Dobrý deň, sledujete MEDI Noviny na TV Doktor.

Dnešné vydanie bude opäť praktické. V letnom špeciáli sa zameriame najmä na deti pri vode, bezpečný pobyt počas horúčav, alergie, obrazovky počas prázdnin aj grilovanie. Povieme si, prečo môže byť dôležitá aj farba detských plaviek, prečo nikdy neskákať do neznámej vody a ako nastaviť deťom rozumné pravidlá pri mobiloch a tabletoch.

V druhej časti relácie sa pozrieme na ďalšie správy zo zdravotníctva. Všeobecná zdravotná poisťovňa spúšťa projekt multidisciplinárnych tímov pre onkologických pacientov, menia sa pravidlá mamografických vyšetrení, pokračuje diskusia o vzdelávaní sestier a v Trebišove otvorili nové oddelenia následnej a paliatívnej starostlivosti.

Začíname letným špeciálom.

Pri výbere detských plaviek nejde len o vzhľad, ale aj o bezpečnosť. Americká organizácia ALIVE Solutions testovala, ako sú rôzne farby plaviek viditeľné pod hladinou v rozličných vodných prostrediach. Výsledky ukázali, že niektoré farby môžu vo vode takmer zaniknúť. Najlepšie dopadli jasné neónové farby, najmä výrazná oranžová, žltá a zelená. Dieťa v takýchto plavkách je vo vode ľahšie spozorovateľné. Naopak, obľúbené modré a zelené odtiene môžu splývať s vodou alebo okolím. Horšie viditeľná bola aj biela a svetlomodrá. V jazerách môže biela farba pripomínať odraz svetla alebo mraky na hladine. V bazénoch s tmavým dnom zas môžu rýchlo zaniknúť niektoré tmavé farby. Farbu plaviek je preto vhodné prispôsobiť prostrediu. Dôležité je, aby čo najviac kontrastovala s vodou aj s dnom bazéna alebo prírodnej vodnej plochy. 

S bezpečnosťou detí pri vode súvisí aj ďalšie upozornenie. Lekári z Národného ústavu detských chorôb varujú pred skokmi do neznámej alebo plytkej vody. Primár oddelenia pediatrickej neurochirurgie Svorad Trnovec upozorňuje, že náraz hlavou o dno môže spôsobiť vážne poranenie krčnej chrbtice. Následkom môže byť aj úplné ochrnutie. Hĺbku vody preto treba vždy vopred skontrolovať. Dôležité je to preto, že pri vode rozhodujú sekundy a nie všetko riziko je viditeľné na prvý pohľad. Dieťa sa môže stratiť z dohľadu veľmi rýchlo a nebezpečný môže byť aj skok na mieste, ktoré vyzerá bezpečne. Pre rodičov to znamená najmä jedno: deti musia byť pri vode stále pod dohľadom dospelej osoby. Menšie deti by mali byť ideálne na dosah ruky. Výrazné plavky môžu pomôcť, ale nenahrádzajú dozor.

NÚDCH zároveň pripomína aj ďalšie letné odporúčania. Rodičia s malými deťmi by sa počas horúčav nemali zdržiavať vonku medzi 11.00 a 16.00 hodinou. Deti majú mať ľahké a vzdušné oblečenie, pokrývku hlavy a pokožku chránenú krémom s vysokým ochranným faktorom. Dôležitý je pitný režim. Malým deťom treba tekutiny pravidelne ponúkať a sledovať, koľko pijú aj či majú mokré plienky. Pri príznakoch dehydratácie je potrebné vyhľadať lekára. Pri starších deťoch treba myslieť na vyššiu potrebu tekutín najmä pri športe a pobyte na slnku. Pri pohybových aktivitách sú dôležité ochranné pomôcky a dohľad dospelého. Lekári upozorňujú aj na riziko náhodných otráv. Lieky a toxické látky nemajú byť v dosahu detí, najmä nie v obaloch od nápojov. Pri klimatizácii zas platí, že studený vzduch by nemal fúkať priamo na telo.

Začiatok prázdnin je podľa odborníkov vhodný čas nastaviť si v rodine nové pravidlá používania mobilov, tabletov a počítačov. Psychologička Lenka Jurčová z platformy ksebe.sk pripomína, že deti majú počas leta viac voľného času a menej pevný denný režim. Je preto prirodzené, že častejšie siahajú po obrazovkách. Cieľom rodičov však nemá byť technológie zakazovať alebo démonizovať. Dôležité je naučiť deti používať ich primerane a v rovnováhe s ostatnými aktivitami. Rodičia by si nemali všímať iba počet hodín pred obrazovkou. Podstatné je aj to, či dieťa dostatočne spí, hýbe sa, trávi čas vonku, stretáva sa s kamarátmi a komunikuje s rodinou. Pri menších deťoch pomáhajú jednoduché a jasné pravidlá. Napríklad, že tablet bude po obede na pol hodiny alebo rozprávka až po návrate z ihriska. Psychologička odporúča dohodnúť sa aj na chvíľach bez obrazoviek. Napríklad pri jedle, počas rodinných aktivít, pred spaním alebo v detskej izbe v noci. Dôležitá je dôslednosť aj osobný príklad rodičov. Ak dospelí vyžadujú od detí prestávky od obrazoviek, mali by podobné pravidlá dodržiavať aj sami. Pre rodinu to v praxi znamená, že prázdniny nemusia byť bez technológií. Mali by však zostať obdobím, v ktorom je priestor aj na pohyb, spánok, pobyt vonku, kamarátov a spoločný čas bez mobilu v ruke.

V prípade podozrivých zmien na koži netreba odkladať návštevu lekára. Všeobecná zdravotná poisťovňa vlani evidovala takmer 22-tisíc poistencov s rakovinou kože. Podľa dát poisťovne výskyt tohto ochorenia rastie. V roku 2022 evidovala viac ako 19 200 poistencov s nádorovým ochorením kože, v roku 2025 ich bolo už 21 840. Ide o nárast o viac ako 13 percent. Ochorenie postihuje mužov aj ženy takmer rovnako. Najviac ohrození sú seniori. Pacienti vo veku od 60 do 80 rokov tvorili vlani až 58 percent prípadov. Osobitne závažný je malígny melanóm, ktorý patrí medzi najagresívnejšie nádorové ochorenia. V roku 2025 sa naň liečilo 5246 poistencov VšZP. Novodiagnostikovaných pacientov bolo viac ako tisíc. Poisťovňa pripomína, že pri podozrivých nálezoch alebo zvýšenom zdravotnom riziku je vyšetrenie znamienok indikované lekárom hradené z verejného zdravotného poistenia. Prevenciou je najmä ochrana pred slnkom, používanie dostatočne vysokého SPF, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a pravidelná kontrola znamienok.

Alergie netrápia ľudí iba na jar. Odborníci pri príležitosti Svetového dňa alergií pripomenuli, že ťažkosti sa objavujú aj počas leta. Problémy spôsobuje najmä peľ tráv, neskôr peľ burín, ale aj celoročné alergény. Medzi ne patria roztoče, plesne a domáce zvieratá. V lete sa častejšie objavujú aj reakcie na bodnutie hmyzu. Podľa odborníkov alergikov pribúda. Relatívne stabilná je situácia pri astme, ktorou trpí približne desať percent slovenskej populácie. Rastie však počet prípadov alergickej nádchy, potravinových alergií aj závažných alergických reakcií, ako je anafylaxia. U detí by mali rodičia spozornieť pri opakovanom kašli, častých infekciách dýchacích ciest, piskotoch pri dýchaní, chrápaní alebo poruchách spánku. Najmä vtedy, ak sa príznaky opakujú sezónne alebo po kontakte s alergénom. Odborníci zdôrazňujú, že alergie netreba podceňovať. Včasné vyšetrenie môže pomôcť zastaviť zhoršovanie ochorenia. Pre pacienta je dôležité vedieť, že alergie sa dnes dajú účinne liečiť. Okrem antialergických prípravkov existuje pri niektorých formách aj alergénová imunoterapia. Tá učí imunitný systém, aby na alergén nereagoval prehnane.

K letu patrí aj grilovanie. Úrad verejného zdravotníctva však pripomína, že pri príprave mäsa treba myslieť na bezpečnosť. Ak používate zmrazené mäso, nechajte ho najskôr bezpečne rozmraziť, ideálne v chladničke. Nerozmrazujte ho voľne pri vonkajšej teplote ani v teplej vode. Zvyšuje sa tým mikrobiologické riziko. Pri zle rozmrazenom mäse sa navyše môže stať, že bude na povrchu spálené, ale v strede ešte surové. Hygienici preto odporúčajú krájať mäso na tenšie plátky alebo menšie kúsky. Skráti sa čas grilovania a mäso sa lepšie prepečie aj v strede. Vhodné je grilovať pri miernejšej teplote a mäso pravidelne obracať. Pomôcť môže aj hliníková fólia alebo grilovacia tácka. Zabraňujú odkvapkávaniu šťavy a tuku do pahreby, čím sa znižuje tvorba nebezpečných látok pri spaľovaní tukov. Na grilovanie používajte len drevené uhlie alebo brikety na to určené. Surové potraviny oddeľujte od hotových jedál, aby nedošlo ku krížovej kontaminácii. Hotové jedlo skonzumujte čo najskôr a nenechávajte ho stáť pri vonkajšej teplote. Dôležitá je aj čistota rúk, náradia a ochrana jedla pred hmyzom. Pre pacienta, ale aj pre celú rodinu, to znamená jednoduché pravidlo: grilovanie má byť príjemné, nie rizikové. Bezpečná príprava jedla je rovnako dôležitá ako jeho chuť.

A teraz ďalšie správy zo zdravotníctva.

Všeobecná zdravotná poisťovňa spúšťa projekt multidisciplinárnych tímov pre onkologických pacientov. Podľa poisťovne ide o prvý projekt tohto typu medzi zdravotnými poisťovňami na Slovensku. V pilotnej fáze sa tímy zamerajú na pacientov s karcinómom prsníka a kolorektálnym karcinómom. Ide o dve z najčastejších onkologických diagnóz. Multidisciplinárne tímy budú pôsobiť v Národnom onkologickom ústave a v Onkologickom ústave svätej Alžbety v Bratislave, vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach a vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici v spolupráci s Mammacentrom svätej Agáty v Bratislave. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových uviedol, že takéto tímy sú vo vyspelých onkologických systémoch bežným štandardom a slovenskí pacienti by k nim mali mať prístup. Podľa členky predstavenstva Denisy Slivkovej môže komplexné terapeutické rozhodovanie urýchliť nastavenie liečby a zlepšiť jej úspešnosť. Zároveň pripomenula význam včasnej diagnostiky, preventívnych prehliadok a skríningov. Pre pacienta je pointa najmä v koordinácii. Cieľom projektu je, aby onkologický pacient neblúdil v systéme, ale mal zabezpečenú dostupnú, kvalitnú a vzájomne prepojenú starostlivosť.

Od júla 2026 sa menia pravidlá mamografických vyšetrení pre ženy bez príznakov ochorenia prsníkov. Ministerstvo zdravotníctva upravuje podmienky organizovaného skríningu rakoviny prsníka aj vyšetrení v rámci včasnej detekcie. Obe vyšetrenia budú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Ženy vo veku od 40 do 44 rokov budú môcť raz za dva roky absolvovať mamografické vyšetrenie v rámci včasnej detekcie rakoviny prsníka. Potrebovať budú žiadanku od gynekológa. Ženy vo veku od 45 do 74 rokov budú zaradené do organizovaného skríningu rakoviny prsníka. Aj toto vyšetrenie sa bude robiť raz za dva roky. Žiadanka od gynekológa alebo pozývací list pritom nebudú nevyhnutné. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že včasné odhalenie rakoviny prsníka výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu. Rozšírenie plne hradeného vyšetrenia od štyridsiatky označil za ďalší krok Roka prevencie 2026. Vyšetrenia žien bez príznakov sa budú vykonávať výlučne na skríningových mamografických pracoviskách. Tie musia spĺňať prísne kvalitatívne kritériá vrátane dvojitého nezávislého čítania snímok. U žien s príznakmi ochorenia prsníkov sa pravidlá nemenia. Diagnostická mamografia zostáva dostupná bez vekového obmedzenia na základe žiadanky od gynekológa alebo ošetrujúceho lekára. Pre ženy to znamená jasnejší systém preventívnych vyšetrení. A najmä pripomenutie, že pri rakovine prsníka môže včasná diagnostika rozhodovať o rozsahu liečby aj o prognóze pacientky.

Od 1. septembra 2026 sa má na Slovensku spustiť pilotné overovanie novej vzdelávacej cesty pre budúce všeobecné sestry. Pôjde o takzvaný model 1+4, ktorý pripravuje Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Ministerstvom školstva. Žiaci po 9. ročníku základnej školy najskôr absolvujú na strednej zdravotníckej škole samostatný 10. ročník všeobecného vzdelávania. Potom budú pokračovať štvorročným odborným štúdiom v odbore všeobecná sestra. Rezort zdravotníctva tvrdí, že model bol konzultovaný s Európskou komisiou a spĺňa požiadavky smernice 2005/36/ES. Absolventi by tak mali získať kvalifikáciu automaticky uznávanú vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Do pilotu sa má v školskom roku 2026/2027 zapojiť šesť stredných zdravotníckych škôl. Budú v Bratislave, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek však upozorňuje na nezodpovedané otázky. Kritizuje, že o budúcnosti sestier sa podľa nej rozhodlo bez dostatočnej diskusie s odborníkmi na ošetrovateľstvo. Komora pripravuje odborné stanovisko a chce si vyžiadať posúdenie Európskej federácie sestier aj zástupcov vysokých škôl. Naopak, Asociácia štátnych nemocníc reformu víta. Považuje ju za nevyhnutný krok pri riešení dlhodobého nedostatku sestier a verí, že nový model zvýši záujem mladých ľudí o toto povolanie. 

Pripravovanú reformu víta aj Slovenská lekárska komora. Verí, že spolu s novým systémom vzdelávania prídu aj zmeny v kompetenciách sestier, ich spoločenskom postavení a finančnom ohodnotení. To podľa SLK patrí na Slovensku v súčasnosti medzi najnižšie v rámci krajín Európskej únie. Lekárska komora dlhodobo upozorňuje na nepriaznivý vývoj v počte sestier. Podľa dostupných údajov ich za posledných 20 rokov ubudlo približne 10-tisíc. Aktuálne ich je okolo 31-tisíc. Situácia je podľa komory vážna. Nedostatok sestier môže viesť k výraznej redukcii počtu nemocničných lôžok a ambulancií, a tým aj k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. SLK zároveň poukazuje na potrebu zvýšiť kvalifikáciu terajších praktických sestier. Plánovaná reforma podľa nej môže byť jedným z rozhodujúcich krokov k stabilizácii slovenského zdravotníctva. Komora tvrdí, že nový model môže umožniť získanie plnej kvalifikácie sestry bez potreby vysokoškolského vzdelania. Zároveň má pomôcť lepšie využiť odborné kompetencie sestier s vysokoškolským vzdelaním. Pre pacienta je táto téma dôležitá preto, že počet sestier priamo ovplyvňuje chod oddelení, ambulancií aj dostupnosť starostlivosti. Reforma vzdelávania preto nebude len školskou otázkou, ale aj otázkou fungovania zdravotníctva v najbližších rokoch.

V trebišovskej nemocnici otvorili nové oddelenia následnej a paliatívnej starostlivosti. Investícia dosiahla takmer 3,2 milióna eur a financovaná bola z Plánu obnovy a odolnosti. Nové pracoviská sú určené pacientom, ktorí po akútnej liečbe potrebujú rehabilitáciu, doliečenie alebo odbornú paliatívnu starostlivosť. Reagujú aj na dlhodobý nedostatok takýchto lôžok v regióne a na potreby starnúcej populácie. Oddelenie paliatívnej medicíny je prvým samostatným paliatívnym oddelením na dolnom Zemplíne. Má 20 lôžok, prevažne v dvojlôžkových klimatizovaných izbách. Zamerané je na pacientov s chronickými, nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. Ročne sa tam majú postarať približne o 300 pacientov. Komplexnou rekonštrukciou prešlo aj fyziatricko-rehabilitačné oddelenie. Má 40 lôžok v dvojlôžkových klimatizovaných izbách s vlastným sociálnym zariadením. Pacienti budú môcť využívať moderné rehabilitačné technológie. Patria medzi ne robotické systémy na nácvik chôdze, zariadenia na vertikalizáciu, virtuálna realita aj robotická rukavica na rehabilitáciu ruky. Podľa nemocnice je cieľom zlepšiť kvalitu starostlivosti a podporiť návrat pacientov k čo najväčšej samostatnosti.

Na bratislavskom letisku pristálo v nedeľu 5. júla vládne lietadlo so slovenskými záchranármi, ktorí sa vrátili z misie vo Venezuele. V epicentre zemetrasenia pomáhalo 15 hasičov a päť záchranárov Horskej záchrannej služby spolu so štyrmi služobnými psami. Slovenský tím MUSAR odletel pred týždňom s viac ako dvomi tonami materiálu. Na mieste pomáhal pri odstraňovaní škôd, vyhľadávaní ľudí a pátraní v troskách. Nasadený bol spolu s viac ako 700 záchranármi z 19 európskych krajín. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok záchranárom poďakoval za nasadenie, odhodlanie aj reprezentáciu Slovenska. Uviedol, že hoci sa spod trosiek nepodarilo zachrániť žiadny ľudský život, misia mala svoj význam a ukázala pripravenosť slovenských záchranných zložiek. Slovenská letka ministerstva vnútra zároveň pomohla dopraviť českých záchranárov, ktorí uviazli v oblasti Caracasu. Prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič ocenil návrat tímu v zdraví a zdôraznil, že získané skúsenosti môžu pomôcť pri ďalších zásahoch doma aj v zahraničí.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby pripomína, že pri zdravotných problémoch je dôležité volať na správnu linku. Tiesňová linka 155 je určená pre urgentné a život ohrozujúce stavy. Teda pre situácie, keď je potrebný zásah záchrannej zdravotnej služby. Pri zdravotných ťažkostiach, ktoré nie sú život ohrozujúce, môžu ľudia využiť linku 116117. Tá poskytuje odborné poradenstvo a pomáha volajúcemu zorientovať sa v tom, ako postupovať. Operačné stredisko upozorňuje, že správne zvolený telefonát môže rozhodovať aj o tom, či sa záchranári dostanú včas k pacientovi s infarktom, mozgovou príhodou alebo po vážnej dopravnej nehode. Linka 116117 môže poradiť, či si človek vie pomôcť sám, a odporučiť ďalší postup vrátane využitia domácej lekárničky. Nenahrádza však všeobecného lekára. Na tejto linke sa nepredpisujú lieky, neriešia dlhodobé chronické ochorenia ani konzultácie k predpísanej liečbe. Linka tiež nevysiela ani neobjednáva sanitku. Operačné stredisko preto apeluje na verejnosť, aby linku 155 využívala najmä vtedy, keď ide o život alebo vážny akútny stav.

Na záver si zhrňme to najdôležitejšie.

Pri vode nestačí spoliehať sa na to, že dieťa vieme rýchlo nájsť pohľadom. Pomôcť môžu výrazné plavky, ale základom zostáva dohľad dospelého. Deti by nemali skákať do neznámej vody a počas horúčav potrebujú tieň, pokrývku hlavy, ochranu pokožky a pravidelné ponúkanie tekutín. Počas prázdnin sa oplatí nastaviť aj pravidlá používania mobilov a tabletov. Nie zákazy, ale rovnováhu. A pri letných alergiách, grilovaní či športovaní platí rovnaké pravidlo: včasná opatrnosť je jednoduchšia ako riešenie zdravotných komplikácií. V ďalších správach sme hovorili o nových tímoch pre onkologických pacientov, zmenách v mamografickom skríningu, pripravovanom modeli vzdelávania sestier, nových lôžkach v Trebišove, návrate slovenských záchranárov zo zahraničnej misie aj o tom, kedy volať 155 a kedy môže pomôcť linka 116117. To boli dnešné MEDI Noviny na TV Doktor. Ďakujeme, že ste boli s nami. Prajeme vám pokojné, bezpečné a zdravé leto. Dovidenia.