Tehotenstvo je jedinečný biologický, psychologický a sociálny stav. No niekedy sa môže stať, že sa žena správa a cíti ako tehotná – dokonca má aj fyzické príznaky tehotenstva – hoci reálne nie je gravidná. Tento zriedkavý jav sa nazýva psychosomatické tehotenstvo alebo pseudocyesis.

Psychosomatické tehotenstvo je stav, pri ktorom žena (výnimočne aj muž) zažíva symptómy typické pre skutočné tehotenstvo – napríklad vynechanie menštruácie, zväčšenie bruška, nevoľnosť, zvýšenie telesnej hmotnosti, napätie v prsníkoch či dokonca „pohyby plodu“ – aj napriek tomu, že gravidita nie je prítomná.

Hoci telo nie je tehotné, myseľ to verí tak silne, že dokáže spustiť skutočné hormonálne zmeny a telesné prejavy.

Príčiny

Vznik psychosomatického tehotenstva je komplexný a často súvisí s hlbokými psychickými potrebami, traumami alebo konfliktnými situáciami. Najčastejšie faktory:

• Intenzívna túžba po dieťati, najmä u žien s problémami s plodnosťou alebo po opakovaných potratoch.
• Strach z otehotnenia, najmä u mladých dievčat v represívnych alebo nábožensky prísnych komunitách.
• Nevyrovnané partnerské vzťahy, domáce násilie alebo emocionálne zanedbávanie.
• Duševné poruchy (napr. depresia, úzkostné poruchy, schizofrénia).
• Nevedomá snaha „nahradiť stratu“, napríklad po úmrtí dieťaťa.

Psychosomatické tehotenstvo sa často vyskytuje v prostredí, kde je materstvo silne hodnotené ako základná hodnota ženy, a kde sa žena cíti ohrozená vo svojej identite.

Diagnostika

Diagnóza si vyžaduje citlivý, ale dôkladný prístup:

• Fyziologické vyšetrenia (ultrazvuk, krvné testy na hCG) preukážu, že žena nie je tehotná.
• Psychologické hodnotenie odhalí hlbšie emocionálne a osobnostné faktory.
• Rozhovor by mal byť empatický, bez vysmievania alebo degradácie prežitku pacientky.

Dôležité je si uvedomiť, že pre ženu je jej skúsenosť reálna. Nie je to vedomé klamstvo ani simulovanie.

Liečba a prístup

Liečba psychosomatického tehotenstva si vyžaduje interdisciplinárnu spoluprácu gynekológa, psychológa a často aj psychiatra. Prístup by mal byť:

• Podporný a rešpektujúci, nie konfrontačný.
• Zameraný na identifikáciu a spracovanie hlbších emocionálnych potrieb alebo konfliktov.
• Vhodná je psychoterapia, najmä psychodynamická alebo kognitívno-behaviorálna.
• V niektorých prípadoch je potrebná farmakoterapia, ak je prítomná depresia, úzkosť či psychotické symptómy.