Chorobná žiarlivosť (lat. morbidus zelotypia) predstavuje patologickú formu žiarlivosti, ktorá výrazne presahuje bežné a normálne emocionálne reakcie. Ide o pretrvávajúci, neadekvátny a neprimeraný strach zo straty partnera v dôsledku jeho (často len domnelej) nevery. Táto forma žiarlivosti je charakterizovaná nadmernou podozrievavosťou, iracionálnymi obvineniami a nutkavým správaním kontrolného charakteru.

Chorobná žiarlivosť sa považuje za psychiatrický symptóm, ktorý môže byť prítomný pri rôznych duševných poruchách, ako sú psychózy, poruchy osobnosti (najmä paranoidná a hraničná osobnosť) či neurotické spektrum porúch.

Príčiny 

Príčiny chorobnej žiarlivosti sú multifaktoriálne a zahŕňajú:

• Psychologické faktory: nízke sebavedomie, traumatické zážitky z minulých vzťahov, citová neistota.
• Biologické faktory: zmeny v neurochemickom zložení mozgu, najmä dysfunkcia dopaminergného systému.
• Sociálne faktory: patologická výchova, naučené vzorce správania, sociálne izolácia.
• Psychiatrické ochorenia: schizofrénia, afektívne poruchy (napr. bipolárna porucha), závislosť od alkoholu alebo psychoaktívnych látok. 

Klinické prejavy

Medzi hlavné príznaky patrí:

• Opakované a neodôvodnené obvinenia partnera z nevery.
• Kontrola osobných vecí partnera (telefón, správy, sociálne siete).
• Nadmerná potreba monitorovať jeho pohyb a činnosť.
• Násilné alebo agresívne reakcie v súvislosti s domnelou neverou.
• Intruzívne myšlienky a obsesívne správanie.
• Chronický stres, úzkosť a depresívne príznaky.

V extrémnych prípadoch môže chorobná žiarlivosť viesť k agresívnemu správaniu, vrátane fyzického násilia či dokonca vraždy.

Diagnostika

Diagnóza sa stanovuje na základe klinického rozhovoru, psychodiagnostických nástrojov a komplexného posúdenia psychického stavu pacienta. V niektorých prípadoch je potrebné odlíšiť chorobnú žiarlivosť od delírií, halucinácií a iných psychopatologických fenoménov.

Liečba  

Liečba chorobnej žiarlivosti je komplexná a zahŕňa:

• Psychoterapiu: kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na zvládanie obsesívnych myšlienok a maladaptívnych vzorcov správania.
• Farmakoterapiu: v prípade psychotických príznakov sa používajú antipsychotiká, pri úzkosti a depresii antidepresíva alebo anxiolytiká.
• Rodinnú terapiu: zapojenie partnera do liečby môže podporiť obnovu dôvery a efektívnu komunikáciu.
• Podporné skupiny: podpora od iných ľudí s podobnými skúsenosťami môže byť prospešná.

Prognóza

Prognóza závisí od závažnosti symptómov, prítomnosti sprievodných psychiatrických ochorení a ochoty pacienta spolupracovať na liečbe. Pri včasnej diagnostike a adekvátnej terapii môže dôjsť k výraznému zlepšeniu kvality života pacienta i jeho vzťahov.