Milí diváci, vitajte pri ďalšej epizóde relácie Vaše zdravie pod dohľadom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravil analýzu, ktorá porovnáva financovanie nemocníc za 3 kvartály rokov 2024 a 2025. Zverejnili sme ju aj na našom webovom sídle. Dáta boli poskytnuté podľa prílohy č. 10 vyhlášky č. 522/2023 o predkladaní údajov z účtovníctva, štatistickej evidencie a ďalších údajov zdravotnou poisťovňou. Tie poskytujú zdravotné poisťovne kvartálne.

Z analýzy boli vylúčené ústavy srdcovocievnych chorôb a kardiocentier kvôli absencii DRG zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Jednotliví poskytovatelia boli kvôli prehľadnosti rozdelení podľa ukazovateľa vlastníctva, inak povedané podľa konečného užívateľa výhod.

Z analýzy vyplynulo, že nemocnice dostali za 3 kvartály roku 2024 zhruba o 119 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby Centra pre klasifikačný systém. Inými slovami, tých 119 miliónov je suma, o ktorú zdravotné poisťovne nemocnice preplatili. 

V roku 2025 je preplatenie za prvých deväť mesiacov ešte vyššie – až 131 miliónov eur. Prečo zdravotné poisťovne za jednotku produkcie nemocníc platia viac, ako by podľa štátom určených sadzieb mali, je jednoducho položená otázka. Odpoveď už taká jednoduchá však nie je. Niečo si k tomu povieme na záver, ale teraz sa na dáta pozrime podrobnejšie. 

Rozdiely vyplývajú z porovnania základnej sadzby určenej Centrom pre klasifikačný systém a efektívnej základnej sadzby, ktorá sa počíta ako podiel úhrady a casemixu. Pod casemixom rozumieme súčet relatívnych váh hospitalizačných prípadov. Pre lepšie pochopenie, ide o produkciu danej nemocnice so zohľadnením náročnosti jednotlivých hospitalizačných prípadov. Čím je relatívna váha vyššia, tým je náročnejší hospitalizačný prípad.

Pri porovnaní rozdielu základnej sadzby a efektívnej základnej sadzby, medziročne stúpol rozdiel z 8 percent na 8,4 percenta. Ide o zmenu o 0,4 percentuálneho bodu, napriek tomu nemôžeme hovoriť o pozitívnom trende. Ak pôjdeme do ešte väčšieho detailu, uvidíme rôzne rozdiely medzi efektívnou a referenčnou sadzbou podľa vlastníctva i typu nemocníc. 

Verejní poskytovatelia ako celok zaznamenali mierny nárast rozdielu zo 7,7 percenta na 7,9 percenta. Štátne zariadenia, ktoré patria pod verejných poskytovateľov, znížili rozdiel sadzieb z 9,5 percenta na 8,7 percenta. Môžeme k tomu dodať, že nadfinancovanie v štátnom sektore o niečo zoslablo, ale naďalej pretrváva.

Fakultné nemocnice sa však posunuli hlbšie pod referenčnú sadzbu – v ich prípade sa rozdiel prehĺbil z -0,6 percenta na -2,4 percenta. Tu sme zas svedkami prehlbujúceho sa podfinancovania. 

Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenali špecializované onkologické ústavy, ktoré sa posunuli z -10,0 percent na 3,4 percenta. Inými slovami, z podfinancovania sa preklopili do mierneho nadfinancovania. 

Špeciálnou kategóriou medzi verejnými poskytovateľmi sú detské nemocnice. Napriek tomu, že sa rozdiel medzi efektívnou a referenčnou sadzbou znížil, detské nemocnice sú lídrom v nadfinancovaní. Za prvé tri štvrťroky 2024 bol rozdiel 33,1 percenta, v minulom roku sa znížil na 22,8 percenta. Univerzitné nemocnice tiež patria k stáliciam v nadfinancovaní – medziročne nezaznamenali žiadnu zmenu a rozdiel medzi efektívnou a referenčnou sadzbou ostal na úrovni 15,2 percenta.

A teraz sa pozrime, ako to vyzeralo u súkromníkov. Ak sme v prípade verejných poskytovateľov zistili mierny nárast rozdielu medzi efektívnou a referenčnou sadzbou za jednotku produkcie, u súkromníkov tento rozdiel narástol z 8,7 percenta na 9,6 percenta.

Skupina PENTA zvýšila rozdiel relatívne výrazne - z 1,0 percenta v roku 2024 na 7,2 percenta v roku 2025. Nemocnice skupiny AGEL síce znížil plusový rozdiel, ale len mierne z 15,4 percenta na 14,7 percenta. Tieto dve najväčšie privátne zdravotnícke skupiny sú teda zo strany zdravotných poisťovní výrazne nadfinancované. 

Aj medzi samotnými zdravotnými poisťovňami však existujú v platbách rozdiely. Ak si položíme otázku, ktorá poisťovňa najviac nemocnice prepláca, alebo ešte presnejšie, ktorá má najväčší rozdiel medzi efektívnou a referenčnou sadzbou, vyjde nám, že rovnako ako v minulom roku, aj v roku 2025 v tomto ukazovateli dominovala štátna a zároveň najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Úplne konkrétne: pri štátnej VšZP je percentuálny rozdiel medzi efektívnou a referenčnou, čiže sadzbou určenou Centrom pre klasifikačný systém, najvýraznejší v preplácaní pri skupine AGEL: až +24 percent. 

Nasleduje kategória „Iní verejní“ – tam je rozdiel +12 percent. VšZP prepláca aj nemocnice skupiny „PENTA“ – v ich prípade je rozdiel medzi efektívnou a referenčnou sadzbou +11 percent.

Zdravotná poisťovňa Dôvera má najväčšie pozitívne rozdiely pri skupinách „Štát“ – je to +10 percent, „Iní verejní poskytovatelia“ +7 percent a pri regionálnych nemocniciach je rozdiel +6 percent. V žiadnej z uvedených kategórií sledovaných nemocníc sme pri Dôvere nezaznamenali negatívny rozdiel medzi efektívnou a referenčnou sadzbou. V praxi to znamená, že zdravotná poisťovňa Dôvera väčšinu nemocníc na Slovensku v platbách neukracuje, ale skôr prepláca, hoci v menšej miere ako Všeobecná zdravotná poisťovňa.

O úhradách zdravotnej poisťovne Union sa dá povedať, že zdroje rozdeľuje medzi nemocnice najspravodlivejšie. Toto tvrdenie opierame o dáta z našej analýzy, podľa ktorých táto súkromná poisťovňa vykazuje najmenšie rozdiely medzi efektívnou a referenčnou sadzbou – ich rozpätie sa podľa typu jednotlivých nemocníc pohybuje od -2 percent do +5 percent. A teraz sa ešte v rýchlosti pozrime na najvýraznejšie zmeny. 

V medziročnom porovnaní sme zistili najvýraznejšiu zmenu pri kategórii „Iní súkromní“, a to v prípade štátnej VšZP. Rozdiel klesol z 32 percent na 7 percent, teda až o mínus 25 percentuálnych bodov. Predstavuje to výrazné priblíženie sa k referenčnej sadzbe Centra pre klasifikačný systém. Dá sa povedať, že v tomto segmente nemocníc Všeobecná zdravotná poisťovňa dosiahla určitý pokrok; bude nepochybne vítané, ak ho dosiahne aj u ostatných. 

Ako sme už povedali, pri zdravotnej poisťovni Dôvera evidujeme pri každej kategórii odklon smerom k nadfinancovaniu. V kategórii „Iní verejní“ je to nárast rozdielu medzi efektívnou a referenčnou sadzbou +11 percent a v kategórii regionálnych nemocníc nárast +10 percent. Tým však zdravotná poisťovňa Dôvera eliminovala ich predchádzajúce nedofinancovanie.

Fakultné nemocnice sú pod úrovňou základnej sadzby u všetkých troch poisťovní. Vidíme teda ich plošné nedofinancovanie aj v roku 2025. 

Takže náročné čísla sú za nami. Povedzme si teraz pár slov o ich význame. Údaje o financovaní nemocníc sú kľúčové pre pochopenie spôsobu, akým sú zdroje rozdelené v zdravotníctve a osobitne v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rozdiely medzi efektívnou a referenčnou sadzbou ukazujú, v akej miere sa reálne výdavky zdravotných poisťovní na hospitalizácie pacientov líšia od štátom určených referenčných hodnôt. Tento rozdiel môže mať dopad na finančné zdravie nemocníc, na ich schopnosť poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a teda aj na celkovú stabilitu zdravotníckeho systému. Vzdialenie sa efektívnej, teda skutočnej sadzby od tej referenčnej, ktorú na základe množstva štatistických dát vypočítava štát, môže signalizovať nerovnováhu v systéme a môže viesť k nedostatočnému financovaniu niektorých nemocníc, alebo naopak k ich neopodstatnenému preplácaniu. Ak sme si v úvode položili otázku, prečo zdravotné poisťovne, špeciálne Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera platia nemocniciam spravidla viac, akoby mali, teraz môžeme načrtnúť aspoň základné kroky, ktoré budú viesť k spravodlivejšiemu alokovaniu zdrojov z verejného zdravotného poistenia. 

Po prvé, treba prispôsobiť zmluvné podmienky medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami tak, aby sa zabezpečila spravodlivejšia úhrada za poskytované služby so zreteľom na zvyšovanie ich produkcie v požadovanej kvalite. 

Po druhé, treba zvýšiť transparentnosť vo financovaní, aby bolo možné lepšie sledovať a kontrolovať výdavky nemocníc vo väzbe na ich produkciu. 

Na záver, vážení diváci, ešte zhrnutie výsledkov analýzy. Financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v systéme DRG vykazuje naďalej vysokú nerovnováhu a neposúva sa smerom k spravodlivosti tak rýchlo, ako by sme si želali. Je to teda výzva tak pre zdravotné poisťovne, ako aj pre samotné nemocnice. 

Zmluvou o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve vláda zagarantovala za rok 2025 úhradu cez DRG najmenej 15 % zdravotných výkonov v ústavnej zdravotnej starostlivosti a upravila podmienky úhrad podľa klasifikačného systému Vyhláškou č. 62/2025. Zmluvné strany sa dohodli, že pre rok 2026 sa rozšíria priame úhrady za hospitalizácie tak, aby priama úhrada cez DRG predstavovala 30 percent a pre rok 2027 40 percent celkovej produkcie nemocníc. Veríme, že postupným zavádzaním DRG úhrad sa do systému vnesie viac prehľadnosti a transparentnosti.

Sledujte nás pre viac informácií.