Poranenie spôsobené klincom, najmä prepichnutím chodidla alebo ruky, patrí medzi bežné úrazy, najmä pri práci na stavbách, v záhradách alebo pri chôdzi naboso. Aj keď sa na prvý pohľad môže javiť ako banálne poranenie, je však potrebné dôkladné odborné zhodnotenie a často aj liečbu, kvôli riziku infekcie, vrátane tetanu alebo hlbokých infekcií ako osteomyelitída.

Príčina

Poranenie klincom najčastejšie vzniká náhodne pri práci na stavbe, v záhrade alebo v domácnosti – typicky pri zatĺkaní klincov, manipulácii s náradím alebo pri našliapnutí na klinec ležiaci na zemi. K poraneniu môže dôjsť aj u detí pri hre s klincami. Nepriaznivým faktorom poranení klincom je fakt, že klinec je často znečistený a hrdzavý.

Prejavy

Poranenie klincom môže byť povrchové, kedy dochádza k poškodeniu kože a podkožia alebo hlboké, kedy sú zasiahnuté aj hlbšie uložené štruktúry, ako sú svaly, šľachy, cievy, nervy, kosti, kĺby. Medzi prejavy patrí náhle vzniknutá bolesť, krvácanie, opuch a pri poškodení svalov a nervov sa môžu objaviť aj poruchy hybnosti v postihnutej oblati.

Komplikácie

• Infekcia mäkkých tkanív.
• Tetanus – predstavuje hrozbu hlavne u pacientov s neúplnou vakcináciou proti tetatnu.
• Osteomyelitída – najmä pri preniknutí klinca do kosti.
• Cudzí materiál v rane - napríklad odštiepený kúsok klinca.

Diagnostika

Stanovenie diagnózy sa zakladá na anamnéze úrazu a klinickom obraze. Na posúdenie sprievodných zlomenín alebo prítomnosti cudzieho telesa v rane je možné využiť röntgen alebo počítačovú tomografiu (CT). Na posúdenie mäkkých tkanív, ako sú svaly, cievy, nervy je možné použiť magnetickú rezonanciu (MRI), ale to len za podmienky, že v rane nie sú prítomné kovové zvyšky klinca ani iný kovový materiál. 

Terapia

Terapia poranenia spôsobeného klincom závisí od hĺbky, lokalizácie poranenia a prítomnosti kontaminácie rany. V prvom rade je potrebné ranu dôkladne vyčistiť, z rany je nutné odstrániť všetky cudzie telesá, ako sú časti klinca, triesky dreva alebo hlina. Vzniknutá rana sa zašije tak, aby sa zastavilo krvácanie a umožnilo lepšie zahojenie rany. Následne sa rana sterilne prekryje. Pri poraneniach tohto druhu je vždy potrebné zvážiť profylaktické užívanie antibiotík. Neoddeliteľnou súčasťou terapie je prevencia tetanu. Ak nie je očkovací status známy alebo posledné očkovanie bolo pred viac ako 5 rokmi, je indikované preočkovanie tetanovou vakcínou. V prípade kontaminovanej rany a neznámeho očkovacieho statusu môže byť potrebné podať aj protitetanový imunoglobulín.