▶
S2 E3
Transplantácia obličky: za výsledkom stojí celý tím
Môže krvný test upozorniť na poškodenie transplantovanej obličky a pomôcť pacientovi vyhnúť sa niektorým biopsiám? V relácii Zdravé obličky nové možnosti sledovania pacientov priblížila prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA, primárka Transplantačno-nefrologického oddelenia Univerzitnej nemocnice Martin, pôsobiaca aj na I. internej klinike. Hovorila o darcovskej DNA, výskume cukrovky po transplantácii aj o možnosti transplantácie od živého darcu ešte pred začatím dialýzy.
12.11.2026
Transplantácia obličky: za výsledkom stojí celý tím
Ivana Dedinská sa chcela pôvodne venovať endokrinológii. K nefrológii a neskôr k transplantáciám ju priviedli pracovné príležitosti aj podpora kolegov. Na svojej práci si cení najmä to, že pacientov sleduje dlhodobo a vidí ich návrat do bežného života. Zdôrazňuje pritom spoluprácu s dialyzačnými pracoviskami, imunológmi a ďalšími odborníkmi. Rozhodnutia často prichádzajú v noci a vyžadujú rýchlu komunikáciu aj vzájomnú dôveru. Odmenou sú pre ňu roky života pacientov s fungujúcou obličkou či materstvo žien po transplantácii.
Darcovská DNA: čo prezradí krvný biomarker?
Pri rozpade buniek sa uvoľňuje DNA. Hostka vysvetľuje, že pacient po transplantácii má v krvi okrem vlastnej aj DNA pochádzajúcu z darovaného orgánu. Vyšetrenie voľnej darcovskej DNA, označovanej ako donor-derived cell-free DNA, môže upozorniť na poškodenie štepu, teda transplantovanej obličky. Zvýšená hodnota však sama neurčuje príčinu poškodenia. Podľa profesorky môže lekárom pomôcť rozhodnúť, kedy je potrebná biopsia, ktorá situáciu objasní. Vyššie hodnoty sa nemusia objaviť iba pri rejekcii, teda odmietaní transplantovaného orgánu. Prínos vidí aj v sledovaní po liečbe. Pokles biomarkera môže pomôcť hodnotiť jej účinok a u vybraných pacientov obmedziť potrebu opakovaných biopsií. Nejde však o automatickú náhradu všetkých ostatných vyšetrení.
Nie je súčasťou každého kontrolného odberu
V čase rozhovoru profesorka opisovala vyšetrenie ako finančne náročnejšie a určené vybraným skupinám pacientov. Na svojom pracovisku ho využívajú napríklad pri nejasnom zhoršení laboratórnych výsledkov alebo pri sledovaní po preliečení komplikácie. Spomenula aj spoluprácu s ostatnými transplantačnými centrami. Ak kolegovia potrebujú vyšetriť konkrétneho pacienta, podľa jej slov sa môžu s martinským pracoviskom dohodnúť.
Cukrovka po transplantácii: komu hrozí vyššie riziko?
Súčasťou vedeckej práce Ivany Dedinskej je potransplantačný diabetes mellitus. So svojím tímom skúma, ktorí pacienti majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky a aké ukazovatele by na toto riziko mohli upozorniť. V rozhovore priblížila aj rozdiely medzi mužmi a ženami. V skúmaných súboroch sa podľa nej odlišuje význam metabolických faktorov a imunosupresívnej liečby, ktorá tlmí imunitnú odpoveď. Výskum tak prepája nefrológiu s diabetológiou a otázkami každodennej starostlivosti po transplantácii.
Živý darca a transplantácia ešte pred dialýzou
Za dôležitý posun považuje rozvoj živého darcovstva. Pri vhodných podmienkach môže pacient podstúpiť preemptívnu transplantáciu, teda transplantáciu ešte pred začatím dialýzy. Spomenula aj párové výmeny a spoluprácu centier pri hľadaní vhodných dvojíc darcov a príjemcov. Niektorí pacienti sa podľa nej boja tému darovania doma otvoriť, aby neohrozili svojich blízkych. Profesorka preto vysvetľuje dôkladné posudzovanie zdravotného stavu darcu aj jeho dlhodobých rizík. O vhodnosti darovania nerozhoduje jeden človek, ale odborný tím.
Pozrite si celý rozhovor s Ivanou Dedinskou v relácii Zdravé obličky v TV archíve TV Doktor. Spoznajte možnosti sledovania transplantovanej obličky, výskumu aj živého darcovstva.
Ďalšie videá
▶
S2 E3
▶
S2 E1
Diabetes a obličky: tichá súvislosť, ktorú netreba prehliadať
01.10.2026

