Závislosť nie je slabá vôľa, ale choroba

Svetová zdravotnícka organizácia definuje závislosť ako chorobu. To znamená, že sa nejedná o slabý charakter či slabú vôľu. Závislosť tiež poznáme aj pod pojmom toxikomáxia (z gréc. toxikos – smrteľný, jedovatý; mania – šialenstvo). Nesprávne ju mnohí označujú ako narkomániu.

Závislosť sa definuje ako duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku. Ako vlastne závislosť vzniká? Jej príčiny sú rôzne. Najčastejšími príčinami vzniku sú zvedavosť, túžba po dobrodružstve, snaha splynúť s okolím... Závislosť (alebo návyk) patrí do odboru klinickej psychopatológie. A psychológia ju definuje ako nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky. 

Závislým nemusíme byť len od alkoholu, drog, hracích automatov, ale od všetkého. V relácii NEzávislosť vám vám spolu s odborníčkou v oblasti sociálnej práce, doc. PhDr. Ľubou Pavelovou, PhD. priblížime jednotlivé druhy závislostí, ako vznikajú, ako ich spoznať a ako sa liečia. Doc. Pavelová sa profiluje v otázkach riešenia závislostí a v súčasnej dobe pracuje ako riaditeľka akreditovaného subjektu: neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre, garantuje jej činnosť zameranú na poskytovanie sociálneho poradenstva pre dospelé osoby a deti v oblasti závislostí a násilia v kontexte závislostí.