Úzkostné poruchy: keď strach obmedzuje bežný život

Strach má podľa psychiatričky ochrannú funkciu. Problém nastáva, keď preň človek prestáva zvládať každodenné situácie. Pri fóbiách sa obava viaže na konkrétny predmet alebo okolnosť, napríklad pavúky či výšky. Úzkosť môže byť menej určitá a sprevádzaná výraznými telesnými ťažkosťami. Hostka opisuje pacientov, ktorí najskôr hľadajú pomoc pre bolesti brucha, závraty či slabosť nôh. Absolvujú vyšetrenia, no príčina zostáva nejasná a strach narastá. Až neskôr sa dostávajú k psychológovi alebo psychiatrovi. Spomenula aj poruchy spánku.

Rozhovor sa dotkol aj dlhodobého stresu a nepriaznivých skúseností z detstva. Hostka upozornila, že ubližovanie, zneužívanie či život v chudobe môžu ovplyvňovať neskoršiu náchylnosť na duševné ťažkosti. Pri úzkosti tak otvára aj tému minulých skúseností a rodinného prostredia.

Panický atak a strach z jeho opakovania

Pri panickom ataku môže človek prežívať intenzívny strach zo smrti alebo zo straty kontroly. Psychiatrička opisuje zvieranie hrudníka, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca aj podlamovanie nôh. Ďalším problémom sa môže stať obava, že záchvat príde znova. Človek nevie, kedy ho čakať, a cíti sa bezmocný. Ingrid Janošková preto zdôrazňuje význam vysvetlenia, čo sa pri úzkosti deje a aké možnosti pomoci existujú.

Liečba úzkosti: psychoterapia, lieky a praktický nácvik

V liečbe kladie dôraz na zmiernenie príznakov aj hľadanie súvislostí, ktoré úzkosť sprevádzajú. Pri fóbiách spomenula kognitívno-behaviorálnu terapiu. Pri panických ťažkostiach hovorila o nácviku stabilizačných techník s psychológom. Medzi príkladmi zazneli autogénny tréning, sústredenie pozornosti na okolie a dychové cvičenia. Porozumenie vlastným reakciám a osvojovanie zručností podľa nej pomáhajú obnovovať pocit, že človek situáciu dokáže zvládať.

Pri výrazných ťažkostiach vysvetlila aj úlohu antidepresív. Zmiernenie úzkosti môže podľa nej vytvoriť priestor na psychoterapeutickú prácu. Predstavila tri formy starostlivosti: ambulantnú liečbu, denný stacionár a hospitalizáciu pri závažných stavoch, ktoré sa nedarí zvládať ambulantne. Dĺžku liečby nepovažuje za rovnakú pre každého. Spája ju so závažnosťou ťažkostí, včasným začiatkom pomoci, intenzitou starostlivosti aj vzťahovým a sociálnym zázemím. Upozornila tiež na riziko tlmenia úzkosti alkoholom, marihuanou alebo nekontrolovaným užívaním benzodiazepínov. V praxi sa potom stretáva aj s potrebou liečby závislosti.

Ako podporiť človeka s úzkosťou

Rada, aby sa človek jednoducho išiel vybehať, podľa hostky môže jeho problém zľahčovať. Za základ podpory považuje počúvanie bez hodnotenia. Dôležité je zaujímať sa, čo blízky prežíva a čoho sa obáva. Keď ťažkosti zasahujú do bežného fungovania, odporúča citlivo otvoriť možnosť odbornej pomoci. Nie nálepkovať či zahanbovať, ale zachovať dôveru a pýtať sa, čím môžeme byť nápomocní. Vo svojej terapeutickej práci sa venuje aj preťažovaniu, prehliadaniu únavy a neschopnosti povedať, že nám niečo nevyhovuje. Pomáha pacientom lepšie rozpoznávať vlastné potreby a hľadať prijateľnejší spôsob každodenného fungovania.

Pozrite si celý rozhovor s Ingrid Janoškovou v relácii Terapia v TV archíve TV Doktor. Spoznajte príznaky úzkostných porúch, možnosti liečby a význam podpory, pri ktorej človek nemusí svoje ťažkosti skrývať.