Aspergerov syndróm

Aspergerov syndróm predstavuje formu z autistického spektra. Všeobecne povedané, deti a mladí ľudia s Aspergerovým syndrómom dokážu komunikovať s inými ľuďmi a zároveň sa im darí v škole. Avšak mávajú problém s porozumením situácií, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, mávajú problém s porozumením neverbálnej komunikácie alebo s pochopením sarkazmu. Často krát majú veľkú záľubu v jednej konkrétnej téme, o ktorej veľmi radi hovoria a všeobecne sa jej radi venujú. Mimo to mávajú len veľmi málo iných aktivít. 

Ich záujmy sú mnohokrát obsesívne, to znamená, že pre ich psychickú pohodu musia dodržať svoj stereotyp. Aspergerov syndróm je až 3 - 4 krát častejší u chlapcov ako u dievčat, najčastejšie je diagnostikovaný medzi 5 až 9 rokom života, niekedy sú ale prípady, že sa diagnostikuje už v troch rokoch. 

Aký je rozdiel medzi Aspergerovým syndrómom a Autizmom?

AUTIZMUS

ASPERGEROV SYNDRÓM

- bez zamerania na jednu konkrétnu tému

- obsesia na jednu konkrétnu tému

- oneskorený vývoj reči

- oneskorený jazykový vývoj

- dostatočné motorické funkcie

- motorické funkcie sú nedostatočne vyvinuté

- menšia pravdepodobnosť samostatného fungovania v bežnom živote

- väčšia pravdepodobnosť samostatného žitia 

- typicky sa diagnostikuje do 3 rokov

- typická diagnostika medzi 5 - 9 rokom

Prejavy

Deti s Aspergerovým syndrómom sa vyznačujú slabou sociálnou interakciou, obsesiou, zvláštnym rečovým prejavom a limitovanou tvárovou mimikou. Veľa krát si vytvárajú rutiny, ktoré musia dodržiavať. U detí sa môže objaviť:

  • nevhodná alebo minimálna sociálna interakcia
  • komunikácia takmer výlučne o jednej určitej téme
  • neschopnosť porozumieť emóciám a neverbálnej komunikácii
  • slabá a málo vyskytujúca sa mimika
  • záujem je len o jednu, maximálne dve témy
  • nervozita, ak sa nedodržuje rutina
  • ľahko memorujú informácie a fakty
  • poruchy písania
  • záchvaty hnevu a sebapoškodzovanie
  • porucha empatie
  • precitlivenosť na svetlo a zvuky

U detí s Aspergerovým syndrómom sa môže objaviť aj oneskorený jazykový vývoj. Mávajú dobrú gramatiku aj bohatú slovnú zásobu, avšak mnohokrát sa vyjadrujú príliš doslovne. Nedokážu poriadne využívať nadobudnuté jazykové znalosti v rámci sociálnej interakcie.  

Príčiny

Dôvod vzniku Aspergerovo syndrómu je neznámy. Predpokladá sa, že sa na jeho vzniku spolupodieľajú abnormality vo vývoji mozgu a genetická predispozícia. Čo však s istotou vieme povedať je fakt, že Aspergerov syndróm nevzniká na podklade výchovy. Jeho vznik nie je výsledkom toho, že by rodičia niečo zanedbali. Je to neurobiologická porucha, čo znamená, že vývoj mozgu je nejakým, nie celkom známym spôsobom, zmenený. 

Diagnostika

Treba povedať, že podľa najnovších odporúčaní sa Aspergerov syndróm nediagnostikuje už ako samostatná jednotka ale ako celok v rámci porúch Autistického spektra. Avšak pre lepšie porozumenie sa aj napriek tomu o ňom stále hovorí ako o samostatnom stave. 

Typicky je na začiatku diagnostiky rodič, ktorý si všimne nezvyčajný jazykový prejav dieťaťa, horšiu interakciu s okolím, prípadne nezáujem o spoločnosť. V takom prípade by mal rodič jednoznačne konzultovať takéto príznaky s pediatrom. Po dôkladom vyšetrení dieťaťa pediater následne odporučí vyšetrenie špecialistom, typicky ide o detského psychiatra alebo psychológa. 

Špecialisti sa budú zaujímať hlavne o tehotenstvo, či prebiehalo bez problémov, pôrod, pôrodnú hmotnosť a veľkosť dieťaťa, ako prebiehala adaptácia na prostredie, samotný vývoj a interakcie s okolím. Pre diagnostiku sa robia mnohé testy a škály na spresnenie prítomného problému. 

Liečba

Terapia je pre každé dieťa veľmi individuálna, je priam šitá na mieru. Väčšinou sa v rámci terapie využívajú: 

  • tréning sociálnych interakcií
  • podpora rozvoja správania
  • kognitívno behaviorálna terapia
  • tréning a edukácia rodičov
  • pracovná terapia
  • podpora rozvoja jazykových zručností
  • hodiny so špeciálnym pedagógom
  • medikácia - psychoaktívna liečba 

Pre zaujímavosť 

Pre lepšiu predstavu, ako človek s Aspergerovým syndrómom vyzerá a ako sa správa spomenieme asi dvoch najznámejších ľudí s týmto syndrómom. Prvou osobou je fiktívna postava Sheldona Coopera zo seriálu Teória Veľkého tresku. Jeho záujem bol hlavne o fyziku, ktorej prispôsobil celý svoj život. 

Veľmi známa je aj Švédska enviromentálna aktivistka Gréta Thunberger, ktorá sa preslávila svojim bojom proti klimatickej kríze.