Cysta choledochu označuje vrodenú dilatáciu žlčových ciest, tradične považovaná za cystickú dilatáciu hlavného žlčovodu (ductus choledochus). Niekedy môžu byť označované širším pojmom biliárne cysty. Klinicky býva prítomná bolesť brucha, žltačka a hmatateľná masa v bruchu. Základom diagnostiky sú zobrazovacie vyšetrenia. Terapia by mala byť vždy chirurgická, pretože sú cysty žlčových ciest spojené s vysokým rizikom malígnej trasnformácie.

Príčina

Presná príčina vzniku cysty choledochu nie je známa, existuje niekoľko hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť jej vznik. Jednou z najznámejších teórií je anomália v spojení pankreatického a žlčového vývodu, čo vedie k spätnému toku (refluxu) pankreatických enzýmov do žlčových ciest. Zvýšenie tlaku v žlčovode a zápal by mohli viesť k jeho rozšíreniu a vzniku cysty. Iní autori tvrdia, že ide o vrodenú malformáciu žlčových ciest. 

Prejavy

Väčšina prípadov cýst choledochu je diagnostikovaných v detstve. Iba približne štvrtina prípadov je odhalených v dospelosti, i keď v posledných rokoch tento podiel narastá. Charakteristická triáda príznakov – bolesť brucha, hmatateľná masa v bruchu a žltačka (ikterus) – sa vyskytuje len približne v 20 % prípadov. Až 85 % detí má 2 z týchto 3 príznakov, najčastejšie hmatateľnú abdominálnu masu a žltačku. U dospelých sú tieto prejavy prítomné zriedkavejšie a  najčastejším príznakom u nich je bolesť brucha. U dojčiat mladších ako 12 mesiacov sa môže cysta choledochu prejavovať žltačkou, svetlými stolicami (acholickými – bez obsahu žlče) a vracaním. 

Diagnostika

Diagnostika cysty choledochu si vyžaduje použitie zobrazovacích metód s cieľom presne určiť typ, rozsah dilatácie a prítomnosť pridružených anomálií. Ultrazvuk (USG) je najčastejšie používaným vyšetrením, a to aj prenatálne (pred narodením). Po narodení má ultrasonografia vysokú citlivosť (senzitivitu)  pri detekcii cýst. Detailnejšie zobrazenia intrahepatálnych aj extrahepatálnych žlčových ciest poskytuje počítačová tomografia (CT). Magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia (MRCP) je zlatým štandardom v diagnostike cýst choledochu. Endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia (ERCP) má najvyššiu diagnostickú presnosť, ale pre invazívnosť, radiačné zaťaženie a riziko komplikácií (pankreatitída, perforácia, cholangitída) je preferovaná magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia. Laboratórne môžu byť elevované hepatálne parametre a pankreatické enzýmy.

Terapia

Liečba závisí od typu cysty, ale vo všeobecnosti platí, že každá cysta by sa mala chirurgicky odstrániť. Po odstránení cysty je potrebné opätovne zabezpečiť prietok žlče. Na obnovenie toku žlče existujú rôzne chirurgické techniky. Skoré odhalenie a operácia, najmä u detí, výrazne znižujú riziko trvalého poškodenia pečene.

Komplikácie

• Malígne zvrhnutie – cysty, ktoré nie sú chirurgicky odstránené sú spojené s vysokým rizikom malígneho zvrhnutia. Aj po odstránení cysty existuje riziko vzniku malignity, preto je potrebné dlhodobé sledovanie v pooperačnom období

• Stenóza (zúženie) žlčových ciest – pooperačná stenóza je spojený s viacerými komplikáciami, ako je stáza (hromadenie) žlče, tvorba žlčových kameňov, vznik cholangitídy (zápalu žlčových ciest), akútnej pankreatitídy a nakoniec aj vznik malignity. 

• Cholangitída.

• Vznik žlčových kameňov.