Prečo je smrť stále tabu aj v rodine?

Jana Červenáková v rozhovore spomenula prieskumy Viaticusu, v ktorých sa objavila aj obava, že rozprávaním o smrti ju človek privolá. Podľa jej skúseností sa téma často otvára až vtedy, keď do rodiny vstúpi vážne ochorenie alebo sa koniec života začne približovať. Pri senioroch vníma dve rozdielne situácie. Niektorí o smrti hovoriť nechcú. Iní by svoje predstavy radi vyslovili, no nemajú nikoho, kto by ich počúval. Rodina rozhovor zastaví, hoci práve vtedy sa môže dozvedieť niečo dôležité.

Ako hovoriť o smrti: počúvať, nie zahriaknuť

Ak blízky začne hovoriť o konci života, netreba ho umlčať vetou, že o tom nemá rozprávať. Červenáková odporúča vypočuť si jeho želania, zapamätať si ich alebo zaznamenať a brať ich vážne. Takýto rozhovor môže byť jeho spôsobom prípravy na to, čo prichádza. Zároveň zdôrazňuje citlivý prístup k človeku, ktorý túto tému odmieta. Pri vážne chorom blízkom odporúča rešpektovať jeho postoj a nebrať mu nádej. Citlivosť tak podľa nej zahŕňa rešpekt k mlčaniu aj ochotu vypočuť človeka, ktorý sa rozprávať chce. Dušičkové stretnutie môže podľa nej vytvoriť vhodný priestor. Pripomína však, že o týchto veciach sa dá hovoriť aj inokedy, nielen počas sviatkov spojených so spomínaním.

Posledné želania môžu rodine pomôcť

Medzi praktickými otázkami hostka uviedla miesto a spôsob pochovania, želanie kremácie či výber cirkevného alebo civilného obradu. Dôležité môže byť aj to, koho si človek želá na rozlúčke a či má zabezpečené hrobové miesto. Poznať tieto priania znamená nemusieť všetko rozhodovať až vo chvíli straty. Červenáková opisuje situácie, keď rodina po úmrtí nevie, čo by si jej blízky želal. Pripomína pritom, že smrť nemusí prísť iba po dlhej chorobe. Ak je osobný rozhovor príliš náročný, spomína aj možnosť pripraviť si vlastné želania písomne a povedať rodine, kde ich nájde. Aj takýto krok môže otvoriť tému, ktorú sa dovtedy nedarilo pomenovať.

Dôstojné zomieranie: blízkosť aj dostupné informácie

Z prieskumov, ktoré hostka priblížila, vyzdvihla želanie ľudí zomierať doma, obklopení svojimi blízkymi. Zároveň upozornila, že nemocnice a zariadenia sociálnych služieb nemajú vždy podmienky na súkromie a nepretržitú prítomnosť rodiny. Pozitívne hodnotí mobilné hospice, ktoré podľa nej pomáhajú zabezpečiť starostlivosť doma a sprevádzajú rodinu počas zomierania. Spomenula aj emocionálnu podporu, ktorú rodinám môžu poskytovať duly pre zomierajúcich. Viaticus predstavila aj prostredníctvom informačného webu o zomieraní. Podľa jej slov zhromažďuje informácie pre ľudí na konci života aj ich blízkych vrátane ďalších krokov a povinností po úmrtí. Rodina si ich môže prečítať v pokoji, nie až pod tlakom udalostí.

Pozrite si celý rozhovor s Janou Červenákovou v relácii Štúdio TV Doktor v TV archíve TV Doktor. Spoznajte, ako otvoriť tému smrti s citom a prečo má zmysel počúvať želania blízkych, kým ich môžu sami vysloviť.