Syndróm nočného prejedenia (NES – Night Eating Syndrome)
12.03.2025

Syndróm nočného jedenia (NES – Night Eating Syndrome) je porucha charakterizovaná opakovaným príjmom potravy počas noci, často spojená s poruchami spánku a negatívnym psychickým stavom. Tento syndróm bol prvýkrát popísaný v roku 1955 a odvtedy sa skúma jeho vzťah k obezite, depresii a cirkadiánnym rytmom.

Príčina
Príčina vzniku syndrómu nočného prejedenia nie je známa. Posledné výskumy naznačujú spojitosť medzi psychologickými faktormi, neurologickými procesmi a genetickou predispozíciou. Jedna štúdia ukázala, že deti matiek trpiacich nočným prejedením mali vyššie riziko vzniku syndrómu nočného prejedania. Stres môže zhoršovať príznaky syndrómu, pričom ich zmiernenie možno dosiahnuť redukciou stresu. Vznik syndróm nočného prejedania pravdepodobne súvisí aj s inýi psychickými poruchami.
Prejavy
- Zvýšený príjem potravy vo večerných hodinách – viac ako 25 % denného kalorického príjmu sa odohráva po večeri.
- Jedinci sa zobúdzajú s hladom minimálne dvakrát týždenne.
- Nočné jedenie po prebudení – pacienti sa v noci prebúdzajú s nutkaním na konzumáciu jedla, čo vedie k prerušeniu spánku.
- Vnímanie straty kontroly nad jedením – jedlo sa stáva nevyhnutnosťou na to, aby pacient mohol zaspať alebo sa upokojiť.
- Ranná nechutenstvo – pacienti majú znížený príjem potravy počas dňa, najmä ráno.
- Problémy zaspať alebo neprebudiť sa 4 a viac nocí počas týždňa.
- Jedinci veria, že na to, aby zaspali sa musia najesť.
- Zhoršenie nálady v noci až depresia.
Diagnostika
Syndróm nočného prejedania sa diagnostikuje na základe klinických prejavov. V rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné odlíšiť ostatné poruchy príjmu potravy, ako je binge eating disorder (záchvatové prejedanie) alebo spánková porucha spojená s príjmom potravy (sleep-related eating disorder – SRED). Na rozdiel od SRED si pacienti s NES svoje nočné jedenie plne uvedomujú, zatiaľ čo pri SRED môžu jesť v stave čiastočného vedomia.
Liečba
V liečbe syndrómu nočného prejedania sa využívajú metódy psychoterapie, a to najmä kognitívno-behaviorálna terapia. K zlepšeniu prejavov môžu prispieť aj režimové opatrenia, ako je spánková hygiena, relaxačné techniky, zmena stravovacích návykov. V liečbe sa skúma aj účinok niektorých liekov zo skupiny antidepresív. Zaujímavé je, že pozitívne výsledky prináša aj fototerapia.