• Na Slovensku vznikne nová linka pomoci pre neurgentné zdravotné stavy. 

• Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na riaditeľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. 

• Ľudia budú môcť žiadať odškodnenie pokút za priestupky počas pandémie

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu. 

Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo musela uhradiť stravu v štátnych karanténnych zariadeniach, sa bude môcť domáhať odškodnenia. Vyplýva to zo zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý poslanci Národnej rady SR v stredu 9. apríla schválili. „Oprávnená osoba, ktorej bola uložená pokuta za porušenie protipandemických opatrení zavedených z dôvodu COVID-19, a to v období od 12. marca 2020 od 6.00 h do 15. septembra 2023 do 6.00 h, má možnosť požiadať o odškodnenie predstavujúce sumu zaplatenej pokuty, respektíve jej časti. Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do tzv. povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané,“ uvádza sa v dôvodovej správe k legislatíve. Právo na odškodnenie si osoba môže uplatniť do 31. októbra 2025. Vypláca sa na základe jej písomnej žiadosti. Ministerstvo vnútra odškodnenie uhrádza za pokutu uloženú orgánom Policajného zboru aj okresným úradom a za stravné súvisiace s umiestnením v karanténnom zariadení, ktorého povinnosť úhrady vznikla na základe faktúry vystavenej rezortom. Obec zase rieši odškodnenia súvisiace s pokutou uloženou príslušníkom obecnej polície, ktorej je zriaďovateľom, a regionálny úrad verejného zdravotníctva zase odškodnenia za pokuty uložené regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Účinnosť sa navrhuje od 1. mája 2025.

Opozičné PS vyzýva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vetoval zákon o tzv. covidovej amnestii, ktorý v stredu 9. apríla schválili poslanci Národnej rady SR. Opozícia ho označila za škandalózny zákon. Koalícia sa podľa nej takto vysmieva ľuďom, ktorí počas pandémie dodržiavali opatrenia. Tvrdí, že ide aj o neúctu voči pozostalým obetí. Opozícia sa zhoduje na tom, že vláda tým vysiela signál aj pri aktuálnom probléme s nákazou slintačky a krívačky a odkazuje ľuďom, že nariadenia dodržiavať netreba. Na prezidenta sa chce obrátiť aj KDH. „Schváliť plošnú covidovú amnestiu je jednoducho facka do tváre všetkým, ktorí dodržiavali protipandemické opatrenia,“ uviedol poslanec Peter Stachura. Označil to za precedens pre nasledujúce pandémie, počas ktorých by už občania nemuseli rešpektovať štátne autority. Tomáš Szalay zákon označil za hanebný. Pripomenul, že ľudia počas pandémie zomierali aj preto, lebo niektorí nedodržiavali pravidlá, nenosili rúška a povzbudzovali iných k nedodržiavaniu pravidiel. „A my ideme teraz týchto ľudí odmeňovať ako štát, týmto absolútne rozleptávať dôveru v to, že máme nejakú spravodlivosť, nejaký právny proces,“ skonštatoval.

Na Slovensku vznikne nová linka pomoci pre neurgentné zdravotné stavy. Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorá prináša viaceré zmeny. Najzásadnejšou novinkou je zriadenie linky pomoci s číslom 116117, ktorá má odbremeniť tiesňovú linku 155. Linka 116117 bude určená na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ako sú napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo organizácia plánovaných prevozov medzi nemocnicami. Linka má byť aktívna od januára 2026. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že až 20 % volaní na linku 155 si nevyžaduje výjazd záchranky, čo spôsobuje preťaženie systému. Nová legislatíva preto zavádza aj nové typy záchranárskych posádok a zmeny v riadení výjazdov.

Medzi novinky patrí napríklad:

• Hybridná posádka rýchlej lekárskej pomoci, ktorá cez deň funguje s lekárom a v noci bez neho,
• Posádka so zdravotníckym záchranárom – špecialistom s rozšírenými kompetenciami,
• Ambulancia špecializovanej prepravy pre plánované, menej náročné transporty,
• Detská mobilná intenzívna jednotka prevádzkovaná koncovými detskými nemocnicami,
• A tiež ambulancia asistenčnej zdravotnej služby.

Zákon prináša aj nový spôsob tvorby siete záchrannej služby. Rozmiestnenie ambulancií sa bude plánovať podľa reálnych dát a potrieb regiónov. Operačné stredisko bude mať zároveň právomoc určiť neskorší výjazd, ak situácia nie je naliehavá. Zmeny sa dotknú aj prevádzkovania ambulancií. Po novom bude výberové konania na vydanie povolení organizovať Operačné stredisko tiesňového volania, a nie Ministerstvo zdravotníctva. Cieľom je zamedziť konfliktu záujmov. Zákon taktiež zavádza trhový strop. Jeden poskytovateľ bude môcť získať najviac 25 % povolení v jednom licenčnom období, aby sa zabránilo monopolizácii trhu. V niektorých prípadoch budú platiť výnimky. Novelizovaný zákon má byť účinný od 15. apríla okrem ustanovenia, ktorým sa upravuje vyznačovanie zmien v povoleniach na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. septembra, a ustanovení, ktorými sa upravuje nová linka pomoci, ktoré majú byť účinné od januára 2026.

Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na riaditeľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. MZ SR o tom informovalo na svojom webe. Ako špecifikovalo, uchádzač musí mať okrem iného odbornú spôsobilosť s odbornou praxou minimálne päť rokov v oblasti zdravotníctva, poisťovníctva, práva, ekonómie alebo iných príbuzných odborov. Záujemcovia o tento post musia podať písomnú žiadosť, ktorá musí obsahovať všetky formálne i obsahové náležitosti. Ich zoznam je uvedený na stránke ministerstva. Žiadateľ musí pripraviť aj projekt stratégie rozvoja organizácie. Žiadosti spolu s požadovanými dokladmi je možné na adresu MZ posielať najneskôr do 28. apríla. Od februára vedie Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Marian Povolný, pred ním funkciu riaditeľa zastával Osama Al-Khaldi. Ten bol riaditeľom od augusta 2024, pričom dočasne operačné stredisko viedol už od februára minulého roka.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na spoločnom marcovom stretnutí so zástupcami zdravotných poisťovní upozornil na pretrvávajúce nekalé praktiky počas prepoisťovacej kampane. Vyzval na ich minimalizáciu či úplné odstránenie. Ak zo strany zdravotných poisťovní nedôjde k zlepšeniu, úrad chce k prepoisťovaniu iniciovať legislatívne zmeny. „Aj keď vrchol tzv. prepoisťovacej sezóny nastáva vždy v letných mesiacoch, kampaň na zmenu zdravotnej poisťovne od 1. januára 2026 prebieha už od prvých mesiacov tohto roka. Úrad preto aktívne pripomína skúsenosti s nekalým prepoisťovaním z minulých období a apeluje na potrebu dodržiavania zákonných pravidiel a dobrých mravov zo strany zdravotných poisťovní a ich pracovníkov,“ uviedol. Úrad podotkol, že zdravotné poisťovne sa veľmi často zameriavajú pri získavaní nových poistencov na oblasti, kde žijú obyvatelia najchudobnejších regiónov Slovenska, ktorí často menia zdravotnú poisťovňu. Ako uviedol, minulý rok sa napríklad v obci Hanková v okrese Rožňava prepoistilo vyše 37 percent obyvateľov, v obci Sása v okrese Revúca vyše 33 percent, v obci Lipovec v okrese Rimavská Sobota takmer 30 percent obyvateľov. „To, že sa do jednej zdravotnej poisťovne prepoistí tretina obce, nesvedčí o prirodzenom prírastku nových poistencov, ktorí si porovnali benefity svojej aktuálnej poisťovne s konkurenciou a rozhodli sa po zvážení pre jej zmenu,“ uviedol predseda ÚDZS Michal Palkovič. Všetky tri zdravotné poisťovne podľa ÚDZS na stretnutí vyjadrili podporu odstráneniu tohto negatívneho fenoménu, čo bude úrad monitorovať. „Približne o dva mesiace vyhodnotíme, ako poisťovne zapracovali naše odporúčania zo stretnutia. Ak nebude viditeľný posun smerom k odstraňovaniu nekalých praktík, úrad bude iniciovať legislatívnu zmenu,“ povedal predseda ÚDZS. Legislatíva by napríklad mohla umožňovať prepoisťovanie len na pobočkách poisťovne, prípadne by museli prihlášky obsahovať notársky overený podpis alebo by museli byť podpísané elektronicky. Alternatívou je, že prepoisťovať by mohli len kmeňoví zamestnanci v pracovnom pomere so zdravotnou poisťovňou alebo by prepoisťovanie bolo možné v nezávislých klientskych centrách. Ďalšou alternatívou je možnosť zmeniť poisťovňu len raz za dva roky. Poistenci majú možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu raz do roka. Urobiť tak môžu do 30. septembra. Poistencom novej zdravotnej poisťovne sa stanú od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Súkromné nemocnice sú často ziskovejšie vďaka vyšším platbám od poisťovní, nie pre vyššiu efektivitu. Upozornil na to Útvar hodnoty za peniaze. Podľa jeho zistení ziskovosť nemocníc nie je spoľahlivým ukazovateľom ich efektívnosti, keďže súkromné nemocnice dostávajú vyššie úhrady od zdravotných poisťovní. Analytik Adam Marek z Útvaru hodnoty za peniaze upozorňuje, že porovnávanie ziskov a strát medzi nemocnicami často zavádza. Reálnejší pohľad ponúkajú údaje o nákladoch na hospitalizácie, ktoré ukazujú, či nemocnica funguje efektívne, alebo len dostáva viac peňazí. Z dostupných dát vyplýva, že verejné nemocnice na úrovni okresov sú v priemere efektívnejšie ako tie súkromné. Najefektívnejšie hospodária nemocnice, ktoré patria vyšším územným celkom. Napriek tomu nedosahujú lepšie finančné výsledky, pretože od poisťovní dostávajú nižšie platby za rovnaké výkony. Ak by sedem nemocníc patriacich VÚC dostávalo rovnaké jednotkové úhrady ako priemer dvoch súkromných sietí, mohli by ročne zarobiť o 6,3 milióna eur viac. Marek zdôrazňuje, že verejné nemocnice by mali vyrokovať také podmienky, aby aspoň pokryli svoje náklady. Tvrdí, že nie je dôvod, prečo by mali práve nemocnice ministerstva zdravotníctva alebo VÚC systematicky hospodáriť so stratou, zatiaľ čo súkromné zariadenia, ambulancie či laboratóriá majú zo systému verejného zdravotného poistenia zisk. Jedným z hlavných problémov je podľa Mareka nízka transparentnosť financovania. Z verejných údajov sa dnes nedá presne zistiť, koľko poisťovne platia jednotlivým nemocniciam a čo za to nemocnice reálne dodávajú. K zmene by mali prispieť opatrenia, ku ktorým sa vláda zaviazala v dohode s Lekárskym odborovým združením. Medzi ne patrí najmä povinné zverejňovanie výšky úhrad, produkcie a jednotkových cien. Vďaka týmto údajom budú nemocnice VÚC môcť preukázať, že sú financované menej výhodne ako iné porovnateľné zariadenia. Verejný tlak by podľa analytika mohol viesť k tomu, že poisťovne prestanú platiť rozdielne za tie isté výkony len na základe vlastníctva nemocnice. Transparentnosť zároveň prispeje k objektívnejšej verejnej diskusii, keďže bude jednoduchšie odlíšiť, ktoré nemocnice skutočne fungujú efektívne a ktoré len profitujú z výhodnejších podmienok. 

Ambulancie pre kardiovaskulárne ochorenia v roku 2023 evidovali skoro 1,5 milióna návštev pacientov. Ide o takmer 14 percent Slovákov. Výraznú väčšinu tvorili pacienti nad 19 rokov (93,8 percenta). K najčastejším diagnózam patrili hypertenzné choroby, ischemické choroby srdca a poruchy srdcového rytmu. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií. NCZI upozornilo, že počet pacientov v starostlivosti kardiológov v sledovanom pätnásťročnom období rastie. „V roku 2023 bolo v kardiologických ambulanciách sledovaných 738.897 osôb, čo bol medziročný nárast o 2,6 percenta. V porovnaní s rokom 2009 sa ich počet zvýšil o viac ako polovicu,“ ozrejmilo. Najviac sledovaných pacientov bolo s hypertenznými chorobami (248.123 pacientov), ischemickými chorobami srdca (179.401) a poruchami srdcového rytmu (165.151). V kardiologických ambulanciách najčastejšie liečili osoby vo veku 85 a viac rokov, prevažne na ischemické choroby srdca. Do pravidelného sledovania kardiológov pribudlo 115.878 nových pacientov, čo bolo najviac od roku 2009. Z hľadiska veku bolo najviac novoprijatých pacientov vo vekovej kategórii nad 65 rokov. Najčastejšie im boli novodiagnostikované hypertenzné choroby.

Viac ako polovica detí do šiestich rokov užíva každý rok antibiotiká, v porovnaní s minulým rokom však spotreba antibiotík u detí klesla.Vyplýva to z dát, ktoré TASR získala od zdravotných poisťovní. Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje, že v roku 2024 užívalo antibiotiká takmer 58 percent detí vo veku nula až tri roky a 72,2 percenta detí vo veku do šiestich rokov. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera uvádza 54,8 percenta v skupine do troch rokov (48.808) a takmer 68 percent vo veku tri až šesť rokov (53.526). Podľa štatistík súkromnej Union ZP užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. „Po prekonaní tejto vekovej hranice, keď zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine tri až šesť rokov,“ spresnila hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Dodala, že minulý rok bolo deťom do šiestich rokov vydaných až 92.700 balení antibiotík. VšZP v tejto súvislosti doplnila, že deti do piatich rokov navštevujú pediatra pre vírusové infekcie horných dýchacích ciest v priemere trikrát ročne, v Dôvere evidujú v rovnakej kategórii v minulom roku 32.231 návštev pediatria. Ako tiež vyplýva z dát Dôvery, ambulanciu navštívilo pre infekcie horných dýchacích ciest minulý rok 20.434 detí do piatich rokov, čo predstavuje približne 15 percent z celkového počtu poistencov Dôvery vo veku od nula do päť rokov.

Novou riaditeľkou Asociácie na ochranu práv pacientov sa stala Elena Marušáková. Vystriedala tak na poste Máriu Lévyovú, ktorá sa po dlhoročnom pôsobení rozhodla odstúpiť z osobných dôvodov. Marušáková bola zvolená na utorkovom valnom zhromaždení AOPP 8. apríla. Doteraz bola viceprezidentkou asociácie a sa dlhodobo venuje problematike pacientskych práv. „Chcem nadviazať na doterajšiu prácu, ale zároveň AOPP posúvať vpred - posilniť našu legislatívnu prítomnosť, ešte viac zapájať členské organizácie a rozvíjať našu schopnosť efektívne zastupovať pacientov,“ vyjadrila sa novozvolená prezidentka. Marušáková sa v novej pozícii plánuje zamerať primárne na posilnenie postavenia pacienta v rámci zdravotnej starostlivosti a pri tvorbe zdravotných politík. Medzi prioritami má aj strategické plánovanie vo všetkých oblastiach v prospech členských organizácií AOPP či vytvorenie systému predikovateľnej podpory členských organizácií. AOPP rovnako pripomenula, že Lévyová z asociácie neodchádza, ale ostáva naďalej na poste viceprezidentky. „Obzvlášť som hrdá na to, že sme vybudovali silnú pacientsku platformu, ktorá je partnerom organizácií v rezorte. Zaviedli sme tradíciu celoslovenských pacientskych konferencií a oceňovania lekárov a sestier, tento rok sa bude konať deviaty ročník,“ poznamenala Lévyová. Ako ďalej informovala asociácia, došlo aj k zmene na poste viceprezidenta, kde Dominika Tomeka vystriedala Darina Sedláková. 

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR vyhlásilo pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku národnú cenu ZZS. Prejavuje sa ňou verejné a spoločenské uznanie jednotlivcom alebo kolektívom za výnimočné zásluhy o záchranu života pri výkone záchranárskeho povolania. Ceny sa budú udeľovať v štyroch kategóriách - výnimočný záchranársky čin profesionálneho záchranára, profesionálneho záchranárskeho tímu, rozvoj a propagácia záchrannej zdravotnej služby a ocenenie za celoživotné dielo v záchrannej zdravotnej službe. „Predkladateľom návrhu môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá môže podať do každej kategórie maximálne jeden návrh. Nominovaný však musí byť profesionál alebo člen profesionálneho tímu so vzťahom k ZZS SR,“ priblížila manažérka komunikácie s verejnosťou Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová. Nominácie môže verejnosť podať do 22. apríla prostredníctvom webu OS ZZS. Víťazi budú vyhlásení na tretej odbornej konferencii záchranárov. „Ocenenia odovzdáme symbolicky na Deň tiesňovej linky 155, ktorý pripadá na 15. mája,“ priblížil riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Marian Povolný. Slávnostné podujatie sa uskutoční v Žiline aj za účasti ministra zdravotníctva SR Kamila Šaška.

Celkový pohľad na zdravie vo svete je optimistický, na Slovensku však máme na vlastné zdravie výrazne iný pohľad. Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu WIN Worldviews Survey, ktorý sa uskutočnil v 39 krajinách pri príležitosti Svetového dňa zdravia, ktorý pripadá na 7. apríla. Informácie za Slovensko pochádzajú od agentúry Go4insight, ktorá prieskum vykonávala od 17. do 21. januára na vzorke 500 respondentov. Prieskum ukázal, že ľudia na Slovensku vnímajú svoje zdravie pesimisticky. Slovensko sa tak ocitlo na chvoste rebríčka. Agentúra priblížila, že celosvetovo sa väčšina ľudí cíti byť zdravá, no neplatí to pre všetky krajiny. Najpozitívnejšie hodnotia svoje zdravie ľudia v ázijsko-pacifickom regióne. Za zdravých sa tu považujú takmer štyria z piatich ľudí. V Amerike a Európe tento optimizmus mierne klesá a zdravými sa cítia približne tri štvrtiny obyvateľov. V rebríčku vedie Indonézia, keďže väčšina jej obyvateľov si myslí, že je zdravá. Podobne je to aj vo Vietname, v Indii, Mexiku a Číne. V Európe je vnímanie zdravia menej optimistické. Kým v krajinách ako Švédsko či Francúzsko sa za zdravých považujú približne štyria z piatich ľudí, v iných krajinách je tento podiel výrazne nižší. Najhoršie výsledky pritom zaznamenalo práve Slovensko. Za zdravých sa na Slovensku považuje vyše polovica obyvateľov. „To znamená, že len o niečo menej ako polovica ľudí v našej krajine hodnotí svoje zdravie negatívne, čo je najhorší podiel spomedzi všetkých 39 skúmaných krajín,“ priblížila agentúra.

V uliciach Slovenska sa vo štvrtok 10. apríla konala zbierka Deň narcisov, určená na pomoc pacientom s rakovinou. Prispením ľubovoľnej sumy do pokladničky dobrovoľníkom a pripnutím žltého narcisu môžu ľudia počas 29. ročníka tejto verejnej zbierky vyjadriť solidaritu s onkologickými pacientmi. Liga pripomenula, že na Slovensku ročne pribúda približne 40.000 onkologických pacientov. Zbierka je určená na podporu psycho-sociálnych projektov ligy.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.