Chlopňové vady sú častým ochorením srdca, ktoré môže byť vrodené alebo získané. Z hľadiska narušenia funkcie môžeme rozlišovať dve hlavné poruchy:

1. Chlopňová stenóza: Ide o zúženie chlopne, ktoré kladie nadmerný odpor toku krvi.
2. Chlopňová insuficiencia: Nedomykavosť chlopne, ktorá umožňuje spätný tok krvi.

Chlopňové vady môžu byť asymptomatické alebo závažne ohrozovať na živote. Diagnostika zahŕňa echokardiografiu a liečba môže byť medikamentózna alebo chirurgická v závislosti od závažnosti poruchy.

Príčiny

Príčin narušenej funkcie chlopní môže byť celý rad. Okrem vrodených porúch (ako je napr. bikuspidálna aortálna chlopňa) sem spadá napr. poškodenie chlopní pri infekčnej endokarditíde, dilatačnej kardiomyopatii, reumatickej horúčke a pri poruchách väziva (napr. Marfanov a Ehlers-Danlosov syndróm). Veľkú úlohu v procese poškodzovania chlopní hrá aj vek – chlopne starého človeka degenerujú, ukladá sa v nich vápnik a dochádza k ich zužovaniu. Chlopne môžu však byť poškodené aj pri srdcovom infarkte, kedy je narušené tkanivo ovládajúce otváranie a zatváranie chlopne (takto postihnutá chlopňa sa obvykle stane nedomykavou). 

Prejavy

Narušenie funkcie chlopní spôsobí väčšiu či menšiu poruchu funkcie srdca ako pumpy – vznikajú teda príznaky srdcového zlyhávania. Aké príznaky prevládnu závisí od toho, aká chlopňa je chorá a od typu jej poruchy (zúženie/nedomykavosť). Všeobecne povedané môžu symptómy v rôznej miere zahŕňať dýchavičnosť, slabosť, opuchy a poruchy vedomia. Preťaženie srdca pri zlej funkcii chlopní sa môže prejaviť aj poruchami srdcového rytmu – častý je vznik fibrilácie predsiení a flutteru predsiení, ktoré človeka ohrozuje vznikom ischemickej mozgovej mŕtvice.

Diagnostika 

Okrem informácií o klinických ťažkostiach sa dá porucha chlopne odhadnúť z počúvania fonendoskopom, kedy nad srdcom počujeme šelest. Šelesť vzniká úzkym prúdom krvi, ktorý sa derie cez zúženú chlopňu, alebo ktorý sa vracia nedomykavou chlopňou späť. Šelesť sám o sebe nás však skôr upozorňuje na nutnosť ďalšieho vyšetrovania. Mnoho šelestov je totiž úplne nevinných (najmä v detskom veku) a hlučnosť šelestu nemusí byť vždy úmerná vážnosti chlopňovej poruchy. Veľmi dobrým a dostupným vyšetrením je ultrazvuk srdca alebo ECHO srdca. Ide o nezaťažujúce vyšetrenie, kedy lekár prechádza sondou po hrudníku pacienta a na obrazovke vidí obraz srdca vrátane chlopní a krvného prúdu. Môže tak ľahko zistiť, aké množstvo krvi cez otvorenú chlopňu preteká a či sa chlopňa dostatočne doviera. ECHO tak nielen zistí poruchu chlopne, ale určí aj jej závažnosť. Presnejšou alternatívou je pažerákové ECHO, takzvané tranesofageálne ECHO.  

Liečba

Málo významné chlopňové vady bez klinických prejavov sa väčšinou neliečia. Významnejšie vady sa potom liečia predovšetkým chirurgicky. Buď sa vykonáva plastika chlopne, kedy sa chorá chlopňa spraví a ponechá na svojom mieste, alebo sa vykoná operácia, pri ktorej sa chlopňa nahradí – ako umelá chlopňa sa použije náhrada mechanická či biologická. Špeciálne pri zúžení aortálnej chlopne sa u rizikových pacientov vykonáva neoperačná katétrová implantácia aortálnej chlopne (TAVI).