Spánok

Nervový systém je schopný riadiť organizmus aj bez vonkajších vplyvov a podnetov. 

Jedným z najdôležitejších časových vzorcov nášho organizmu je cirkadiánny rytmus s dĺžkou približne 24 hodín. Cirkadiánny rytmus je ovplyvňovaný najmä svetlom. Vlnová dĺžka svetla ovplyvňuje hladiny melatonínu (hormón, ovplyvňujúci spánok). Preto nadbytok svetla najmä pred spaním (modré svetlo z elektronických zariadení) môže spôsobiť spánkové poruchy. 

Fázy spánku

Počas 24 hodinového cirkadiánneho rytmu sa u človeka striedajú fázy bdenia a spánku. Spánok definujeme ako reverzibilný stav zníženej odpovede na podnety z prostredia a obmedzenej interakcie s prostredím. 

Počas pánku sa striedajú dve základné fázy: REM a NON-REM. Fáza REM je charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí pod viečkami = Rapid Eye Movement. Pri fáze NON-REM k pohybu očí nedochádza. Približne každých 90 minút sa strieda fáza NON-REM s fázou REM. 

Pred upadnutím do NON-REM fázy je štádium ospalosti a zaspávania, z ktorého je veľmi ľahké človeka prebrať. 

Počas prvej NON-REM fázy môžeme pozorovať hovorenie zo sna alebo námesačnosť (somnambulizmus). To znamená, že počas tejto fázy môžeme pozorovať pohyby tela, zatiaľ čo mozog odpočíva. Metabolizmus mozgu sa znižuje až o 30% a znižuje sa aj srdcová a dychová aktivita. Nedostatok tohto spánku môže spôsobiť značné zdravotné problémy, vedie k vyčerpanosti, poruchám imunitného ale aj hormonálneho systému. 

REM fáza je charakterizovaná aktívnym mozgom v odpočívajúcom tele. Mozog sa správa ako za bdela a jeho metabolizmus sa zvyšuje o 20%. Pozorovať môžeme rýchle pohyby očí pod zavretými viečkami. Počas tejto fázy je prítomné snívanie. Poruchy REM fázy môžu viesť ku psychickým poruchám.

Koľko potrebujeme spať?

Pred narodením strávi ľudský plod väčšinu čase v podobnom stave ako je spánok. Väčšina pripomína REM fázu spánku. Zaujímavosťou je, že kopanie, ktoré matka cíti je následkom nepravidelných výbojov mozgovej aktivity. Mozog plodu nie je natoľko zrelý aby blokoval svaly počas REM fázy ako to funguje u dospelých jedincov. 24 hodinový cyklus je u plodu tvorený približne 6 hodinami NON-REM, 6 hodinami REM a 12 hodinami medzi fázami, ktoré ale nepovažujeme za úplné bdenie. Záblesk skutočného bdenia sa objavuje až koncom tretieho trimestra. Takéto množstvo spánku je dôležité pre správny vývoj mozgu. V tomto štádiu dochádza k takzvanej synaptogenéze - medzi nervovými bunkami vznikajú milióny prepojení. 

Dospelý človek by mal ideálne spať 7-8 hodín. Potreba spánku sa s vekom značne mení. 

Najväčší rozdiel je medzi deťmi a dospelými jedincami. Zatiaľ čo dospelý človek spáva jednofázovo (jeden nočný spánok), malé deti spávajú monofázovo - množstvo krátkych útržkovitých úsekov v priebehu dňa a noci. Čím sú deti staršie, tým je fáz menej a sú stabilnejšie. Je to spôsobené tým, že suprachiazmatické jadrá, ktoré regulujú cirkadiánny rytmus, potrebujú viac času na úplný vývin.

Mozog adolescenta potrebuje viac času a spánku na dokončenie cirkadiánneho cyklu. Je dôležité poznamenať, že cirkadiánny cyklus tínedžerov je stále odlišný ako u dospelých jedincov. Tu môžeme nájsť vysvetlenie pre ponocovanie a neskoré vstávanie. Tento režim, ktorý príde mnohým rodičom ako nezdravý je biologicky podmienený

Nedostatok spánku v detstve a u adolescentov môže viesť k závažným poruchám ako je schizofrénia, ADHD, depresia a podobne. Nedostatok REM spánku u novorodencov môže viesť až k poruchám autistického spektra. 

Mali by sme si uvedomiť, že spánok je jeden z hlavných pilierov zdravia. Jeho nedostatok, narušenie alebo znekvalitnenie vonkajšími vplyvmi môže viesť k závažným zdravotným problémom.

Preto ak ste častejšie chorý, v mladom veku trpíte na vysoký tlak alebo iné kardiovaskulárne ochorenie, je na mieste spýtať sa samých seba či spíme dostatočne.