• Ministerstvo zdravotníctva SR od 1. júla spustí pilotnú prevádzku nového zoznamu zdravotných výkonov pre prvých päť odborností.
• Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou cenovou reguláciou liekov v Európe, čo výrazne ovplyvňuje ich dostupnosť.
• Vstup nových inovatívnych liekov na Slovensko sa takmer zastavil. Upozorňuje na to Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu.

Ministerstvo zdravotníctva SR od 1. júla spustí pilotnú prevádzku nového zoznamu zdravotných výkonov pre prvých päť odborností. Pôjde o neurológiu, vnútorné lekárstvo, geriatriu, pneumológiu a dermatovenerológiu. Rezort zdravotníctva na pilotný projekt vyčlení sumu päť miliónov eur. Pilotný projekt nového katalógu zdravotných výkonov pripravuje ministerstvo spolu so zdravotnými poisťovňami a ambulantnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Spustenie pilotného projektu oznámil minister zdravotníctva spoločne s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom. Ten presne pred rokom upozornil na kritický nedostatok pneumológov v kraji, za ktorým podľa jeho slov stoja i ekonomické dôvody. Skonštatoval, že Banskobystrický samosprávny kraj zriaďuje jednu pneumologickú ambulanciu, ktorá za dva roky urobila približne 4000 výkonov a ošetrila 3600 pacientov, no vygenerovala stratu 38.000 eur. Spustenie pilotného projektu nového katalógu zdravotných výkonov preto víta, pripomenul však, že bývalé vedenie rezortu zdravotníctva ho oznámilo ešte v júli minulého roka, pričom bol následne štyrikrát odložený.

Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo výberové konanie na dvoch členov Predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a jedného člena Predstavenstva Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 2. júna. Rezort o tom informoval na svojej webstránke. V trojčlennom Predstavenstve Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb došlo v januári k zmene. Novým podpredsedom sa stal Marián Albert, ktorý tak nahradil Martina Studenčana, a novým členom sa stala Ingrid Schusterová namiesto Petra Šafára. Išlo o rozhodnutie jediného akcionára kardioústavu, ktorým je MZ. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb je Štefan Lukačín.

Vstup nových inovatívnych liekov na Slovensko sa takmer zastavil. Upozorňuje na to Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu. Podľa asociácie neboli do konca roka 2024 od nástupu ministra zdravotníctva Kamila Šaška zaradené do úhrad žiadne nové inovatívne lieky. Ministerstvo však tvrdí, že na reforme liekovej politiky pracuje a zohľadňuje aj finančné možnosti zdravotných poisťovní. Rezort zdravotníctva sa domnieva, že nespokojnosť AIFP pramení len z nepochopenia pripravovaných krokov. „MZ SR je v zmysle platnej legislatívy povinné v procese kategorizácie prihliadať na to, aby finančné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia,“ uviedol rezort. Ozrejmil, že proces kategorizácie prebieha každý mesiac, kategorizačná komisia zasadá, rokuje a vydáva odborné odporúčanie pre ministra v zákonom stanovených lehotách. „Ako o zaradení liekov, tak aj o podnetoch, ktoré MZ dostáva od odborných spoločností,“ doplnil. Asociácia spresnila, že za prvé tri mesiace roka 2025 bolo vydané rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré boli podpísané ešte predchádzajúcou ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou. Podotkla, že Šaško prestal podpisovať zmluvy s výrobcami liekov a plánuje zverejniť vyhlášku, ktorá zastavenie inovácií zakotví ako nový štandard. Ako priblížila výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová, v rokoch 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Aj napriek zlepšeniu v posledných rokoch Slovensko podľa AIFP stále nedoťahuje investičný dlh z rokov 2011 až 2018, keď do úhrad takmer nepribúdali inovatívne lieky. Pálešová ozrejmila, že rozpočet na liečbu je limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na inovatívnu liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov. „Závažne chorí pacienti na Slovensku, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej modernej liečbe ako priemer Európskej únie (EÚ), sa tak k liečbe už s pomocou štátu možno vôbec nedostanú,“ podotkla. Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) upozornila, že onkologickí, neurologickí a pacienti so zriedkavými diagnózami sú najviac zasiahnutí oneskoreným prístupom k moderným liekom. „Rozumieme potrebe efektívneho využívania verejných financií a snahám o konsolidáciu. No šetrenie na zdraví, osobitne na tých najzraniteľnejších pacientoch, je najdrahšou cestou,“ konštatovala AOPP. MZ odkázalo v reakcii aj na minuloročné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vyzval na výraznejšiu podporu vstupu generických a biologicky podobných liekov či zníženie hranice nákladovej efektívnosti pre proces kategorizácie liekov.

Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšou cenovou reguláciou liekov v Európe, čo výrazne ovplyvňuje ich dostupnosť. Hoci generické a biosimilárne lieky zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní prístupu k liečbe, ich využívanie na Slovensku dlhodobo zaostáva za európskym priemerom. Upozornili na to odborníci na tlačovej konferencii v utorok 13. mája. Bez systémových zmien podľa nich hrozí ďalší pokles dostupnosti týchto liekov a ohrozenie udržateľnosti systému. Zvyšovanie ich využívania je podľa odborníkov kľúčové pre lepšiu dostupnosť liečby, stabilitu trhu a verejné financie. K problémom patrí aj nadmerná regulácia cien, keďže slovenský systém neumožňuje zvyšovanie cien ani v prípade, že sú nižšie než priemer troch najnižších cien v EÚ. „Priemerná cena zavedených generických liekov v SR na úrovni DOT (Day of Treatment) sa za posledných päť rokov, aj napriek inflačným tlakom, výrazne nemenila. Rast doplatkov a konečnej ceny generických liekov na Slovensku v období 2020 - 2023 bol pomalší ako rast indexu spotrebiteľských cien,“ uviedol Martin Černý z IQVIA. Efekt nižšej atraktivity nášho relatívne malého trhu pre dodávateľov liekov podľa jeho slov ešte umocňuje aj fakt, že Slovensko je často referenčnou krajinou pre určovanie cien v ostatných krajinách EÚ. Dostupnosť liekov môže ďalej ohroziť pripravovaná európska smernica o čistení komunálnych vôd, upozornili odborníci.

Až každý siedmy pacient na Slovensku sa v nemocnici stretne s infekciou. Najčastejšie ide o infekcie chirurgických rán. Odborníci varujú, že ide o vážny problém, ktorý predlžuje hospitalizáciu, zhoršuje zdravotný stav pacientov a zvyšuje náklady na zdravotníctvo. Dobrou správou však je, že podľa epidemiologických štúdií by sa až 60 % týchto infekcií dalo predísť. Ako upozornila Jaroslava Sokolová z Trnavskej univerzity a Fakultnej nemocnice Trnava, dodržiavaním hygienických štandardov a používaním overených prípravkov možno infekcie výrazne obmedziť. Problémom podľa nej zostáva nesystémové používanie antiseptík a chýbajúce jednotné postupy. Chirurg Marek Smolár z Univerzitnej nemocnice Martin zdôraznil, že riziko infekcie zvyšujú aj faktory ako dĺžka operácie, technika zákroku, nedostatočné vetranie na operačnej sále či používanie implantátov. Aj nedostatočná oxygenácia pacienta počas výkonu môže byť rizikom. Infekcie môžu spôsobiť zlyhanie implantátov, spomaliť hojenie rán alebo vyvolať vážne zdravotné komplikácie. Podľa Kataríny Dankovej zo Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok môže správna prevencia priniesť aj významné úspory. Nemocnice tak nemusia vynakladať financie na zbytočné hospitalizácie či drahú antibiotickú liečbu. Odborníci preto apelujú na zavedenie jednotných protokolov pri používaní antiseptických roztokov, dôslednú starostlivosť pred, počas aj po operácii a používanie sonikácie pri podozrení na infekcie implantátov. Kľúčové je aj pravidelné vzdelávanie zdravotníckeho personálu a kontrola dodržiavania hygienických štandardov.

Projekt Mamazonky búra mýty o materstve po rakovine prsníka. Ženy by mali mať viac informácií a podpory. Občianske združenie Amazonky predstavilo iniciatívu, ktorá sa venuje možnostiam materstva po liečbe rakoviny prsníka. Ako zdôraznila predsedníčka Dominika Kormanová, cieľom je, aby ženy mali prístup k spoľahlivým informáciám a necítili sa samy. „Onkologická liečba môže výrazným spôsobom ovplyvniť plodnosť ženy, ako aj ďalšiu produkciu hormónu vaječníkov,“ ozrejmila onkologička a odborná garantka projektu Bela Mriňáková. Pripomenula, že lekári musia veľakrát menštruačný cyklus ženy pozastaviť, aby sa čo najviac zvýšila šancu na vyliečenie. Pacientky by preto mali byť informované o možnostiach zachovania plodnosti ešte pred začiatkom liečby. Medzi dostupné riešenia patrí napríklad odber a zmrazenie vajíčok. Tento postup je bezpečný, hradený poisťovňou a pacientky by mali byť vybavené do 24 až 48 hodín. Na Slovensku už funguje program onkofertility v spolupráci s klinikami asistovanej reprodukcie. Podľa Mriňákovej sa ženy nemusia obávať, že by tehotenstvo po liečbe zhoršilo ich prognózu. Naopak – môže mať dokonca pozitívny vplyv. Hoci je po rakovine prsníka menej tehotenstiev, väčšina prebehne bez komplikácií. Aj pacientky s hormonálne pozitívnym nádorom môžu bezpečne otehotnieť – niekedy aj počas dočasného prerušenia liečby. V druhom a treťom trimestri možno pokračovať v liečbe s liekmi, ktoré neohrozujú vývoj plodu. Biologická liečba, imunoterapia či hormonálna terapia sa v týchto prípadoch odkladajú až po narodení dieťaťa. Projekt Mamazonky prebieha pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR.

Na Slovensku ročne zomrie na choroby srdca až 25-tisíc ľudí. Dve tretiny prípadov súvisia so zlyhávaním srdca. Odborníci preto opakovane zdôrazňujú dôležitosť prevencie. Tá spočíva najmä v kontrole vysokého krvného tlaku, cukrovky, obezity a zvýšeného cholesterolu. Podľa primárky Evy Goncalvesovej z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb sa srdcové zlyhávanie prejavuje najmä dýchavičnosťou, únavou, slabosťou a opuchmi členkov. Ide o stav, keď srdce nedokáže dostatočne zásobovať telo krvou. Najčastejšími príčinami sú cukrovka, obezita a ischemická choroba srdca. Problém je, že mnohí pacienti prichádzajú k lekárovi až v pokročilom štádiu, keď už potrebujú hospitalizáciu. Na Slovensku trpí srdcovou nedostatočnosťou približne 2 % dospelej populácie. Priemerný vek pacienta je 72 rokov. Liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu viacerých liekov. V niektorých prípadoch je potrebný aj chirurgický zákrok – napríklad na chlopniach alebo kvôli poruchám srdcového rytmu. Podľa štatistík je srdcové zlyhávanie najčastejším dôvodom hospitalizácie. V roku 2021 ich bolo na Slovensku viac ako 22-tisíc, čo je dvojnásobok oproti priemeru EÚ. Až polovica pacientov zomiera do piatich rokov od diagnostiky. Kľúčová je aj starostlivosť po prepustení z nemocnice. Pacient by mal do šiestich týždňov navštíviť kardiológa, aby sa upravila liečba. Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera sa však k odborníkovi dostane len 40 % pacientov.

V roku 2024 vykonávalo v SR rizikovú prácu celkovo 94.767 zamestnancov, z toho 22.341 žien. Oproti roku 2023 sa počet vykonávajúcich rizikovú prácu znížil o 1651 zamestnancov. Najviac ich bolo exponovaných faktorom hluku. Pri príležitosti Svetového deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci o tom na svojom webe informoval Úrad verejného zdravotníctva SR. „Najvyšší výskyt rizikových prác tradične zaznamenávame v odvetví priemyselnej výroby a v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci. V ostatných odvetviach nezaznamenávame výraznejšie zmeny,“ priblížil odbor preventívneho pracovného lekárstva ÚVZ. Ozrejmil, že najviac zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu pracovalo v priemyselnej výrobe (62.618), v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci (11.956) a v odvetví dopravy a skladovania (3691). „Najvýraznejší podiel žien (79,37 percenta) medzi zamestnancami vykonávajúcimi rizikovú prácu je v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci,“ dodal ÚVZ. Spresnil, že zamestnanci boli okrem iného vystavení aj chemickým látkam a zmesiam vrátane chemických karcinogénov, mutagénov a reprodukčne toxickým látkam - a to až 15,02 percenta z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu. Hygienici objasnili, že medzi rizikové faktory patrili ďalej fyzická záťaž (11,67 percenta), vibrácie (8,13 percenta) a karcinogénne, mutagénne a reprodukčne toxické faktory (5,97 percenta). Niektorí zamestnanci boli vystavení aj psychickej pracovnej záťaži, ako aj záťaži teplom a chladom.

Na Slovensku máme prvé certifikované centrum pre chirurgickú liečbu erektilnej dysfunkcie je vo FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Ako jediné pracovisko v krajine spĺňa všetky štandardy EMA a FDA, ktoré sú potrebné pre tieto špecializované výkony. MUDr. Richard Ondrejček, FEBU z II. Urologickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, v spolupráci s Dr. n. med. Michałom Andrzejom Skrzypczykom, FEBU z Centre of Postgraduate Medical Education, Independent Public Hospital of Prof. Witold Orlowski vo Varšave majú za sebou úspešnú implantáciu pokročilého systém AMS 700. Podľa MUDr. Richarda Ondrejčeka: „Ide o špičkový trojdielny hydraulický implantát, ktorý umožňuje pacientom navodiť a kontrolovať erekciu podľa potreby. Systém pozostáva z dvoch valcov implantovaných do penisu, pumpy umiestnenej v miešku a zásobníka s kvapalinou. Po stlačení pumpy sa kvapalina presunie do valcov, čím dôjde k stoporeniu. Uvoľnením tlačidla sa kvapalina vráti späť do zásobníka a erekcia ustúpi. Systém je bezpečný, spoľahlivý a prináša vysoký komfort a spokojnosť. Tešíme sa, že môžeme pacientom ponúknuť moderné a účinné riešenia.“ Tím odborníkov posilní ďalší nový certifikovaný chirurg v oblasti implantácie umelých zvieračov, MUDr. Tibor Matuška. Pacientom je poskytovaná komplexná starostlivosť pri poruchách erekcie – od konzervatívnej liečby cez menej invazívne metódy, až po implantáciu penilných protéz. Vždy sú pritom zohľadňované individuálne potreby a očakávania každého pacienta. Chirurgická liečba erektilnej dysfunkcie vrátane implantácie AMS systémov momentálne nie je hradená z verejného zdravotného poistenia.

Tvrdenia v článku o mRNA vakcínach proti covidu, ktorého spoluautorom je splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie ochorenia COVID-19 Peter Kotlár, sú nepodložené. Na sociálnej sieti to uviedol Chemický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) odvolávajúc sa na odborné zdroje a stanoviská regulačných agentúr. Ústav poukázal na to, že štúdia bola publikovaná v predátorskom časopise. „Tento typ časopisov sa vydáva za vedecký, ale nezabezpečuje riadny recenzný proces, transparentnosť ani etické štandardy,“ vysvetlil. Ozrejmil, že časopis bol zaradený na zoznam vydavateľov s otvoreným prístupom, ktorí nevykonávali skutočné recenzné konanie a uverejnili akýkoľvek článok, pokiaľ autori zaplatili poplatok za jeho spracovanie. Upozornili aj, že autori článku nie sú odborníci na vakcíny, pričom viacerí z nich sú známi antivakcinačnými postojmi a politickým pozadím. To podľa ústavu vzbudzuje pochybnosti o objektivite. Spochybňujú tiež transparentnosť štúdie. Ako zdôvodnili, autori neposkytli dostatočné informácie o použitých metódach, laboratórnych podmienkach ani o validácii svojich výsledkov. Odborníci rovnako poukázali na zavádzajúce interpretácie v článku. „Autori tvrdia, že prekročenie mRNA znamená riziko, ale ignorujú regulačné limity, ktoré umožňujú toleranciu v určitých medziach,“ objasnili. Kotlár v utorok informoval médiá o zverejnení analýzy mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19, v ktorej je uvedený ako autor spolu so Soňou Pekovou a Richardom M. Flemingom. Analýzu uverejnil časopis Herald Scholarly Open Access Journal of Angiology & Vascular Surgery. „Recenzované, publikované, zahraničné. Žiadny vedec nemôže nič namietať,“ napísal Kotlár a vyzval SAV, lekárov i vedcov, aby rešpektovali pravidlá a postupy a nešírili dezinformácie a misinformácie.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.