Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.

Aj dnes začíname letným špeciálom. Po návrate z dovolenky si povieme, prečo je dôležité prepláchnuť vodovodné batérie a sprchové hlavice, ako správne skladovať lieky počas horúčav, ako športovať bezpečne v teple, čo robiť pri podvrtnutom členku dieťaťa a ako deti postupne pripraviť na návrat do školského režimu. V ďalšej časti relácie sa pozrieme na zmeny v trestaní falšovania liekov, kauzu podvodného vyplácania peňazí za mobilné odberové miesta, dostupnosť ambulantnej starostlivosti, kontroly záchraniek, čakacie listiny, výnimky pre ambulantné lekárky počas materskej dovolenky, rozvoj kardiológie a robotickej chirurgie, financovanie nemocníc, očkovanie, liečbu bolesti, chrípkovú sezónu, domáce násilie aj rozhodnutie českého ministerstva spravodlivosti vo veci znalkyne Soni Pekovej.

Po návrate z dovolenky alebo po dlhšej neprítomnosti treba pred prvým použitím prepláchnuť vodovodné batérie aj sprchové hlavice. Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva. Ak voda v domových rozvodoch neprúdi približne týždeň alebo dlhšie, v batériách a sprchových hlaviciach sa môžu rozmnožiť škodlivé baktérie. Úrad odporúča najskôr pustiť na dve minúty čo najstudenšiu vodu. Potom treba ďalšie dve minúty odpúšťať čo najteplejšiu vodu. Pri preplachovaní je dôležité zabrániť zbytočnému špliechaniu vody do okolia. Opatrne treba postupovať najmä pri sprchových hlaviciach. Takéto preventívne prepláchnutie je vhodné po návrate z dlhšej dovolenky, ale aj v domácnostiach či priestoroch, kde sa voda používa iba príležitostne.

Väčšinu liekov treba uchovávať na suchom a tmavom mieste pri teplote do 25 stupňov Celzia. Štátny ústav pre kontrolu liečiv upozorňuje, že vysoké teploty, vlhkosť a priame slnečné žiarenie môžu znížiť ich účinnosť alebo ich znehodnotiť. Nevhodným miestom na skladovanie je najmä kúpeľňa či kuchyňa, kde sa často mení teplota a vlhkosť vzduchu. Niektoré lieky, napríklad inzulín či vybrané očné a nosové kvapky, je potrebné uchovávať v chladničke. Ľudia by sa preto mali vždy riadiť pokynmi na obale a v príbalovom letáku. Ak liek zmení farbu, zápach alebo konzistenciu, nemal by sa ďalej používať. ŠÚKL zároveň pripomína, že niektoré lieky môžu v kombinácii so slnečným žiarením vyvolať nežiaduce reakcie. Aj túto informáciu pacienti nájdu v príbalovom letáku.

Slnečné počasie láka na beh, bicyklovanie či ďalšie športové aktivity. Záchranná zdravotná služba ZaMED však upozorňuje, že vysoké teploty v kombinácii s fyzickou záťažou predstavujú pre organizmus výrazný stres. Najvhodnejší čas na tréning je skoro ráno alebo večer, keď opadne najväčšia horúčava. Pohybu na priamom slnku počas najteplejšej časti dňa sa treba vyhnúť. Tekutiny treba dopĺňať priebežne v menších dávkach pred tréningom, počas neho aj po skončení. Pri dlhšej záťaži sú vhodné aj minerálne vody alebo nápoje s elektrolytmi. Dôležité je ľahké a priedušné oblečenie svetlých farieb, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a vodeodolný opaľovací krém s faktorom najmenej 30. Nanášať ho treba približne 20 minút pred odchodom von. V horúčavách netreba skúšať rekordné výkony. Aj bežná záťaž môže viesť k rýchlemu vyčerpaniu, prehriatiu alebo kolapsu.

Podvrtnutý členok môže dieťa na druhý deň bolieť viac ako bezprostredne po úraze. Národný ústav detských chorôb pripomína, že rozlíšiť podvrtnutie od zlomeniny nemusí byť na prvý pohľad jednoduché. Pri oboch poraneniach sa môže objaviť bolesť, opuch a obmedzená pohyblivosť. Pri podvrtnutí však dieťa väčšinou dokáže na nohu opatrne došliapnuť a opuch býva menší. Pri zlomenine zvyčajne došliapnuť nedokáže, opuch je výraznejší alebo je prítomná deformita. Prvou pomocou je členok znehybniť elastickým obväzom alebo improvizovanou dlahou, chladiť ho a nohu vyložiť. Ak dieťa dokáže chodiť, opuch nie je výrazný a stav sa nezhoršuje, môže postačovať domáca liečba. Lekára treba vyhľadať najmä pri silnej bolesti, výraznom opuchu, deformite alebo nemožnosti došliapnuť. Prvé dni treba členok šetriť a záťaž zvyšovať postupne. K športu sa dieťa môže vrátiť až vtedy, keď je členok bez bolesti.

Pred návratom do školských lavíc je vhodné upravovať denný režim detí postupne. Vedúca Krízovej linky pomoci IPčko Veronika Čuláková Tóthová odporúča začať približne jeden až dva týždne pred začiatkom školského roka. Počas prázdnin deti prirodzene zaspávajú neskôr, dlhšie spia a majú menej pevný program. Náhla zmena zo dňa na deň preto nemusí fungovať. Čas zaspávania a vstávania je lepšie posúvať po menších krokoch. Postupne možno obnoviť aj pravidelnejšie stravovanie, večerné odkladanie telefónu či prípravu vecí na ďalší deň. Dôležitý je aj spôsob, akým rodičia o návrate do školy hovoria. Namiesto zdôrazňovania konca prázdnin je vhodné dieťa zapojiť do prípravy a pýtať sa, na čo sa teší alebo z čoho má obavy. Trému môžu pociťovať aj starší žiaci, hoci o nej hovoria menej. Rodičia by im preto mali dať priestor a snažiť sa ich vypočuť bez okamžitého riešenia každej obavy.

Falšovanie a pozmeňovanie sprievodnej dokumentácie k liekom a zdravotníckym pomôckam by malo byť po novom trestným činom. Návrh legislatívnych zmien schválila vláda. Za ponuku, predaj, zadováženie, sprostredkovanie, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie falšovaných liekov, zdravotníckych pomôcok či ich dokumentácie by mohol hroziť trest odňatia slobody až na dva roky. Prísnejší trest, od jedného do piatich rokov, by sa týkal páchateľa, ktorý falšuje alebo pozmení totožnosť lieku, zdravotníckej pomôcky alebo ich dokumentáciu s úmyslom vydávať ich za pravé. Rovnako aj toho, kto uvedie nepravdivé údaje o výrobcovi, krajine pôvodu alebo držiteľovi registrácie. Minister zdravotníctva Kamil Šaško označil schválenie zmien za významné. Podľa neho bude falšovanie receptov po novom trestným činom. Zmena má zároveň zvýšiť istotu, že lieky určené pacientom zostanú dostupné na Slovensku.

Polícia obvinila A. K. v súvislosti s podvodným vyplácaním peňazí určených na prevádzku mobilných odberových miest počas pandémie COVID-19. Ako zamestnankyňa Ministerstva zdravotníctva SR mala rezortu spôsobiť škodu takmer 1,8 milióna eur. Obvinenie vzniesol Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru v rámci akcie s krycím názvom Faktúra. Podľa doterajších zistení mala obvinená od marca do decembra 2021 zadávať do účtovno-ekonomického systému ministerstva údaje z falošných faktúr. Tie neboli riadne zaevidované na podateľni rezortu. Na faktúrach mali byť zneužité údaje skutočných prevádzkovateľov mobilných odberových miest, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy. Namiesto ich bankových účtov však boli uvedené účty iných fyzických osôb. Od 31. marca do 30. decembra 2021 tak malo byť vyplatených presne 1 milión 777-tisíc 849 eur a 71 centov. Polícia pokračuje v procesných úkonoch a ďalšie informácie zatiaľ neposkytuje. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že o utorkovej akcii ani priebehu vyšetrovania nemá bližšie informácie, no s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovalo a v prípade žiadosti bude súčinné aj naďalej.

Diskusia o tom, kto má pacientovi zabezpečiť dostupnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, sa rozširuje. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský kritizuje pripravovanú novelu, ktorá by podľa neho mohla ponechať odmietnutie pacienta špecialistom mimo jasného dohľadu. Zároveň by mohla neúmyselne obmedziť právo špecialistov odmietnuť uzatvorenie dohody zo zákonných dôvodov. Ombudsman preto navrhuje jednotné pravidlá pre všeobecných lekárov aj špecialistov. Kontrolu by podľa neho mali vykonávať zdravotné poisťovne. Tie by zároveň mali pacientovi bezodkladne určiť konkrétneho poskytovateľa, podľa možnosti čo najbližšie k jeho bydlisku. Návrh podporuje aj SaS. Poslanec Tomáš Szalay avizoval, že ho predloží na septembrovú schôdzu parlamentu. Tvrdí, že pacient nemá obvolávať ambulancie ani hľadať lekára cez známych. KDH podporilo ombudsmana aj v kritike nejasných alebo nezákonných poplatkov. Podporu vyjadril aj šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. Zväz ambulantných poskytovateľov a Asociácia súkromných lekárov však s návrhom nesúhlasia. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že časť požiadaviek už novela obsahuje. Legislatívny proces pokračuje a o konečnej podobe sa stále rokuje.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zintenzívnil kontroly poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. V prvom polroku vykonal 26 dozorových aktivít a preveroval aj dva doručené podnety. Priamo v teréne sa uskutočnilo 23 kontrol. V siedmich prípadoch úrad zistil nedostatky v materiálno-technickom vybavení ambulancií. Všetci dotknutí prevádzkovatelia podľa ÚDZS prijali nápravné opatrenia a pochybenia odstránili. Kontroly sa nezameriavajú iba na to, či sa predpísané vybavenie v sanitke nachádza. Úrad preveruje aj jeho funkčnosť, technický stav a dátumy exspirácie liekov a zdravotníckych pomôcok. V druhom polroku má ÚDZS naplánovaných ďalších 53 dozorových aktivít. Päťdesiat z nich sa má uskutočniť priamo na mieste. Cieľom kontrol je zabezpečiť, aby boli posádky personálne aj technicky pripravené na okamžité poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Na plánovanú ústavnú alebo jednodňovú zdravotnú starostlivosť čakalo k 1. júlu na Slovensku 87 628 poistencov. V súhrnnom zozname Národného portálu zdravia bolo evidovaných 96 653 návrhov, keďže niektorí pacienti čakajú na viacero výkonov súčasne. Až 83 percent návrhov vzniklo v prvej polovici tohto roka. Nemocnice evidovali 87 percent návrhov, zvyšok pripadal na poskytovateľov jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Najväčší podiel návrhov mala Všeobecná zdravotná poisťovňa, viac ako 57-tisíc. Dôvera evidovala takmer 27-tisíc a Union viac ako 12-tisíc návrhov. V porovnaní s koncom roka 2025 sa celkový počet návrhov zvýšil o 3,3 percenta. Úrad zároveň uvádza, že 84 percent ukončených návrhov sa končí poskytnutím plánovanej starostlivosti. Poisťovne však odmietli viac ako 36-tisíc návrhov, najmä pre formálne nedostatky. Problémom zostáva aj dodržiavanie maximálnych lehôt. Dôvodom sú najmä nedostatok zdravotníckeho personálu a obmedzené technické vybavenie poskytovateľov.

Opozičné KDH chce oslobodiť všetky ambulantné lekárky počas materskej dovolenky od služieb na ambulantnej pohotovosti. Hnutie upozorňuje, že pre chýbajúcu výnimku v zákone sú do týchto služieb zaraďované aj v období, keď sa starajú o dieťa. Návrh plánuje predložiť do Národnej rady SR. Podľa poslankyne Moniky Kolejákovej zákon v súčasnosti priznáva výnimky zamestnancom, nie však zamestnávateľom. Väčšina mladých všeobecných lekárov pritom prevádzkuje ambulanciu cez spoločnosť s ručením obmedzeným. Lekárka je tak často zamestnankyňou aj vlastnou zamestnávateľkou. Výnimka sa preto nevzťahuje na lekárky, ktoré sú konateľkami spoločnosti alebo držiteľkami povolenia na prevádzku ambulancie. Kolejáková pripomenula, že ženy tvoria viac ako 60 percent lekárskej profesie. Ak sa nepodarí lepšie skĺbiť materstvo s profesiou, môže to podľa KDH ohroziť sieť ambulancií. Kresťanskí demokrati chcú predstaviť aj širší model podľa rakúskej praxe. Ten má riešiť zastupovanie ambulantných lekárov počas dlhodobej práceneschopnosti a závažných ochorení.

Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline má za sebou prvý rok novej etapy intervenčnej kardiológie. Za toto obdobie vybudovala odborný tím, rozšírila spektrum diagnostických a intervenčných výkonov a zaviedla nové možnosti liečby. V roku 2025 pracovisko vykonalo 109 vyšetrení a viac ako 40 perkutánnych koronárnych intervencií. V tomto roku už eviduje vyše 300 vyšetrení a viac ako 100 koronárnych angioplastík. V posledných mesiacoch pribudli aj moderné metódy určené na liečbu niektorých vrodených srdcových chýb a výrazne zvápenatených úsekov srdcových tepien. Ďalším krokom bude otvorenie nového Centra intervenčnej kardiológie. Vzniká na prízemí monobloku a pacientom poskytne aj desať lôžok. Nemocnica plánuje počas roka 2027 prejsť na nepretržitú prevádzku.

Tím Kliniky hrudníkovej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin vykonal už sto roboticky asistovaných anatomických resekcií pľúc. Nemocnica spustila program robotickej hrudníkovej chirurgie ako prvá na Slovensku v roku 2024. Metóda sa využíva najmä pri operáciách nádorov pľúc a mediastína, teda priestoru medzi pľúcami. Pri anatomickej resekcii chirurg odstráni presne určenú    časť pľúc spolu s jej cievnym zásobením a prieduškou. Robotický systém umožňuje vykonať zákrok s vysokou presnosťou. Namiesto veľkého rezu do hrudníka lekári operujú cez niekoľko malých otvorov. Pacienti tak môžu pociťovať menšiu pooperačnú bolesť, stratiť menej krvi a rýchlejšie sa zotaviť. Skrátiť sa môže aj hospitalizácia a onkologickí pacienti môžu skôr pokračovať v ďalšej liečbe. Podľa prednostu kliniky Antona Dziana je stý výkon potvrdením, že robotická hrudníková chirurgia sa stala bežnou súčasťou liečby pacientov v martinskej nemocnici.

Žilinský samosprávny kraj a Všeobecná zdravotná poisťovňa sa sporia o financovanie štyroch krajských nemocníc. Kraj tvrdí, že nemocnice v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši dostávali za porovnateľné výkony menej ako súkromné siete. Za jednu jednotku efektívneho casemixu im VšZP podľa ŽSK platila približne 3029 eur. Nemocniciam skupiny Penta približne 3403 eur a zariadeniam Agel 3499 eur. Kraj to označuje za jeden z dôvodov kumulovanej straty približne 4,5 milióna eur. VšZP tvrdenia o nespravodlivom financovaní odmieta. Nemocnice ŽSK boli zaradené do druhej skupiny so základnou sadzbou 2996 eur. Poisťovňa uvádza, že im agregovane platila 3039 eur a celkovo ich financovala takmer o milión eur nad rámec sadzieb DRG. ŽSK reagoval, že poisťovňa stále nevysvetlila, prečo súkromným nemocniciam platila za porovnateľné výkony viac.

——————

Pokles zaočkovanosti môže viesť k návratu ochorení, ktorým sa dá očkovaním účinne predchádzať. Upozorňuje na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Očkovanie je dôležitou súčasťou ochrany detí pred infekčnými ochoreniami, ako sú osýpky, detská obrna, záškrt, tetanus či čierny kašeľ. Podľa ŠÚKL vakcíny každoročne zachránia milióny životov a ďalších ľudí chránia pred vážnymi následkami ochorení. V roku 2024 nedostalo na celom svete ani jednu dávku vakcíny približne 14,5 milióna detí. Všetky tri dávky DTP vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu dostalo približne 85 percent detí. Prvú dávku vakcíny proti osýpkam dostalo asi 84 percent detí. ŠÚKL pripomína, že očkovacie kalendáre vychádzajú z vedeckých poznatkov, epidemiologickej situácie a veku, v ktorom je človek voči jednotlivým ochoreniam najzraniteľnejší. Očkovanie na Slovensku plánuje, koordinuje a kontroluje Úrad verejného zdravotníctva podľa platného očkovacieho kalendára.

Algeziologické pracoviská na Slovensku vyšetrili v roku 2025 viac ako 43-tisíc pacientov. Tí absolvovali spolu vyše 195-tisíc návštev. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Takmer 63 percent pacientov tvorili ženy. Približne 40 percent ľudí vyhľadalo odbornú pomoc pri liečbe bolesti po prvý raz. Jeden pacient navštívil algeziologické pracovisko v priemere štyri a pol krát za rok. Najviac pacientov ošetrili algeziológovia v Žilinskom kraji, kde ich bolo viac ako 10 500. Najmenej ich evidovali v Nitrianskom kraji, necelé dve tisícky. Najčastejšou formou tlmenia bolesti boli infúzie, ktoré lekári podali viac ako 44-tisíckrát. Liečbu opioidmi využili vyše 20-tisíckrát, z toho v 4278 prípadoch išlo o nádorovú bolesť. Blokádu použili 15-tisíckrát a neuromodulačný výkon vykonali v 2297 prípadoch.

V chrípkovej sezóne 2025/2026 bolo na Slovensku hlásených menej respiračných ochorení ako v predchádzajúcej sezóne. Celoštátna chrípková epidémia zaznamenaná nebola a dominoval vírus chrípky typu A. Úrad verejného zdravotníctva evidoval viac ako jeden milión 238-tisíc akútnych respiračných ochorení. Medziročne ich počet klesol o 21 percent. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali u detí mladších ako päť rokov. Počas sezóny zatvorili 1281 výchovno-vzdelávacích zariadení, čo je medziročný pokles o takmer 55 percent. Úrad evidoval aj 51 prípadov ťažkej akútnej respiračnej infekcie. Štrnásť pacientov zomrelo, najviac vo vekovej skupine nad 65 rokov. Proti chrípke sa zaočkovalo 5,8 percenta populácie. V porovnaní s predchádzajúcou sezónou pribudlo 33 355 zaočkovaných.  Najvýraznejší nárast bol medzi deťmi do 15 rokov.

Obeťami domáceho násilia sú na Slovensku najčastejšie ženy a deti. Nasledujú rodičia, starí rodičia a súrodenci páchateľov. Vyplýva to zo správy generálneho prokurátora za rok 2025. Páchateľmi sú prevažne muži v produktívnom veku od 30 do 50 rokov. Medzi najzávažnejšie prejavy patrí trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Vlani bolo za tento trestný čin stíhaných 236 osôb. V porovnaní s rokom 2024 ide o nárast o viac ako 11 percent. Obžaloba bola podaná proti 181 osobám a odsúdených bolo 158 ľudí. Násilie bolo najčastejšie páchané na partnerkách, deťoch a rodičoch žijúcich s páchateľom v spoločnej domácnosti. Alkohol alebo iné návykové látky zohrávali úlohu vo viac ako tretine trestných stíhaní. Generálna prokuratúra upozorňuje aj na menej viditeľné formy domáceho násilia. Ide napríklad o sledovanie cez mobilné zariadenia, kontrolu komunikácie na sociálnych sieťach, zneužívanie intímnych materiálov či ekonomický nátlak.

České ministerstvo spravodlivosti zrušilo znalkyni Soni Pekovej oprávnenie na výkon znaleckej činnosti v odbore zdravotníctvo, odvetvie genetika so špecializáciou na molekulárnu genetiku, molekulárnu biológiu a molekulárnu mikrobiológiu. Dôvodom bolo porušenie podmienky nezaujatosti pri posudku o vakcínach proti ochoreniu COVID-19. Rozhodnutie je datované 7. augusta. Ministerstvo konalo na základe podnetu poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya zo SaS. Posudok zo 16. marca 2025 analyzoval obsah DNA a RNA v šaržiach vakcín Spikevax od spoločnosti Moderna a Comirnaty od Pfizer/BioNTech. Podľa ministerstva bola Peková v úzkom pracovnom kontakte so splnomocnencom vlády SR Petrom Kotlárom. Posudok bol určený jemu a obsahoval aj štúdie, na ktorých s Pekovou spolupracoval. Hoci ho Kotlár nezadal ani nezaplatil, bol jeho príjemcom. Peková sa preto mala z vypracovania posudku vylúčiť. Úrad poukázal aj na jej verejné vyjadrenia k záverom posudku, ktoré boli podľa ministerstva v rozpore so zásadou mlčanlivosti a nestrannosti, aj na neskorý zápis do elektronickej evidencie. Ministerstvo sa odvolalo aj na stanovisko Slovenskej akadémie vied. Tá uviedla, že závery neboli podložené dostatočne silnými dátami a štúdia vyšla v predátorskom časopise. Peková musí uhradiť 2500 českých korún, približne 100 eur.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.

V letnom špeciáli sme pripomenuli, že po návrate z dovolenky je vhodné prepláchnuť batérie aj sprchové hlavice, lieky treba chrániť pred teplom, vlhkosťou a slnkom, šport v horúčavách treba plánovať na skoré ráno alebo večer a detské úrazy, vrátane podvrtnutého členka, si vyžadujú pokoj, sledovanie a pri vážnejších príznakoch lekára.

V ďalších správach sme hovorili o pripravovanom trestaní falšovania liekov, vyšetrovaní platieb za mobilné odberové miesta, dostupnosti ambulantnej starostlivosti, kontrolách záchraniek, čakacích listinách, návrhu KDH pre ambulantné lekárky na materskej, rozvoji kardiológie a robotickej chirurgie, financovaní nemocníc, očkovaní, liečbe bolesti, chrípkovej sezóne, domácom násilí aj rozhodnutí českého ministerstva vo veci znalkyne Soni Pekovej.

To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojný deň a bezpečný záver leta. Dovidenia.