MEDI Noviny 16. 03. 2024

Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• šesť až sedem z desiatich Slovákov trpí nadváhou alebo obezitou.

• v zdravotníctve chýbajú financie určené pre ambulantný sektor.

• oteplenie zvyšuje aktivitu kliešťov. 

Šesť až sedem z desiatich Slovákov trpí nadváhou alebo obezitou, čo je 1,8 milióna obyvateľov. Najťažší stupeň z nich má okolo jedného percenta, teda zhruba 33-tisíc dospelých osôb. Obezita je epidémiou 21. storočia. Vo svete sa počet obéznych dospelých blíži k 900 miliónom a u detí k 300 miliónom. Obezita je spojená so stovkami ďalších chronických ochorení. Platí pravidlo, že čím sme starší, tým viac vážime. Výnimkou sú len ľudia starší ako 75 rokov. Najvyšší podiel ľudí s nadváhou či obezitou, až 66 %, je vo vekovej kategórii 65 - 74 rokov. Najmenej ľudí s nadváhou je v Taliansku, najviac v Chorvátsku a Slovensko je nad priemerom EÚ. U nás trpí nadváhou okolo 78 percent mužov a 51 percent žien. 

Marec je každoročne mesiacom osvety o rakovine hrubého čreva. Až 32 Slovákov zomrie každý týždeň v dôsledku kolorektálneho karcinómu. Každoročný prírastok pacientov s rakovinou hrubého čreva a konečníka tak predstavuje až vyše 4000 ľudí  a z toho polovica na túto chorobu zomiera. Ministerstvo zdravotníctva pripomína, že sa týmto úmrtiam dá zabrániť. Od roku 2019 je na Slovensku dostupný skríning, tzv. OnkoKontrola karcinómu hrubého čreva a konečníka. Ide o štátom riadený a vyhodnocovaný preventívny program pod dohľadom Národného onkologického inštitútu. Vo veku 50-75 rokov majú zdraví ľudia bez príznakov každé dva roky možnosť nechať sa vyšetriť u všeobecného lekára testom na skryté krvácanie do stolice alebo raz za desať rokov kolonoskopicky u gastroenterológa. Zdravotné poisťovne hradia kolonoskopiu každému občanovi staršiemu ako 50 rokov raz za desať rokov.

V zdravotníctve je síce tento rok o miliardu eur viac, avšak financie nie sú určené pre ambulantný sektor. Nedostatok financií si budú ambulancie od 1. apríla kompenzovať tak, že zvýšia poplatky za návštevy pacientov. Strana Sloboda a Solidarita preto vyzýva ministerku Zuzanu Dolinkovú, aby začala konať a urobila v poplatkoch poriadok. Jediné, čo pacient pocíti, je podľa poslankyne za SaS Janky Bittó Cigánikovej to, že k zvýšeným odvodom dostane od 1. apríla ešte aj poplatky v ambulanciách. Ako ďalej dodala Asociácii súkromných lekárov, ktorá združuje asi 2 000 ambulancií, neboli zdroje nijako navýšené. Ambulantný sektor podľa nej peniaze nemá, lebo všetko ide na zadlžené nemocnice. Od 1. apríla budú v ambulanciách zavedené plošné poplatky približne v sume 4 až 5 eur, čo ale neznamená, že nebudú niektoré ambulancie vyberať od pacientov viac peňazí. Podľa Cigánikovej je pravdepodobné, že sa k dvom tisíckam ambulancií postupne pridajú aj iní poskytovatelia. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že ambulantný sektor bude mať tento rok navýšené financie o päť percent, čo je však podľa poslanca NR SR za SaS Tomáša Szalaya zavádzajúce. K tomuto navýšeniu totiž došlo už v priebehu minulého roka v rámci kompenzácie inflácie či zvýšených cien energií. 

Univerzitná nemocnica L. Pasteura sa vracia do normálneho života. Všetky procesy i programy v rámci medicínskych programov a služieb fungujú bez obmedzení, s výnimkou oddelenia, ktoré požiar najviac zasiahol. Pre médiá to v súvislosti s nočným požiarom v nemocnici uviedol jej riaditeľ  Ľuboslav Beňa. Dodal, že predmetné oddelenie je zničené a celý priestor je momentálne uzavretý. Vstupovať doň môžu len policajní vyšetrovatelia a vyšetrovatelia požiarov Hasičského a záchranného zboru. Ministerstvo zdravotníctva SR s vedením univerzitnej nemocnice v súvislosti s požiarom, riešením situácie a najmä stavom pacientov komunikuje. 

Väčšina personálu gastroenterologickej kliniky Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke stiahla svoje výpovede a zostáva pracovať na klinike. Informovala o tom ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Zamestnanci mali pôvodne od 1. apríla nastúpiť do Nemocnice svätého Michala v Bratislave. Podpis memoranda o spolupráci medzi oboma nemocnicami preto nateraz považuje za bezpredmetný. Deklarovala, že zdravotná starostlivosť ohrozená nebude. 

Prieskum spokojnosti pacientov s hospitalizáciami v slovenských nemocniciach ukazuje pozitívne trendy. Vyplýva to z výsledkov rebríčka hodnotenia nemocníc Zdravotnej poisťovne Dôvera. Ako uviedol člen predstavenstva  Dôvery Marián Faktor, víťazom kategórie všeobecných nemocníc je Hornooravská nemocnica v Trstenej. Počas posledných 10 rokov sa ani raz nezmestila do prvej desiatky, no v poslednom hodnotení vystrelila o 21 miest, čím jej patrí aj titul Skokan roka. Na druhom mieste v tejto kategórii sa umiestnila Nemocnica Bory a na treťom mieste skončila Nemocnica svätého Michala v Bratislave. Kategóriu špecializovaných nemocníc vyhrala nemocnica Kardiocentrum AGEL v Košiciach. Prieskum sa hodnotil na vzorke 9 tisíc respondentov. Najhoršie udelené známky od pacientov v jednotlivých kategóriách dostala Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Všeobecná nemocnica s poliklinikou Veľký Krtíš a Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie. 

Štát preniesol správu nemocníc na samosprávne kraje, nevytvoril však vhodné podmienky na to, aby sa o zverený majetok dokázali primerane postarať. Na zistenia upozorňujú kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorí poukazujú na rôznorodosť prístupu samosprávnych krajov k nemocniciam ako k zverenému majetku. Podľa podpredsedníčky úradu Henriety Crkoňovej problémom je, že štát sa dlhé roky nezaujímal o to, ako si samosprávne kraje plnia svoje povinnosti nositeľov zdravotnej politiky v regióne. Zlyhal tiež v legislatívnej oblasti pri reforme zákonov, ktoré mali stabilizovať financovanie delimitovaných nemocníc. Spomedzi 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003 delimitované zo štátu na VÚC, ich ostalo 24. Jedenásť z nich je prenajatých, sedem nemocníc hospodári ako príspevková organizácia samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má kraj ako akcionár len minoritné postavenie a dve nemocnice sú v správe neziskových organizácií.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková plánuje zorganizovať stretnutie v súvislosti s vyhláškou k redukcii siete detských ambulantných pohotovostí. Kroky avizovala v reakcii na snahu Združenia miest a obcí Slovenska zachovať čo najviac pohotovostí. Osobne si myslí, že detské ambulantné pohotovostné služby musia byť zachované v prvom rade tam, kde je dostatok lekárov. Skonštatovala však, že pokiaľ nemáme personál a nemá tam kto pracovať, tak nie je možné, aby tam pevný bod zostal. Združenie Miest a Obcí Slovenska chce zmenu vyhlášky, ktorá má priniesť redukciu detských ambulantných pohotovostí. Snaží sa o zachovanie pohotovostí v čo najväčšom počte a dostupnej vzdialenosti pre rodičov. Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti aj Asociácia súkromných lekárov SR zdôraznili, že základným motívom legislatívy k redukcii siete detských ambulantných pohotovostí je zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Oteplenie zvyšuje aktivitu kliešťov, ktorí prenášajú infekčné ochorenia ako kliešťovú encefalitídu či lymskú boreliózu. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva SR a spresnil, že kliešte sú aktívne, keď denná teplota dlhší čas dosahuje sedem až osem stupňov Celzia. Podľa úradu sa na prevenciu oplatí myslieť už pred oficiálnym príchodom jari. Základné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde totiž pozostáva z troch dávok očkovacej látky. Proti lymskej borelióze očkovanie nie je možné.