Agorafóbia sa označuje ako strach z otvorených priestorov. Jedná sa o psychiatrickú úzkostnú poruchu, ktorá sa radí do skupiny fóbií.

Pochopenie agorafóbie nie je úplne presné. Pacient má síce obvykle strach z otvorených priestorov, ale skôr jednoducho trpí strachom z cudzích miest mimo svojho domova. Strach nie je konkretizovaný a nie je celkom jasné, čo presne postihnutému vadí – niekedy je to strach, že sa strápnia, že omdlia, že sa im niečo zlé stane, že sa im ostatní budú smiať a iné. Agorafóbia býva niekedy dosť silná a v takom prípade vedie na uväznenie chorého v dome či v konkrétnej izbe. Pokus o opustenie uzavretého bytu môže byť spojený so záchvatom paniky. Neblaho na chorého pôsobia najmä miesta, kde sa schádza viac ľudí – reštaurácia, kiná a dopravné prostriedky. 

Príznaky 

Agorafóbia je charakteristická strachom z cestovania, nakupovania, z pobytu na verejných priestranstvách, z preplnených miest, zhlukov ľudí a podobne. Strach je o to väčší, pokiaľ si človek uvedomí, že únik z miesta je obťažný alebo že by únikom na seba upútal pozornosť. Títo ľudia potom strácajú kontrolu nad situáciou, mávajú ťažké záchvaty paniky. Tie môžu prísť aj pri obyčajnej spomienke na stresovú situáciu. Reagujú prehnane na úplne bežné situácie.

Sprievodnými príznakmi sú telesné prejavy, ktoré súvisia s panickým záchvatom a zahŕňajú napríklad búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, bolesť na hrudi, pocit dusenia, závraty, návaly tepla či chladu, nadmerné potenie, mravčenie v prstoch, silnú úzkosť, sucho v ústach, zvracanie či tras. Objavujú sa myšlienky, že pokiaľ sa nepodarí včas z ohrozujúcej situácie uniknúť, stane sa nejaká katastrofa – človek sa prestane ovládať, omdlie, dostane infarkt alebo sa minimálne pred druhými znemožní.

Tieto príznaky väčšinou poľavia vo chvíli, keď človek opustí stresujúce miesto alebo pominie nepríjemné očakávania. V tomto momente sa síce zníži napätie a odznejú fyzické problémy, ale z dlhodobého hľadiska sa problém skôr posilňuje a prehlbuje. Jedinec si tak upevňuje svoje presvedčenie, že dané situácie vždy privodia nepríjemné pocity, a tak je nutné sa im vyhýbať.  

Príčiny 

Na začiatku rozvoja agorafóbie môže byť určitý nepríjemný zážitok, spojený so silným pocitom úzkosti, depersonalizácie a telesnými príznakmi. U citlivého zraniteľného človeka potom dôjde ku katastrofickej interpretácii toho, čo sa deje. Má strach z miest a situácií, ktoré pôvodnú situáciu niečím pripomínajú, a začne sa im vyhýbať. Toto vyhýbavé správanie sa postupne stále viac rozširuje.

Liečba

Poruchu lieči psychiater. Liečba je dlhodobá a obvykle spočíva v psychoterapii, keď sa pacient snaží svoj strach pochopiť a prekonať. Súčasťou liečby môže byť aj pomalé a opatrné vystavovanie pacienta situáciám (s jeho súhlasom!), kedy sa strach objavuje. Ako doplnok sa užívajú antidepresíva a anxiolytiká (lieky proti úzkosti).