Morská voda môže na prvý pohľad pôsobiť čisto a osviežujúco, najmä počas horúcich dní pri mori. Niektorí ľudia si možno položia otázku: „Keď je voda všade okolo, prečo ju vlastne nemôžeme piť?“ Odpoveď je jednoduchá, ale dôležitá: pitie morskej vody je pre ľudské telo nebezpečné a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Zloženie morskej vody

Morská voda obsahuje priemerne 35 gramov soli (najmä chloridu sodného) na liter vody. To je zhruba sedemkrát viac soli, než obsahuje bežná pitná voda z vodovodu. Okrem soli obsahuje morská voda aj ďalšie minerály, mikroorganizmy a často aj nečistoty.

Osmóza

Osmóza je proces, pri ktorom voda prechádza cez bunkovú membránu z prostredia s nižšou koncentráciou soli do prostredia s vyššou koncentráciou soli až pokým sa koncentrácie vyrovnajú.

Čo sa deje s bunkami po vypití morskej vody?

• Morská voda má vysokú koncentráciu soli (hypertonické prostredie).
• Keď sa dostane do tráviaceho systému a následne do krvi, zvýši koncentráciu solí v medzibunkovom priestore.
• Telo sa snaží vyrovnať túto nerovnováhu – a to tak, že:
• Voda z buniek vyteká do medzibunkového priestoru, kde je viac soli.
• Výsledok: Bunky strácajú vodu, zmršťujú sa.

Dôsledky pre organizmus

• Dehydratácia buniek – bunky prichádzajú o vodu, čo narúša ich funkciu. Najcitlivejšie sú mozgové bunky, preto vznikajú bolesti hlavy, zmätenosť či halucinácie.
• Zlyhanie orgánov – keď sú bunky dlhodobo dehydratované, môžu odumierať. Ohrozené sú hlavne obličky, ktoré musia filtrovať veľké množstvo soli, čo môže viesť až k ich zlyhaniu.
• Porucha rovnováhy elektrolytov – Nadbytok sodíka (Na⁺) môže spôsobiť poruchy srdcového rytmu, svalové kŕče alebo záchvaty.

Kedy hrozí riziko?

Pitie morskej vody býva najčastejšie v krízových situáciách, ako sú:

• Stroskotanie na mori.
• Prepadnutie cez palubu lode.

V takýchto prípadoch je lepšie:

• Vytvoriť zber dažďovej vody.

• Pokúsiť sa odsoliť vodu jednoduchou destiláciou (napríklad pomocou slnečného variča).