• Pacienti za minulý rok z fakultných a univerzitných nemocníc najlepšie hodnotia Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP Ružomberok. 
• Slovensko a Švajčiarsko spúšťajú program Zdravie za 16 miliónov eur.
• Počet obyvateľov SR vlani klesol, príčinou bola rekordne nízka pôrodnosť. 

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Vitajte pri sledovaní pravidelného súhrnu správ zo zdravotníckeho rezortu. 

Konzumácia slovenského mlieka a mliečnych výrobkov je bezpečná. Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka ubezpečujú, že slovenské mlieko a mliečne výrobky dodávané do obchodnej siete sú bezpečné, spĺňajú vysoké štandardy kvality a zdravotnej nezávadnosti, a všetci ich môžeme konzumovať bez obáv. Zabránenie šíreniu vírusu slintačky a krívačky a eliminácia ďalších škôd aj naďalej  musí byť prioritou, s ktorou sa musia stotožniť všetci zainteresovaní. Mliekari preto vyzývajú aj obyvateľov, aby sa v súvislosti s výskytom vírusu slintačky a krívačky správali zodpovedne a aby sa nepohybovali v okolí fariem a pasienkov, kde sa zdržujú hospodárske zvieratá. „Každá várka mlieka, ktorá odchádza od prvovýrobcov k spracovateľom mlieka podlieha niekoľkostupňovej  kontrole. Kvalita surového kravského mlieka, ktoré môže byť použité na ďalšie spracovanie na ľudskú výživu, ako aj kvalita spracovaného mlieka a mliečnych výrobkov je daná legislatívou EÚ. V mliekarni sa preto pri každom preberaní mlieka odoberie vzorka mlieka, ktorá je podrobená analýzam až 10 parametrov. Najdôležitejšou zárukou bezpečnosti v tomto prípade stále ostáva tepelné ošetrenie surového kravského mlieka - pasterizácia. Všetko mlieko a mliečne výrobky, ktoré sa na Slovensku dostávajú do obchodnej siete prechádzajú procesom pasterizácie, ktorý prebieha za prísne kontrolovaných podmienok. Znamená to tepelné ošetrenie mlieka pri teplote minimálne 72 °C počas 15 sekúnd. Je potvrdené, že pri tomto procese sa likvidujú akékoľvek nežiadúce mikroorganizmy v mlieku, a zároveň sa v ňom zachovajú všetky výživné látky,“ vysvetlil Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Pacienti za minulý rok z fakultných a univerzitných nemocníc najlepšie hodnotia Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP Ružomberok. Zo všeobecných nemocníc má najlepšie hodnotenie Nemocnica svätého Michala v Bratislave. Vyplýva to z prieskumu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, do ktorého sa zapojilo 19 787 pacientov. Poistenci hodnotili päť typov ústavných zdravotníckych zariadení. Otázky sa týkali poskytnutej zdravotnej starostlivosti, správania a starostlivosti lekárov a sestier a kvality ubytovania a stravy. Najvyššiu známku v kategórii štátne univerzitné a fakultné nemocnice dostala Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok. Za ňou sa umiestnili Univerzitná nemocnica Martin a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Zo všeobecných nemocníc poistenci najlepšie hodnotili Nemocnicu svätého Michala v Bratislave, Nemocnicu Bory v Bratislave a Nemocnicu AGEL Bánovce. Medzi špecializovanými zdravotníckymi zariadeniami sa najlepšie umiestnili Špecializovaná nemocnica pre choroby hlavy a krku Akadémia Košice, Mammacentrum sv. Agáty Banská Bystrica, Kardiocentrum AGEL v Košiciach-Šaci. Špecializované ústavy srdcovo-cievnych chorôb sa zoradili v poradí - Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Z onkologických ústavov hodnotili poistenci najlepšie Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave, Národný onkologický ústav Bratislava a Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach. „Výsledky prieskumu potvrdzujú, že štátne nemocnice dokážu konkurovať súkromným zariadeniam v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok a Univerzitná nemocnica Martin dosiahli vynikajúce hodnotenia, čo dokazuje, že systematické investície do verejného zdravotníctva prinášajú výsledky. Naším cieľom je naďalej zvyšovať štandard vo všetkých nemocniciach bez ohľadu na ich vlastníctvo, pričom spoločným menovateľom musí byť vždy pacient na prvom mieste,“ zdôraznil minister zdravotníctva SR Kamil Šaško.

Slovensko a Švajčiarsko spúšťajú program Zdravie za 16 miliónov eur. Dohodu o podpornom opatrení v rámci švajčiarsko-slovenského programu podpísalo v utorok Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR so Švajčiarskou agentúrou pre rozvoj a spoluprácu na otváracej konferencii programu v Trenčíne. „Cieľom programu s alokáciou takmer 16 miliónov eur je posilniť prevenciu neprenosných ochorení a podporu zdravia na Slovensku prostredníctvom vytvorenia efektívnych modelov riadenia, metodickej podpory a posilnenia spolupráce medzi všetkými inštitúciami aktívnymi v tejto oblasti,“ priblížil rezort investícií. Zároveň podľa neho v rámci spomenutého programu podpísalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo zdravotníctva SR projektovú zmluvu o implementácii projektu Posilnenie riadenia prevencie neprenosných ochorení a podpory zdravia na Slovensku. Hlavnými opatreniami programu sú vytvorenie riadiaceho modelu prevencie neprenosných ochorení a podpory zdravia, zabezpečenie metodickej podpory pre zástupcov zdravotníctva a regionálne samosprávy, ako aj posilnenie koordinovanej angažovanosti samospráv a regionálnych partnerov. Súčasťou opatrení je aj zvýšenie povedomia verejnosti o prevencii a podpore zdravia a zlepšenie koordinácie a komunikácie medzi zainteresovanými subjektmi. Odborné znalosti a know-how na implementáciu týchto opatrení poskytne švajčiarsky partner - RADIX Swiss Health Foundation. Rezort investícií skonštatoval, že očakávanými výsledkami programu sú nielen efektívnejšia prevencia a ochrana zdravia, ale aj dlhodobé zlepšenie zdravotnej gramotnosti obyvateľov. Rámcovú dohodu o spolupráci podpísala vláda SR a švajčiarska federálna rada 19. septembra 2023. „Zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu je pre Slovensko vyčlenených 44 miliónov eur v troch podporných opatreniach: Odborné vzdelávanie a príprava, Biodiverzita a udržateľný cestovný ruch a Zdravie,“ pripomenul rezort.

Počet obyvateľov SR vlani klesol, príčinou bola rekordne nízka pôrodnosť. Úmrtnosť sa už v rámci dlhodobých priemerov stabilizovala, prudký prepad pôrodnosti pokračoval. Populácia SR klesla už štvrtý rok po sebe. TASR o tom informoval Štatistický úrad SR. „V Slovenskej republike na konci roka 2024 žilo celkovo 5.419.451 obyvateľov, ich počet sa medziročne znížil o viac ako 5200 osôb,“ priblížila hovorkyňa úradu Jana Morháčová. Dodala, že hoci počet prisťahovaných stále prevyšoval vysťahovaných z krajiny, nedokázal kompenzovať prirodzený úbytok obyvateľstva. Pokles v minulom roku ovplyvnil najmä prirodzený úbytok obyvateľstva. Vlani zomrelo viac ako 54.000 osôb, ale narodilo sa len niečo viac ako 46.000 detí. Došlo teda k prirodzenému úbytku obyvateľov na úrovni 7600 osôb. „Slovensko za posledných päť rokov stratilo prirodzeným pohybom takmer 40.000 obyvateľov. Po období vysokej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020 až 2022, ovplyvnenom pandémiou, sa posledné tri roky závažne znižovala pôrodnosť,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická. ŠÚ spresnil, že prirodzený pokles evidovalo Slovensko už piaty rok za sebou, pričom išlo o jeho druhú najvyššiu hodnotu v histórii samostatného Slovenska. Podmanická doplnila, že hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2024 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu. „Nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale aj za posledných 100 rokov,“ podotkla. Celkový počet obyvateľov ovplyvnila aj migrácia. Úrad poukázal na to, že počet prisťahovaných naďalej prevyšoval vysťahovaných z krajiny, no nedokázal eliminovať prirodzený úbytok obyvateľstva. „V roku 2024 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt viac ako 6800 ľudí, čo bolo takmer o 2400 osôb viac ako počet vysťahovaných,“ dodal Štatistický úrad.

Zdravotná starostlivosť v hospicoch je nateraz stabilizovaná. Všetky tri zdravotné poisťovne sa s poskytovateľmi hospicovej starostlivosti dohodli na predĺžení zmlúv na tento rok. Minister zdravotníctva Kamil Šaško o tom informoval v stredu 2. apríla na tlačovej konferencii.  Poukázal na to, že zdravotné poisťovne hospicom navýšia úhrady. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odborníci upozorňovali, že podmienky pre hospice boli výrazne nevyrovnané a mnohé zariadenia fungovali na hranici prežitia. „Uzavretie dohody so zástupcami Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska nie je len technickým výsledkom rokovaní – je to prejav rešpektu voči práci, ktorú vykonávate s obrovským nasadením, ľudskosťou a odbornosťou. Rok 2025 je rokom, kedy sme opravili dlhodobo nerovnovážny systém financovania hospicovej starostlivosti,“ uviedol minister zdravotníctva.

Všeobecná zdravotná poisťovňa od 1. apríla spustila v certifikovaných skríningových mamografických pracoviskách skríningovú mamografiu pre ženy vo veku od 45 do 49 rokov. Dáta poisťovne dlhodobo ukazujú, že Slovenky prevenciu výrazne zanedbávajú. Rovnako tak klesá počet mamografických vyšetrení zrealizovaných na základe pozvánky od zdravotnej poisťovne. Cieľom onkologického skríningu je zachytiť ochorenie v jeho včasnom štádiu, prípadne ešte pred samotným vypuknutím, v tzv. predrakovinovom stave. Pozvánku cez e-pobočku, resp. mobilnú aplikáciu poisťovne dostanú poistenky, ktoré nechodia na pravidelné prehliadky, a teda takýto skríning im môže zachrániť život. Výhodou je, že v takomto prípade nepotrebujú žiadanku od svojho lekára. Ako žiadanka slúži samotná pozvánka, čo uľahčí dostupnosť vyšetrenia. V roku 2024 Všeobecná zdravotná poisťovňa pozvala na skríningovú mamografiu viac ako 57 tisíc poistenkýň vo veku 50 až 69 rokov, ktoré už viac ako 2 roky neboli na preventívnej prehliadke.  Na pozvánku však reagovalo iba necelých 5% z nich. V rámci skríningu sa tak podarilo zachytiť 149 abnormálnych nálezov a 13 novovzniknutých karcinómov. V rámci aktuálnej kampane dostanú poistenky vo veku 45 – 49 rokov (vrátane) v najbližších dňoch cez ePobočku, resp. aplikáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne pozvánku na populačný skríning. Celkovo pôjde o 22 012 poistenkýň. Náklad na vyšetrenie jednej poistenky je 30 eur. Zúčastniť sa môžu aj ženy, ktoré nemajú aktivovanú ePobočku alebo aplikáciu, na základe veku a žiadanky od svojho lekára. Na webe poisťovne nájdu informácie o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v ich okolí, ktorí majú dostupné termíny. Množstvu žien je diagnostikovaná rakovina prsníka až v pokročilom štádiu, čoho dôsledkom je, že v priemere 300 žien ročne zomrie na Slovensku zbytočne. Skríningové mamografické vyšetrenie je v súčasnosti jediné, vďaka ktorému je možné zachytiť už včasné štádium ochorenia, kedy má nádor iba niekoľko milimetrov, resp. aj tzv. predrakovinové štádium. Rakovina prsníka je tak veľmi dobre liečiteľná bez veľkého operačného zásahu a v mnohých prípadoch aj bez chemoterapie či rádioterapie. Všeobecná zdravotná poisťovňa chce týmto krokom podporiť ženy, aby sa o svoje zdravie starali a dbali na prevenciu, pretože im môže zachrániť život.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv a európske liekové autority varujú, že neregistrované lieky na inovatívnu liečbu môžu vážne ohroziť pacientov. Ozrejmili, že úrady v niektorých krajinách Európskej únie zaznamenali kliniky, ktoré neschválenú liečbu ponúkajú najmä pacientom s onkologickými, prípadne vážnymi chronickými ochoreniami. "Najčastejšie ide o terapie dendritickými bunkami, ktoré patria medzi imunitné bunky ľudského tela. Hoci sme na Slovensku poskytovateľov takýchto neschválených liečebných metód nezaznamenali, pacienti zo Slovenska môžu byť cieľom inzerátov zahraničných kliník napríklad z Rakúska alebo Nemecka," priblížil ŠÚKL. Vysvetlil, že takéto lieky neprešli schvaľovacími procesmi, a teda neexistujú dôkazy o ich účinnosti, bezpečnosti a kvalite. "Poskytovatelia takejto liečby využívajú ťažkú životnú situáciu pacientov a za svoje služby si účtujú vysoké sumy peňazí. Podaním takýchto liekov môžu pacientom spôsobiť závažné zdravotné komplikácie," uviedol ústav. Pred rozhodnutím o užívaní akýchkoľvek liekov odporúča vždy sa poradiť so svojim lekárom. Apeluje tiež na to, aby verejnosť dôverovala iba liekom, ktoré sú riadne schválené príslušnými národnými autoritami alebo Európskou liekovou agentúrou. "V prípade akýchkoľvek pochybností si overte, či je produkt na Slovensku alebo v EÚ registrovaný. Poradí vám váš lekár alebo lekárnik, prípadne si to môžete overiť v databáze registrovaných liekov na našej webovej stránke sukl.sk," doplnila hovorkyňa ústavu Lucia Balážiková. ŠÚKL v tejto problematike naďalej spolupracuje s ďalšími národnými regulačnými autoritami v rámci EÚ a zároveň žiada verejnosť a najmä pacientov o pomoc pri nahlasovaní podozrivých prípadov. "Ak máte podozrenie, že ste sa stretli s ponukou neregistrovaných alebo nelegálnych liekov, nahláste nám to," ozrejmila hovorkyňa. 

Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila od 1. marca 2025 úhrady pre Nemocnicu Bory, čím reaguje na rastúci dopyt svojich poistencov po kvalitnej zdravotnej starostlivosti v tomto zariadení. Ako informovalo oddelenie komunikácie štátnej poisťovne, toto rozhodnutie bolo výsledkom dohody medzi najväčšou zdravotnou poisťovňou a nemocnicou, ktorá sa v nedávnom prieskume spokojnosti poistencov VšZP umiestnila medzi troma najlepšie hodnotenými všeobecnými nemocnicami na Slovensku. „Táto dohoda o zvýšení úhrad reflektuje naše poslanie – zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre našich poistencov vo všetkých regiónoch Slovenska. Nemocnica Bory preukázala, že dokáže poskytovať služby na vysokej úrovni, čo potvrdzujú aj samotní pacienti. Naši poistenci si toto zariadenie sami vyberajú, čo je pre nás jasným signálom, kam by mali smerovať financie z verejného zdravotného poistenia," uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových. Významným aspektom nastavenia zmluvných vzťahov je financovanie zmluvnej zdravotnej starostlivosti v plnom DRG, čo znamená, že VšZP bude Nemocnici Bory platiť presne za vykonanú zdravotnú starostlivosť. „Tento model považujeme za najefektívnejší spôsob nákupu zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa tak platí len za reálne poskytnuté výkony, čo zabezpečuje maximálnu transparentnosť a efektívne využitie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia," vysvetlila členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková. Dohoda o zvýšení úhrad bola uzavretá na obdobie jedného roka s možnosťou predĺženia na základe výsledkov hodnotenia efektivity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Nemocnica Bory má už tretieho riaditeľa. Od prvého apríla je zodpovedný za vedenie nemocnice Bory v Bratislave MUDr. Ivan Vulev, PhD., MPH, FCIRSE. Na pozícii strieda Ing. Petra Lednického, ktorý nemocnicu riadil od novembra 2023. Ivan Vulev pôsobil ako riaditeľ Nemocnice CINRE, ktorá je dôležitou súčasťou Nemocnice Bory. Peter Lednický naďalej zostáva vo funkcii generálneho riaditeľa medzinárodného holdingu Penta Hospitals International, ktorý prevádzkuje nemocničnú sieť okrem Slovenska aj v Česku a Poľsku.

Odborníci evidujú u ľudí čoraz častejší výskyt ochorení pečene. Okrem iného ide o dôsledok zmien v stravovaní a životnom štýle súčasnej spoločnosti. Pečeň je pritom zodpovedná za viac ako 500 dôležitých funkcií v tele. Upozornil na to internista a hepatológ z Internej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity, Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Daniel Ján Havaj v súvislosti s nadchádzajúcim Svetovým dňom pečene, ktorý bude 19. apríla. „Žijeme v dobe, keď sú vysokospracované potraviny dostupné na každom kroku. Rafinované cukry, umelé sladidlá, nadbytok tukov a prídavné látky zaplavujú pečeň a nútia ju pracovať nad rámec jej prirodzených schopností,“ uviedol. Výsledkom je podľa neho čoraz častejší výskyt steatotického ochorenia pečene spojeného s metabolickými dysfunkciami. Podotkol, že pečeň pritom funguje ako filter, ktorý spracováva živiny, detoxikuje škodlivé látky a reguluje energetický metabolizmus. Ochorenia, ktoré vedú k cirhóze a samotná cirhóza, sú podľa Havaja tichým zabijakom. Ako priblížil, pečeň nebolí a človek preto nevie, že má chorú pečeň, a to až do fázy, kým sa neobjavia prvé príznaky takzvanej dekompenzovanej cirhózy - zmätenosť, žlté sfarbenie očí, voda v bruchu alebo krvácanie z pažeráka. „Práve preto je dôležité ochorenia pečene včas identifikovať a predchádzať im. Dôležité je zaujímať sa o svoje zdravie, zdravý životný štýl a zamerať sa na skupinu ľudí, ktorí sú v najväčšom riziku,“ doplnil. Včasná identifikácia fibrózy podľa neho umožňuje včasné začatie liečby, čo má zabrániť ďalšej progresii ochorenia. Dodal, že spoločným menovateľom najčastejšej príčiny ochorení pečene je steatotická choroba pečene. Tá podľa neho zahŕňa niekoľko rôznych etiológií, kde tú najväčšiu skupinu predstavujú steatotické ochorenia pečene spojené s metabolickými dysfunkciami. Na základe svetových dát podľa Havaja postihuje zhruba 30 percent populácie.

Lekár z Kliniky plastickej chirurgie v Nemocnici Ružinov v Bratislave mal pozitívny výsledok na nedovolené látky. Nemocnica s týmto lekárom rozviazala pracovný pomer s okamžitou platnosťou. Ide o druhý pozitívny výsledok toxikologického vyšetrenia na tejto klinike v priebehu mesiaca. „V rámci opatrení a prevencie riaditeľ UNB Alexander Mayer dňa 2. 4. 2025 opäť nariadil toxikologické vyšetrenie na nedovolené látky u všetkých lekárov Kliniky plastickej chirurgie v Nemocnici Ružinov. Toto, už v poradí druhé toxikologické vyšetrenie v priebehu jedného mesiaca na Klinike plastickej chirurgie v Nemocnici Ružinov, preukázalo výskyt nedovolenej látky u jedného lekára,“ priblížila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská. Mayer a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer odvolali prednostu kliniky plastickej chirurgie, ktorý zodpovedá za prevádzku svojho pracoviska a prácu svojich podriadených. „Dôrazne odsudzujem takéto nezodpovedné konanie lekárov. Ak sa objaví podozrenie u ktoréhokoľvek nášho zamestnanca, že by mohol byť pod vplyvom alkoholu či omamných látok, alebo dostanem takúto informáciu z niektorých našich pracovísk, zasiahnem rázne a nekompromisne,“ povedal Mayer. Dodal však, že nepovažuje za správne zovšeobecňovanie správania sa zdravotníkov na základe zlyhaní jednotlivcov. V UNB podľa neho naďalej pracujú poctiví a slušní zdravotníci, ktorým záleží na zdraví a životoch pacientov, a tí budú mať vždy jeho plnú dôveru a podporu. Nariadením riaditeľa UNB bolo za necelý mesiac vykonané toxikologické vyšetrenie u viac ako 100 zdravotníkov na viacerých pracoviskách nemocnice. V týchto opatreniach týkajúcich sa zvýšenia kontroly bude bratislavská univerzitná nemocnica pokračovať aj naďalej.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.