Dysgnózia predstavuje poruchu schopnosti rozpoznať a interpretovať senzorické podnety, napriek tomu, že základné senzorické funkcie sú zachované. Môže byť prejavom neurologických ochorení, ako sú demencie, cievne mozgové príhody alebo traumatické poškodenia mozgu. Liečba je zameraná na rehabilitáciu kognitívnych funkcií a terapiu základného ochorenia.

Príčiny:

Dysgnózia sa rozvinie najčastejšie dôsledkom poškodenia špecifických oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie a integráciu senzorických informácií. Medzi hlavné príčiny jej vzniku patrí cievna mozgová príhoda, traumatické poškodenie mozgu, neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba), encefalitída a nádory mozgu.

Rozdelenie:

• vizuálna dysgnózia: Osoba vidí objekt, no nevie ho pomenovať alebo identifikovať. Napríklad môže vidieť pero, ale nerozozná ho ako predmet na písanie.
• sluchová dysgnózia: Predstavuje problémy s rozpoznávaním zvukov alebo reči, aj keď sluchová funkcia zostáva zachovaná.
• taktilná dysgnózia: Je neschopnosť identifikovať objekty dotykom, napriek normálnej citlivosti pokožky.
• multimodálna dysgnózia: Ide o poruchy v kombinácii viacerých senzorických modalít.

Terapia:

Základom liečby dysgnózie je neurorehabilitácia, ktorá zahŕňa cvičenia na zlepšenie kognitívnych schopností a tréning rozpoznávania podnetov. Ergoterapia a kognitívna terapia pomáhajú pacientom zlepšiť každodenné fungovanie. Ak je príčinou zápal alebo infekcia, podávajú sa protizápalové lieky či antibiotiká. Pri neurodegeneratívnych ochoreniach môže byť využitá farmakologická liečba na zmiernenie príznakov. V prípade nádoru alebo mechanickej prekážky je niekedy nutný chirurgický zákrok. Dôležitú úlohu zohrávajú aj kompenzačné pomôcky a psychologická podpora, ktoré zlepšujú adaptáciu na zmenenú kvalitu života.