Vaginizmus

Vaginizmus zaraďujeme medzi sexuálne poruchy, pri ktorej dochádza k bolestivému až kŕčovitému stiahnutiu svalstva pošvy, následkom čoho je znemožnený pohlavný styk. K stiahnutiu dochádza aj v prípade, že je pohlavný styk želaný. Stav môže byť pretrvávajúci, alebo opakujúci sa. Ide o jednu z foriem obranného reflexu. Stav znemožňuje preniknutie penisu, prstov alebo predmetov. Rozlišujeme štyri základné formy:

  • primárny

  • sekundárny

  • generalizovaný 

  • prekoitálny

  1. Primárny vaginizmus - stav trvá od začiatku sexuálneho života. Môže sa javiť ako malý vchod pošvový, prípadne, akoby ani nebol. S primárnym typom sa stretávame u žien, ktoré mali prísnu, konzervatívnu výchovu, s nepravdivými a zastrašujúcimi informáciami o sexuálnom živote.

  2. Sekundárny vaginizmus - je vtedy, keď vzniká po tom, ako už niekedy sexuálny styk možný bol. Často vzniká po predchádzajúcom negatívnom sexuálnom zážitku, kedy vzniká pretrvávajúce napätie, bolesť a nepohodlie. Stav môže byť vyvolaný aj zdravotným stavom alebo po úraze, po infekčných ochoreniach močových ciest alebo po znásilnení, prípadne po dlhodobej sexuálnej abstinencii. 

  3. Generalizovaný vaginizmus - vzniká reflexne počas pohlavného styku alebo pri gynekologickom vyšetrení.

  4. Prekoitálny - kontrakcia vzniká len počas pohlavného styku.

Rozlišujeme štyri stupne závažnosti vaginizmu:

  1. stupeň - prítomné býva malé nepohodlie pri pohlavnom styku, môže dôjsť k zlepšeniu.
  2. stupeň - je možné niekedy vykonať pohlavný styk ale býva sprevádzaný bolesťou, pálením a nepohodlím.
  3. stupeň - pohlavný styk nie možný, čiastočne je umožnené vykonanie gynekologického vyšetrenia, ktoré je ale výrazne bolestivé. 
  4. stupeň - nie je možné vykonať ani pohlavný styk ani gynekologické vyšetrenie. 

Organický vaginizmus - je to stav, ktorý je podmienený anomáliou alebo odchýlkou od normálneho stavu, môže ísť napríklad prítomné infekčné ochorenie, prítomné prekážky alebo nadmerná tuhosť panenskej blany. 

Neorganický vaginizmus - ide o najčastejšiu poruchu sexuálnej dysfunkcie. Typické sú silné mimovoľné kontrakcie vaginálneho vchodu. Bolestivý je aj samotný dotyk v oblasti genitálií. 

Príčiny

Príčina je väčšinou psychogénne podmienená ale môže sa vyskytnúť aj na somatickom podklade alebo po traumatizujúcom zážitku. Vaginizmus je často sprevádzaný obavami zo sexuálneho styku, zo strachu z bolesti, prípadne aj zo strachu, že dôjde k otehotneniu. Vznik môže podmieniť aj rodinné zázemie, v ktorom žena vyrastá, náboženská výchova alebo negatívne partnerské vzťahy v minulosti. Vaginizmus môže vzniknúť v akomkoľvek veku ženy. 

Dalo by sa povedať, že k rizikovým faktorom zaraďujeme poruchy osobnosti, sklon k úzkostným stavom, nadmerná sebakontrola, strach zo straty panenstva. Ide hlavne o kombináciu viacerých faktorov. Ku kontrakciám dochádza mimovoľne, bez toho, aby si to žena uvedomovala. Z organických príčin vzniku vaginizmu zaraďujeme:

  • infekcie močových ciest
  • pohlavné ochorenia
  • endometrióza
  • nádory, cysty
  • vaginálny prolaps
  • pôrod, cisársky rez
  • menopauza a iné hormonálne zmeny
  • po chirurgickom zákroku

Príznaky

U každej ženy sa vaginizmus môže prejavovať inak. Najčastejšie ide o:

  • pálenie, bolesť počas sexuálneho styku
  • sťažená penetrácia
  • nepohodlie počas pohlavného styku
  • nemožnosť zaviesť hygienický tampón
  • nemožnosť vykonanie gynekologickej prehliadky
  • sexuálna abstinencia

Diagnostika

Najčastejšie je diagnóza vykonávaná u gynekológa, pomôcť môže ale aj lekár sexuológ. Základom diagnostiky spočíva vo vykonaní gynekologického vyšetrenia, otázky bývajú zamerané na sexuálny  a partnerský život. Nutné je odlíšiť príčinu ochorenia, prípadne či ide o sekundárny vaginizmus na podklade iného ochorenia, kedy by pomohla práve terapia primárneho ochorenia. V prípade podozrenia na psychogénne podmienený vagizmus je určite účinné prizvať na diagnostiku aj psychológa, prípadne psychiatra. K špeciálnym vyšetreniam, ktoré nám pri diagnostike pomáhajú, zaraďujeme vulvopletyzmograf, pomocou ktorého dokážeme zmerať prekrvenie pohlavných orgánov. 

Liečba

Liečba závisí od samotného typu ochorenia a od príčiny. Ak sa vylúči možná primárna príčina ochorenia, niekedy môže pomôcť psychoterapia alebo partnerská terapia. Významná je aj dynamická psychoterapia a systematická desenzibilizácia, pri ktorej sa využíva predstavivosť a relaxácia. Niekedy je využívaná aj medikamentózna terapia, v závislosti od príčiny, môže ísť napríklad o hormonálnu substitúciu, antidepresíva alebo lieky proti úzkosti.