Cherofóbia je úzkostná porucha charakterizovaná iracionálnym strachom alebo vyhýbaním sa šťastiu, radosti či pozitívnym zážitkom. Na rozdiel od depresívnych porúch, jedinci s cherofóbiou nemusia byť neustále smutní alebo melancholickí, namiesto toho sa aktívne vyhýbajú situáciám, ktoré by im mohli priniesť šťastie. Tento strach môže vychádzať z traumatických skúseností alebo hlboko zakorenených presvedčení, že radosť vedie k nešťastiu, sklamaniu alebo trestu.

Príčina

Vznik cherofóbie, podobne ako iných fóbii, je pravdepodobne kombináciou genetiky, osobnostných čŕt, environmentálnych faktorov. Jedným z dôvodov, prečo sa môže vyvinúť strach zo šťastia, je presvedčenie, že akonáhle po šťastí musí zákonite nasledovať nešťastie a negatívna udalosť. Toto presvedčenie je rozšírené v niektorých kultúrach, kde je šťastie niekedy spájané s hriechom, povrchnosťou alebo morálnym úpadkom. 

Prejavy

Cherofóbia sa prejavuje strachom, úzkosťou a odporom k situáciám a aktivitám, ktoré by mohli vyvolať radosť. Jedinci sa preto vyhýbajú oslavám, spoločenským podujatiam a podobne. Podobne ako v prípade iných fóbii môžu byť prítomné aj fyzické príznaky, ktoré môžu zahŕňať dýchavičnosť (dyspnoe), pocit tlaku na hrudi, búšenie srdca (palpitácie), zmeny krvného tlaku, nevoľnosť (nauzeu), vracanie, tras, nadmerné potenie (hyperhidrózu).

Diagnostika

Diagnostika cherofóbie si vyžaduje komplexné psychologické vyšetrenie. Pacienti často uvádzajú pocity úzkosti alebo nepokoja pri účasti na príjemných aktivitách, spoločenských podujatiach alebo oslavách. Môžu vyjadrovať presvedčenie, že šťastie je nestále, nezaslúžené alebo potenciálne nebezpečné. Medzi príznaky patrí vyhýbanie sa príjemným situáciám, nadmerné obavy z možných negatívnych dôsledkov šťastia a strach, že pocit radosti nevyhnutne povedie k niečomu zlému. Na hodnotenie závažnosti poruchy môžu slúžiť štandardizované psychologické dotazníky, ako napríklad Fear of Happiness Scale (FHS). Kľúčovou súčasťou diagnostiky je aj klinický rozhovor, ktorý pomáha vylúčiť iné psychické poruchy, ako sú depresia, generalizovaná úzkostná porucha či posttraumatická stresová porucha, ktoré môžu vykazovať podobné príznaky.

Terapia

Liečba cherofóbie je primárne založená na kognitívno-behaviorálnej terapii, ktorej cieľom je rozpoznať a zmeniť chybné myšlienkové vzorce. Dôležitou súčasťou terapie je expozičná liečba, pri ktorej sú pacienti postupne vystavovaní radostným situáciám, pričom sa pracuje na redukcii ich strachu a úzkosti. Mindfulness techniky môžu pomôcť pacientom naučiť sa byť prítomní v okamihu a neprežívať obavy z budúcich negatívnych dôsledkov radosti. V závažnejších prípadoch môže byť vhodná farmakoterapia s využitím antidepresív alebo anxiolytík.