Lukáš v detstve čiastočne videl, takže navštevoval bežnú základnú školu. Priatelia, prijatie, spoznávanie prvých písmeniek... Školu však zrušili a musel prestúpiť inam. Tu už to také jednoduché nebolo a bolo potrebné, aby prestúpil na ZŠ pre deti so zrakovým postihnutým. Tretia zmena, ale ku prospechu. Cítil sa fajn, s deťmi s podobným osudom, s chápavými pedagógmi. Počas strednej školy sa chcel vrátiť do rodného mesta, a preto si vybral Strednú zdravotnícku školu, odbor masér. Ako mnoho „zrakáčov“ bol občas sám, občas „zapadol do kolektívu, niektorí pedagógovia mu rozumeli viac, iní menej... 

Vždy však rád dumal, premýšľal, a preto rozhodol, že bude pokračovať v štúdiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Štúdium mu otvorilo mnohé teoretické otázky žitia a bytia, zmyslu života, potreby rešpektu iných názorov i vnímania sveta z rôznych uhlov pohľadu. Keďže pracovných ponúk na pozíciu „filozofa so zameraním na etiku“ nie je veľa, rozhodol sa vrátiť k masérskemu chlebíčku. Uvedomil si, že sa s ľuďmi veľmi rád zhovára, oni sa mu radi zverovali a hľadali odpovede na svoje vnútorné dilemy. Aj preto sa rozhodol, že sa opäť vráti do školských lavíc a bude sa venovať koučingu. Jeho poslanie spája veta ODVAHA žiť! Pretože tú často potrebujeme, aby sme niečo dôležité zmenili, a tú potrebuje aj každý človek so zrakovým postihnutím, keď zdoláva každodenné výzvy alebo sa snaží niečo dosiahnuť. A tí, ktorí nevedia ako môžu osloviť napríklad aj Lukáša...