Úlohu zohráva genetická predispozícia, no tá sama osebe neznamená, že sa ochorenie určite rozvinie. Do jeho vzniku vstupujú aj prostredie a životný štýl. Alergia pritom nemusí začať v detstve. Podľa lekárky sa môže prvýkrát prejaviť aj v dospelosti.

Medzi možné vplyvy zaradila kvalitu ovzdušia, spracovanie potravín, prekonané infekcie, stres, fajčenie či spánok. Zároveň pripomenula, že zatiaľ nevieme jednoznačne určiť najdôležitejší vonkajší faktor. Ide o súhru viacerých okolností, nie o jednu univerzálnu príčinu.

Ako prebieha alergologické vyšetrenie

Prvým krokom nie je odber krvi, ale podrobný rozhovor. Lekára zaujíma, aké príznaky máte, odkedy trvajú, kedy sa objavujú a ako vyzerajú. Pýta sa na ďalšie ochorenia, užívané lieky, prostredie aj výskyt alergií v rodine. Cielené otázky môžu odhaliť súvislosti, ktoré si pacient dovtedy neuvedomoval.

Nasleduje vyšetrenie nosa, slizníc, očí a kože aj počúvanie hrudníka. Podľa nálezu lekár vyberá ďalšie postupy. Pri kožných prick testoch aplikuje alergény na kožu a jemne naruší jej povrch. Prípadná miestna reakcia môže pripomínať štípanec od komára.

Diagnostiku môžu doplniť krvné testy. Pri podozrení na alergickú astmu sa vyšetruje aj funkcia pľúc. Rozhoduje súvislosť medzi príznakmi, vyšetrením a výsledkami testov, nie jeden izolovaný údaj.

Alergický denník pomáha aj mimo ambulancie

Lekárka odporúča zaznamenávať si príznaky aj medzi kontrolami. Čo sa objavilo, kedy a ako dlho to trvalo? Takéto poznámky pomáhajú postupne poskladať obraz ochorenia a vybrať vhodnú liečbu. Pacient tak do diagnostiky prináša informácie z každodenného života, ktoré pri jedinej návšteve nemusia byť zrejmé.

Diagnostika a liečba alergie potrebujú spoluprácu

Nie každý prípad sa podarí uzavrieť pri prvom stretnutí. Niekedy je potrebné doplniť vyšetrenie u očného, krčného, pľúcneho alebo kožného lekára. Pri nejasných prípadoch MUDr. Orosová spomenula aj sledovanie počas 2–3 rokov. Zároveň zdôraznila, že už počas pátrania po príčine sa lekári snažia zmierňovať pacientove ťažkosti.

V závere priblížila pokrok v diagnostike aj liečbe. Presnejšie vyšetrenia podľa nej pomáhajú lepšie posúdiť alergický zápal a vhodnosť liečby. Spomenula nové formy alergénovej imunoterapie aj biologickú liečbu pre vybraných pacientov s ťažkou astmou. V nej vidí výraznú zmenu pre ľudí, ktorých predtým dýchacie ťažkosti obmedzovali aj pri bežných činnostiach.

Pozrite si celý rozhovor s MUDr. Jaroslavou Orosovou v relácii Diagnóza na TV Doktor. Pri podozrení na alergiu sa nespoliehajte iba na vlastný odhad. Pripravte si otázky, zapisujte príznaky a hľadajte odpovede spolu s odborníkom.