Dospievanie je obdobie veľkých zmien. Popri škole, sociálnych sieťach a tlaku rovesníkov sa aj psychické zdravie mnohých tínedžerov výrazne mení. Odborné dáta hovoria, že problémy ako úzkosť, depresívne symptómy, poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie či myšlienky na samovraždu zasahujú mladých čoraz častejšie. Svetová zdravotnícka organizácia WHO udáva, že samovražda patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí u mladých ľudí vo veku od 15–29 rokov.

Čo najviac trápi psychiku tínedžerov:

1) Úzkostné a depresívne poruchy neraz v kombinácii s užívaním rôznych omamných látok
2) riziko sebapoškodzovania a samovražedné správanie
3) Poruchy príjmu potravy. Za posledné roky sa výrazne zvýšil počet hospitalizácií pre poruchy príjmu potravy u dievčat, ale aj chlapcov v tínedžerskom veku 
4) Kyberšikana, online tlak a škodlivý obsah na sociálnych sieťach v podobe v nevyžiadaných sexuálne orientovaných správ, alebo tlak na vzhľad

Ako si deti najčastejšie ubližujú?

Výskumy v Európe dlhodobo ukazujú, že najčastejšie formy sebapoškodzovania u mladých sú rezné poranenia (cutting) a úmyselné predávkovanie/otrava najčastejšie liekmi (self-poisoning). Niektoré formy sebapoškodzovania deti dokážu dlhodobo skrývať pred rodičmi, preto je dôležité všímať si rôzne varovné signály doma, ako je napríklad to, že dieťa prestali baviť veci, ktoré ho dovtedy zaujímali, odmieta sa stretávať s kamarátmi, izoluje sa, má červené oči od plaču, ale hovorí o “alergii”, dieťa začne nosiť dlhé oblečenie aj počas teplých dní, nechce ísť s vami na kúpalisko, na posteľných obliečkach nájdete krvavé škvrny, nájdete dieťaťu v izbe skryté žiletky, lieky a pod. Pozorovať môžete aj zmeny v správaní, zmeny v chuti do jedla, zmena spánku - v noci chodí po dome, nemôže spať, vyslovuje výroky o beznádeji či smrti a pod.

Ako reagovať, keď sa dieťa prizná alebo si všimnete, že sa reže/ubližuje si alebo má samovražedné myšlienky:

1. Zachovajte pokoj a poďakujte mu za dôveru. Vyhnite sa hodnoteniu slovami „prečo to robíš?!“,
2. Zabezpečte dieťaťu bezpečný priestor: odstráňte z dosahu rizikové predmety (lieky, ostré predmety), nenechávajte dieťa osamote
3. Pýtajte sa otvorene: „Myslíš na to, že by si si ublížil/a? Máš plán?“. Táto otázka nezvyšuje riziko, naopak otvára cestu k pomoci.
4. Vyhľadajte odbornú pomoc: pediater, školský psychológ, krízové centrá, klinický psychológ/psychiater. Pri akútnom riziku volajte 112 alebo choďte na psychiatrickú pohotovosť.
5. Zabezpečte dlhodobú odbornú pomoc, pravidelné návštevy u odborníka, spolupráca so školou, krízové kontakty, ktoré uložíte dieťaťu do mobilu

Psychické zdravie teenagerov v nemalej miere ovplyvňuje online svet. Dospievajúci sa v online svete stretávajú s kyberšikanou či tzv. sextingom. 

Kyberšikana = šikana prostredníctvom digitálnych technológií. Ide o zámerné, opakované ubližovanie, ohováranie, zosmiešňovanie alebo zastrašovanie iného človeka pomocou mobilu, počítača, internetu či sociálnych sietí. EU Kids Online zdokumentovalo, že online rizikám je vystavené veľké percento detí od 9–16 rokov naprieč Európou.
Najčastejšie formy kyberšikany sú:

• urážlivé správy (SMS, chaty, komentáre),
• šírenie klebiet a ohováranie online,
• zverejňovanie trápnych fotiek alebo videí bez súhlasu,
• vydieranie, zastrašovanie,
• kradnutie identity (vydávanie sa za niekoho iného),
• vylučovanie z online skupín či kolektívne „hejtovanie“.

Kyberšikana je považovaná za nebezpečnejšiu ako „klasická“ šikana? Je to z toho dôvodu, že:

• Je neustála a dieťa sa jej nevyhne ani doma, lebo mobil či počítač má stále pri sebe.
• Je anonymná. Páchateľ sa môže skrývať za falošný profil a dieťa často nevie, kto ho naozaj šikanuje.
• Kyberšikana má široký dosah – hanlivý príspevok alebo fotku môžu vidieť stovky či tisíce ľudí, najmä daný príspevok zdieľa viac ľudí
• Kyberšikana zanecháva digitálnu stopu. To znamená, že obete ju môžu prežívať opakovane, vždy keď sa k obsahu vrátia alebo vždy, ak ju na sieťach niekto znovu objaví.

Kyberšikana je pre dospievajúce deti obzvlášť nebezpečná, pretože zasahuje citlivé obdobie ich vývoja – čas, keď si budujú sebaobraz, sebavedomie a vzťahy s rovesníkmi. Má za následok rôzne psychické ťažkosti. Obete kyberšikany často trpia úzkosťami, depresiou, poruchami spánku, znížením sebavedomia, či sociálnou izoláciou. Niektoré deti siahajú k sebapoškodzovaniu alebo dokonca k pokusom o samovraždu.
Kyberšikanu je náročné u dieťaťa rozpoznať. Môžete spozorovať varovné signály:

• dieťa sa bojí chodiť do školy alebo sa mu zhorší prospech,
• tají mobil, vymazáva správy, mení heslá,
• je smutné, úzkostné, má problémy so spánkom,
• odmieta chodiť medzi rovesníkov a kamarátov.

Na sociálnych sieťach a v online svete sa môžete stretnúť aj s tzv. sextingom. Sexting vznikol spojením slov sex + texting. Je to dobrovoľné posielanie alebo zdieľanie intímnych fotografií, videí či sexuálne ladených správ prostredníctvom mobilu, chatu alebo sociálnych sietí. V praxi to vyzerá tak, že dievča alebo chlapec pošle partnerovi či kamarátovi nahú alebo polonahú fotku, pošlú si videá s erotickým obsahom, alebo si píšu sexuálne správy (tzv. dirty talk).

Pre dospievajúcich je sexting rizikový z toho dôvodu, že môže dôjsť k:

• zdieľaniu bez súhlasu. Treba si uvedomiť, že čo raz odošleme, strácame nad tým kontrolu. Fotka sa môže šíriť ďalej, často s cieľom ponížiť alebo vydierať. Niekedy to dôjde do štádia kyberšikany a vydierania - tzv. sextortion, kedy páchatelia hrozia, že fotku zverejnia, ak dieťa neposlúcha alebo napr. neposiela ďalšie zábery. 
• Môže to mať aj právne následky. V mnohých krajinách sa intímne fotky maloletých považujú za detskú pornografiu. Aj keď si ich deti posielajú medzi sebou, môžu sa dostať do vážnych právnych problémov.
• Sexting a kyberšikana má aj psychické následky na mladom človeku. Hanbí sa, stráca dôveru, objavujú sa úzkosť, depresia, niekedy pokusy o sebapoškodenie alebo samovraždu.

Tínedžeri často neodhadnú dôsledky. Nie sú ešte dostatočne mentálne zrelí. To, čo sa im zdá ako prejav dôvery vo vzťahu, sa môže zmeniť na nástroj manipulácie.
Ako môžete vy, ako rodičia pomôcť vášmu dieťaťu zvládnuť kyberšikanu?

• Zostaňte pokojní, dôverujte dieťaťu, neobviňujte ho
• Dôležité je o kyberšikane či sextingu hovoriť bez moralizovania.
• Vysvetliť deťom, že intímne fotky by nikdy nemali posielať ani tomu najlepšiemu kamarátovi, priateľke alebo „láske“.
• Naučiť ich, že ak sa dostanú pod tlak („pošli mi fotku, inak...“), je to forma zneužívania a vydierania – a majú právo povedať nie a požiadať o pomoc,
• Ukladajte dôkazy – screenshoty, správy, linky,

• Nahláste obsah sociálnej sieti alebo platforme,
• v závažných prípadoch kontaktujte školu a políciu

V týchto prípadoch je dôležité, aby sa deti nebáli rodičom alebo učiteľovi povedať, čo sa deje. Podporte dieťa psychicky. Ubezpečte ho, že ste tu preňho a situáciu spoločne vyriešite.

Na Slovensku existujú Krízové linky pomoci, linka detskej istoty, ktoré sú anonymné a bezplatné. Na školách sú školskí psychológovia či výchovný poradcovia.

Samozrejme, že je najlepšie, ak dieťa príde priamo za rodičom a zdôverí sa mu, no v realnom živote to tak často bohužiaľ nie je. Deti sa zdôveria, kamarátom, učiteľovi alebo všetko trápenie držia v sebe, pretože sa boja súdenia. Preto milí rodičia, odporúčam vám mať tieto čísla doma na chladničke či na inom viditeľnom mieste, aby malo vaše dieťa istotu, že sa má komu zdôveriť. 

Vhodné je, ak aj samotný rodič vyhľadá pomoc. Zájde po radu k psychológovi, školskému psychológovi alebo si vyhľadá podporné organizácie, kde dostane informácie o tom, ako dokáže svojmu dieťaťu pomôcť, ak vidí, že dieťa sa správa inak ako zvyčajne.

Aj keď sú vaši tínedžeri „už veľkí“, stále vás potrebujú. Dovolím si tvrdiť, že v tomto kritickom období ešte viac oveľa viac. Potrebujú rodiča, ktorý si všimne zmeny, vie sa pýtať bez súdenia, a ktorý koná včas. Ak sa objavia problémy so psychikou, sebapoškodzovaním, kyberšikanou či zdieľaním intímnych fotiek, nie ste na to sami — existujú odborníci a linky pomoci. Najdôležitejšie je, aby ste túto situáciu nepodceňovali, dieťaťu nevysmievali a nevyvolávali v nich pocit, že si vymýšľajú, preháňajú alebo že sú slabosi.Najsilnejšou ochranou dospievajúcich detí je vzťah založený na dôvere a otvorená každodenná komunikácia s rešpektom a jasnými hranicami.

Použité zdroje (výber)

• IPčko – Krízová linka pomoci (nonstop, anonymne, bezplatne): 0800 500 333, chat/e-mail na ipcko.sk. ipcko.sk+1

• Linka detskej istoty: 116 111 (24/7), chat/e-mail. childhelplineinternational.org

• Tiesňová linka 112 pri bezprostrednom ohrození.

• Škola: triedny učiteľ, školský psychológ, výchovný poradca.
  Zdravotnícky systém: pediater/PLDD, ambulantný psychológ/psychiater,