Blúdivá slezina označuje abnormálnu pohyblivosť sleziny v dôsledku nedostatočne vyvinutých väzov. Tento stav môže viesť k torzii sleziny, ktorá si vyžaduje urgentný lekársky zásah. Diagnostiku a liečbu zabezpečuje gastroenterológ alebo chirurg.

Príčina:

Blúdivá slezina vzniká v dôsledku vrodenej alebo získanej laxity ligamentózneho aparátu sleziny, do ktorého patria ligamentum splenorenale, ligamentum gastrosplenicum a ďalšie menšie štruktúry. Vrodené formy sú spojené s abnormalitami embryonálneho vývoja, zatiaľ čo získaná blúdivá slezina môže byť dôsledkom hormonálnych zmien alebo oslabenia väzov v dôsledku traumy či rýchleho úbytku hmotnosti. 

Príznaky:

Klinický obraz blúdivej sleziny je variabilný a závisí od stupňa dislokácie a prítomnosti komplikácií. Pacienti môžu byť asymptomatickí, pričom blúdivá slezina je náhodne diagnostikovaná počas zobrazovacích vyšetrení. V prípade výskytu symptómov sa najčastejšie objavujú recidivujúce bolesti brucha, pocit plnosti, nevoľnosti alebo vracania. V prípade torzie sleziny dochádza k akútnej ischemickej bolesti, ktorá je často sprevádzaná systémovými prejavmi šoku. 

Diagnostika:

Diagnostika je založená na klinickom vyšetrení a zobrazovacích metódach. Ultrasonografia je zvyčajne prvou voľbou, pričom ukazuje dislokovanú slezinu s dopplerovskými zmenami v prietoku krvi. CT a MRI slúžia na presnú lokalizáciu sleziny, identifikáciu torzie a vylúčenie iných diagnóz. 

Terapia:

Liečba blúdivej sleziny závisí od klinického stavu pacienta a prítomnosti komplikácií. U asymptomatických pacientov stačí pravidelné pozorovanie. Symptomatická alebo torzovaná blúdivá slezina vyžaduje chirurgický zásah. Splenopexia, čiže fixácia sleziny do anatomicky správnej polohy, je preferovanou metódou u pacientov s viabilnou slezinou. Ak dôjde k ireverzibilnej ischemickej nekróze, nevyhnutná je splenektómia.