účinok. Môže sa však vyskytnúť aj v prípade zvýšenia hladiny voľného (neviazaného) liečiva v krvnom sére. Zvýšené koncentrácie voľného valproátu sú bežné najmä u starších pacientov a u osôb s hypoalbuminémiou (poklesom hladiny albumínu), tehotných žien, pacientov s renálnou dysfunkciou, ochoreniami pečene. Okrem toho môže vzniknúť otrava valproátom u pacientov, ktorí sa pokúsia o samovraždu predávkovaním valproátom.

Prejavy

Toxický účinok valproátu sa prejavuje najmä útlmom centrálneho nervového systému. Pacienti môžu byť ospalí, zmätení, mať poruchy koordinácie, spomalené reflexy. V ťažších prípadoch môžu upadnúť do kómy a môže dôjsť k smrti. Ďalším významným prejavom je útlm dýchania s potrebou ventilačnej podpory. Predávkovanie valproátom môže spôsobovať vracanie (vomitus), hnačku (diarea), bolesti brucha. Okrem toho môže byť prítomná aj hypotenzia (pokles krvného tlaku) a tachykardia (zrýchlená srdcová frekvencia).

Diagnostika

Dôležitou súčasťou diagnostiky je anamnéza, v ktorej sa pátrame po množstve, forme užitia a čase užitia valproátu. Na anamnézu by malo nadväzovať komplexné vyšetrenie vrátane posúdenia neurologických príznakov. Laboratórne je možné vyšetriť hladinu valproátu v sére. Krvný obraz môže odhaliť pokles hladiny trombocytov. Vyšetrujeme aj hladinu elektrolytov, hepatálne enzýmy a krvné plyny (ASTRUP). 

Terapia

Úvodná liečba pacientov s otravou valproátom by mala byť zameraná na stabilizáciu a resuscitáciu – teda na zabezpečenie dýchania, obehu a priechodnosti dýchacích ciest. Pri závažnej respiračnej depresii môže byť potrebná intubácia a umelá pľúcna ventilácia. U pacientov so zníženým krvným tlakom je vhodné podať infúzie a vazopresory. V terapii kŕčov je možné  podávať benzodiazepíny. Dôležité je tiež zvážiť gastrointestinálnu dekontamináciu. Pokiaľ pacient príde do 2 hodín od požitia, podáva sa aktívne uhlie v dávke, zvážiť je možné aj výplach žalúdka, ktorý môže byť efektívny až do 10–12 hodín po požití. Po úvodnej stabilizácii je pri poruchách vedomia odporúčané podávať L-karnitín. Pri veľmi vysokých koncentráciách valproátu je indikovaná hemodialýza.