Ako hovoriť s deťmi o smrti: začnime pri sebe

Podľa Jany Červenákovej prístup rodičov výrazne súvisí s tým, ako sami vnímajú smrť. Ak sa tejto téme vyhýbajú, môžu ju obchádzať aj pred deťmi. Tie sa však so stratou stretávajú: môže im zomrieť zvieratko, príbuzný alebo sa o úmrtí dozvedia zo svojho okolia. Rozhovor treba prispôsobiť veku dieťaťa a konkrétnej situácii. Hostka odporúča nepodceňovať detské otázky a nevytvárať zo smrti niečo strašidelné. Porozumenie sa podľa nej postupne mení spolu s tým, ako dieťa rastie. Tému nemusí otvoriť až úmrtie v rodine. Podnetom môže byť aj bežná otázka pri spomínaní alebo udalosť, ktorú dieťa zachytí. Dôležité je nepredstierať, že nič také neexistuje.

Strata blízkeho: nezamieňajme smrť s dočasným odchodom

Za problematické Červenáková považuje vysvetlenia, že sa človek odsťahoval alebo iba niekam odišiel. Môžu totiž vytvárať predstavu, že jeho neprítomnosť je dočasná. Odporúča radšej hľadať spôsob, ako dieťaťu citlivo vysvetliť, že sa blízky už nevráti. Zatajovanie môže viesť k tomu, že sa dieťa pravdu dozvie náhodne od niekoho iného. Hostka opisuje napríklad stretnutie na ulici, keď známy začne rodine vyslovovať sústrasť. Za vhodnejší považuje rozhovor v súkromí, kde môže rodič dieťa pritúliť a vytvoriť láskavé prostredie. Pripomína aj priestor na plač a smútok. Podľa nej si deti rovnako ako dospelí potrebujú odsmútiť, že niekto z ich života zomrel. Pri otázkach o tom, čo je po smrti, v rozhovore zdieľa aj vlastné rodinné skúsenosti s dcérou a štvorročným vnukom.

Patrí dieťa na pohreb alebo cintorín?

Účasť na pohrebe odporúča zvažovať podľa konkrétnej situácie a veku dieťaťa. Neuvádza jednu vekovú hranicu pre všetkých. Zdôrazňuje aj spôsob, akým s dieťaťom počas rozlúčky komunikujú a zaobchádzajú jeho blízki. Návštevu cintorína vníma ako možnosť spomínať a rozprávať rodinné príbehy. Rodič môže priblížiť, aký bol zosnulý človek a čo s ním zažil, keď bol sám malý. Spoločné zapálenie sviečky tak môže sprevádzať rozhovor o ľuďoch, ktorí patria do histórie rodiny. Ak sa dieťa bojí a na cintorín ísť nechce, hostka odporúča nenútiť ho. Spomínanie zároveň nemusí byť viazané iba na Dušičky. Priestor naň možno nájsť aj počas roka.

Keď rodič nevie nájsť slová

Pri náhlom či tragickom úmrtí Červenáková odporúča využiť pomoc psychológa alebo ďalšieho odborníka, ktorý pomôže náročnú informáciu dieťaťu odovzdať. Aj rodič, ktorý si s témou nevie poradiť, môže vyhľadať podporu. Nemusí preto zostať iba pri mlčaní.

Pozrite si celý rozhovor s Janou Červenákovou v relácii Štúdio TV Doktor v TV archíve TV Doktor. Spoznajte jej pohľad na rozhovory o smrti, detský smútok a spoločné spomínanie bez zbytočného strachu.