Cytokínový release syndróm (CRS) je akútna, systémová zápalová reakcia, ktorá vzniká v dôsledku masívneho uvoľňovania cytokínov – signálnych molekúl regulujúcich imunitnú odpoveď. CRS je najčastejšie spojený s modernými imunoterapiami, ako je CAR-T bunková terapia, bispecifické protilátky (tebentafusp) či niektoré monoklonálne protilátky. Môže sa však vyskytnúť aj pri závažných infekciách, vrátane COVID-19.

Príčiny

Z patofyziologického hľadiska dochádza k nadmernej aktivácii T-lymfocytov a makrofágov, ktoré produkujú cytokíny ako interleukín-6 (IL-6), IL-1, interferón-γ (IFN-γ) a TNF-α. Výsledkom je systémový zápal, zvýšená kapilárna permeabilita, hypotenzia, hypoxia a v ťažkých prípadoch aj multiorgánové zlyhanie.

Prejavy

Klinický obraz CRS sa líši podľa závažnosti – od miernych príznakov ako horúčka, únava, artralgia a tachykardia až po ťažké formy s hypotenznou šokom, dyspnoe, DIC a poškodením orgánov. Závažnosť sa hodnotí podľa takzvaného ASTCT skórovacieho systému.

Diagnostika

Diagnostika zahŕňa klinické hodnotenie, laboratórne parametre (zvýšený CRP, ferritín, IL-6, D-diméry) a vylúčenie infekcie či progresie základného ochorenia.

Liečba

Liečba CRS závisí od závažnosti. Mierne formy si vyžadujú len symptomatickú terapiu (antipyretiká, hydratácia). Pri stredne ťažkých až ťažkých prípadoch sa nasadzuje:

• Tocilizumab – monoklonálna protilátka proti IL-6 receptoru, základ liečby CRS.
• Kortikosteroidy – napríklad dexametazón, v prípadoch refraktérnych na tocilizumab alebo pri veľmi ťažkom priebehu.
• Podporná liečba – oxygenoterapia, tekutinová resuscitácia, vazopresory, prípadne umelá pľúcna ventilácia.

Včasné rozpoznanie CRS a cielená liečba sú kľúčové pre zníženie mortality a úspešný priebeh imunoterapie.