• V bratislavských Vajnoroch na pozemku ministerstva obrany by sa mala vybudovať nová Národná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika. 

• Asociácia nemocníc Slovenska sa dohodla na dočasných rámcových zmluvách so zdravotnými poisťovňami. 

• V kardiocentre v košickej Šaci slávnostne spustili prevádzku fotónového CT prístroja.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu. 

V bratislavských Vajnoroch na pozemku ministerstva obrany by sa mala vybudovať nová Národná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika. Na projekt má byť alokovaných takmer 200 miliónov eur z plánu obnovy. Začať chcú stavať ešte tento rok. Informovali o tom predseda Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister zdravotníctva Kamil Šaško. Nová nemocnica má rásť na pozemkoch Ministerstva obrany vo Vajnoroch. Tie považuje Šaško za ideálnu lokalitu z viacerých dôvodov. Východ Bratislavy označil ako strategicky najvhodnejšie územie, poukázal pri tom aj na rozšírenie diaľnice. Zároveň pri pozemku ministerstva obrany nedochádza k žiadnym vyvlastňovaniam a ďalším komplikovaným procesom. Pozemok má podľa ministra výmeru 30 hektárov. Ministerstvo obrany sa zároveň zameria na stavebnú časť a rezort zdravotníctva na kompletný medicínsky plán. Financovanie výstavby nemocnice bude podľa ministra zdravotníctva z plánu obnovy, dvoch percent výdavkov na obranu a menšej miere z verejného rozpočtu. Vedú podľa neho aj rokovania o pomoci so zahraničným partnerom. „Táto nemocnica musí byť funkčná a prvý pacient do nej musí vstúpiť počas budúceho volebného obdobia do roku 2030, čo je výrazne skôr ako pri akejkoľvek inej alternatíve,“ skonštatoval. Keďže ide o projekt celospoločenského významu, tak minister chce, aby do diskusie o výstavbe bola zapojená aj opozícia. Do diskusie sú už zapojené široké medicínske tímy na čele s dekanom lekárskej fakulty a generálnym riaditeľom Univerzitnej nemocnice Bratislava. S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove.

Opozičné KDH kritizuje, že nová národná nemocnica v Bratislave má byť postavená cez Ministerstvo obrany SR. Trvá na tom, aby výstavby nemocníc na Slovensku boli za štandardných podmienok. Zámer o vybudovaní novej národnej nemocnice v Bratislave tak podľa hnutia nevyzerá. Informovali o tom poslanci Peter Stachura a František Majerský na utorkovej tlačovej konferencii. „Ja mám podozrenie na tunelovanie štátnych peňazí, ak to pôjde cez MO bez verejného obstarávania,“ upozornil Stachura. Hnutie chce vedieť, či má byť nová nemocnica financovaná z rozpočtu MO alebo z európskych financií. Zároveň, čo bude s Rázsochami. Taktiež ho zaujíma, ako bude zabezpečená transparentnosť finančných zdrojov na nemocnicu či kto bude niesť zodpovednosť za tieto zdroje. „Chceme, aby bola národná univerzitná nemocnica v Bratislave rýchlo, aby bola komplexná, v tom sa zhodneme aj s kolegami z Hlasu, ale musí to byť za štandardných podmienok,“ dodal.

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje vládu za to, že nekomunikovala s opozíciou o zámere vybudovať novú národnú nemocnicu v Bratislave. Zároveň, že nie je známe, aká bude úloha ostatných nemocníc v Bratislave, ako rýchlo bude nová národná nemocnica postavená či ako bude financovaná. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval poslanec a podpredseda Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Oskar Dvořák. Poukázal na to, že vláda oznámila iba lokalitu novej národnej nemocnice, pričom spolu s ňou by mala predstaviť aj medicínsky plán. Zahŕňal by podľa neho informácie o tom, čo bude nemocnica obsahovať či aká bude jej úloha v závislosti od zvyšných bratislavských nemocníc.

Opozičná strana SaS víta lokalitu, kde by mala vyrásť nová národná nemocnica. Bratislavské Vajnory majú podľa poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya dobré dopravné napojenie na diaľnicu. Obáva sa však transparentnosti financovania stavby a predraženia. Pochybuje o tom, že by sa nemocnicu podarilo postaviť do roku 2030. 

Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou. Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. Rozhodla o tom vláda v stredu 30. apríla na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica. Návrh na určenie národnej univerzitnej nemocnice za strategickú investíciu vypracovali na základe rozhodnutia investora, ktorým je Slovenská republika zastúpená štátnymi orgánmi, Ministerstvom obrany SR a Ministerstvom zdravotníctva SR. Vládny kabinet zároveň v súvislosti s výstavbou nemocnice udelil ministrom úlohy. Šaško má do 30. júna vypracovať rámcový medicínsky plán národnej univerzitnej nemocnice. Do 1. septembra má spraviť návrh potrebnej reorganizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Bratislave a Bratislavskom kraji, spolu s predpokladaným harmonogramom jej vykonania. Súčasťou medicínskeho plánu majú byť podľa Šaška odpovede, či budú do Vajnor presunutí lekári pôsobiaci v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej ulici a na Kramároch. Riešiť by mal aj spôsob využitia vyvlastnených pozemkov na Rázsochách, na ktorých mala pôvodne stáť koncová nemocnica.

Asociácia nemocníc Slovenska sa v pondelok (28. 4.) dohodla na dočasných rámcových zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Upozorňuje však, že financovanie nemocníc je stále potrebné navýšiť. Rokovania o dofinancovaní by mali podľa ANS pokračovať v druhom a treťom kvartáli tohto roka. Ako uviedli, rokovaniami sa podarilo vyjednať dočasné rámcové zmluvy, ktoré zabezpečia nemocniciam združeným v ANS financovanie vo výške 85 miliónov eur. Podotkli, že síce ide o zvýšenie oproti pôvodnému návrhu 60 miliónov eur, no napriek tomu bude potrebné ďalšie navýšenie, keďže celkovú potrebu na tento rok ANS odhaduje na viac ako 130 miliónov eur. „Zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR si uvedomujú, že súčasné zdroje nepokrývajú potreby našich členov, a preto došlo k prísľubu zo strany MZ, že budeme pokračovať v rokovaniach o dofinancovaní v druhom a treťom kvartáli 2025,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. Podotkol, že výrazný vplyv na výdavky nemocníc má napríklad dohoda, ktorú v decembri minulého roka uzavrelo MZ SR s Lekárskym odborovým združením. ANS tiež poukázala na to, že od začiatku roka platia tzv. výdavkové limity, ktoré určujú strop rozpočtu pre zdravotníctvo. Opakovane tiež skritizovala omeškanie vydania programovej vyhlášky, ktorá určuje prerozdelenie financií v sektore. Asociácia upozornila, že dlhodobo požaduje transparentné zreálnenie platieb, ktoré má byť reflektované v základných sadzbách pre DRG. „To sa však riadi výškou disponibilných zdrojov, a tak nie sú zohľadňované reálne potreby. Výsledkom zmien v systéme je aj presun časti objemov do tzv. ‚full DRG‘ systému pre zariadenia, ktoré pracujú v DRG systéme. To znamená, že časť objemov sa presunie do výkonovej časti, podobne ako to funguje v Česku alebo Nemecku. Splnenie týchto podmienok je kľúčové pre celkové dofinancovanie nemocníc združených v ANS,“ doplnil Pramuk.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško požiadal v utorok (29. 4.) Slovenskú akadémiu vied o otestovanie vzoriek mRNA vakcín proti COVID-19. Oznámil to pred stredajším výjazdovým rokovaním vlády 30. apríla v Malej Lehote v okrese Žarnovica. „Budú to všetky vzorky, ako som aj hovoril. Sú tam nejaké technikálie, že to bude musieť byť so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, takže oni ich potrebujú osloviť z pohľadu procesných vecí,“ povedal Šaško. Dodal, že do SAV sa chystá aj osobne.

V kardiocentre v košickej Šaci v utorok 29. apríla slávnostne spustili prevádzku fotónového CT prístroja. Zariadenie pracujúce na princípe počítania fotónov predstavuje technologickú revolúciu v neinvazívnej diagnostike ochorení srdca a ciev. „Technológia fotónového CT predstavuje významný pokrok v kardiovaskulárnej diagnostike. Vďaka vysokej diagnostickej presnosti je u mnohých pacientov možné stanoviť diagnózu aj bez potreby invazívneho vyšetrenia,“ informovala Jarmila Ševčíková zo spoločnosti Agel SK s tým, že vyšetrenie je v porovnaní s klasickým CT vyšetrením pre pacientov výrazne šetrnejšie, je spojené s výrazne nižšou radiačnou záťažou a nižším množstvom podanej kontrastnej látky. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa šačianskeho kardiocentra Františka Sabola ide o prvé kardiocentrum na Slovensku, ktoré disponuje takýmto diagnostickým zariadením. „Našim pacientom vieme ponúknuť ďalšiu špičkovú technológiu, ktorá posúva naše možnosti diagnostiky srdcovo-cievnych ochorení na úplne inú úroveň,“ dodal. Príprava spustenia prevádzky nového pracoviska trvala niekoľko mesiacov. Ševčíková spresnila, že mimoriadne komplikovaný proces si vyžadoval detailnú logistickú prípravu a koordinovanú spoluprácu dodávateľskej spoločnosti prístroja, realizátora stavebných úprav a zodpovedných zamestnancov kardiocentra. Prevádzku pracoviska bude zabezpečovať špecializovaný tím rádiológov a rádiotechnikov.

V zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doňho natečú. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) upozorňuje na vážne nedostatky v systéme financovania slovenského zdravotníctva. Po dvoch kontrolách konštatuje, že chýba transparentný a efektívny mechanizmus zúčtovania financií, ktoré do sektora prúdia. Vláde preto odporúča, aby Ministerstvu zdravotníctva SR zadala úlohu zaviesť systém s jasnými cieľmi a pravidelným verejným hodnotením. Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho ministerstvo síce disponuje potrebnými údajmi, no dlhodobo nerieši, prípadne toleruje netransparentné fungovanie. Ako príklad uviedol, že len približne tretina peňazí prichádzajúcich do zdravotníctva smeruje do nemocníc. Tie navyše nedostávajú finančné prostriedky podľa reálnych nákladov na liečbu pacientov. Problémom sú podľa NKÚ aj nejednotné metodiky zdravotných poisťovní a vplyv lobistických skupín. Tie zabezpečujú, že regionálne nemocnice nižších kategórií dostávajú viac peňazí než špičkové fakultné či univerzitné zariadenia. Výsledkom je neefektívne využívanie zdrojov a znevýhodňovanie pacienta. Andrassy upozornil, že štát má byť garantom kvality zdravotnej starostlivosti, no aktuálne nevie vyhodnotiť, aké služby nemocnice skutočne poskytujú. Hoci do zdravotníctva smeruje druhý najvyšší objem verejných financií na Slovensku, občan podľa neho často nedostáva adekvátnu starostlivosť. NKÚ svoje zistenia o úhradových mechanizmoch poisťovní a zadlženosti zdravotníckych zariadení predložil vláde aj poslancom Národnej rady SR. 

Rezistencia na antibiotiká je jednou z najväčších hrozieb verejného zdravotníctva. Minister zdravotníctva Kamil Šaško to uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii 28. apríla. Reagoval tým na zistenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne o nadmernom užívaní antibiotík na Slovensku. Lekárov vyzýva, aby dôslednejšie zvažovali ich predpis. Dáta poisťovne ukazujú, že antibiotiká boli vlani predpísané až 40 percentám poistencov. Generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových priblížil, že priemer za posledné tri roky ukazuje, že antibiotikám bol vystavený každý druhý poistenec. „Obzvlášť alarmujúca je situácia detských pacientov. Naše dáta ukazujú, že v minulom roku malo v prepočte každé dieťa vo veku jeden až osem rokov a každé druhé dieťa do jedného roka predpísané antibiotiká,“ dodal. Podľa prezidentky Ústavu mikrobiológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Miroslavy Horniačkovej sa o antimikrobiálnej rezistencii dá hovoriť ako o tichej pandémii. „Baktérie si sústavne vyvíjajú a šíria mechanizmy odolnosti voči antibiotikám,“ poznamenala s tým, že nesprávne užívanie či nadužívanie antibiotík vedie k zhoršovaniu a nárastu odolnosti baktérií. Je preto podľa nej v mnohých prípadoch kľúčové aj mikrobiologické vyšetrenie na určenie príčiny infekčného ochorenia. VšZP zároveň avizovala, že chce v nasledujúcich mesiacoch realizovať osvetovú kampaň zameranú na pacientov aj lekárov s cieľom podporiť racionálne predpisovanie antibiotík založené na dôkazoch. Pripravuje aj edukačno-motivačný program pre lekárov s cieľom znížiť predpisovanie antibiotík na vírusové ochorenia.

Vďaka vakcínam sú pod kontrolou ochorenia ako hepatitída B, detská obrna, pravé kiahne, tetanus či záškrt. Pri príležitosti európskeho imunizačného týždňa na to upozornil Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Ozrejmil, že pravé kiahne boli nebezpečnou chorobou, ktorá sa často vracala v epidémiách. „Prejavujú sa bolestivými vyrážkami na celom tele, bolesťou hlavy a vysokými teplotami. Úmrtnosť na kiahne dosahovala až 30 percent. Vďaka očkovaniu boli kiahne vyhlásené za eradikované, to znamená, že sa na svete už nevyskytujú a nepredstavujú hrozbu,“ špecifikoval ŠÚKL. Vďaka očkovaniu sa podarilo eliminovať aj detskú obrnu. „Detská obrna väčšinou prebieha bez príznakov, ale v niektorých prípadoch spôsobuje stuhnutosť šije, bolesti svalov a ochrnutie končatín alebo dýchacích svalov. Pred zavedením vakcíny v roku 1955 boli epidémie vážnym problémom,“ objasnil ústav. Osýpky či čierny kašeľ boli rovnako pred zavedením vakcíny častou príčinou detskej úmrtnosti. Detské životy ohrozoval aj záškrt či tetanus. Pri ňom predstavovala úmrtnosť kedysi 10 až 30 percent. Očkovaním je možné podľa odborníkov eliminovať aj sezónne respiračné ochorenia (napríklad chrípka, COVID-19, respiračný syncyciálny vírus). „Najnebezpečnejšie sú pre starších ľudí, malé deti, tehotné ženy a ľudí so slabšou imunitou. Môžu spôsobiť vážne komplikácie, ako je zápal pľúc alebo hospitalizácia, v ťažkých prípadoch aj smrť. Očkovanie znižuje riziko nákazy, prípadne zmierňuje priebeh ochorenia,“ podotkol ústav.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.