Plavci majú zvýšené riziko poranení ramena kvôli jedinečnej povahe rôznych plaveckých štýlov a vysokému počtu opakovaní počas tréningu. Veľký počet opakovaných pohybov ramena vedie k poraneniu z nadmerného zaťaženia mäkkých tkanív v okolí ramena. Pojem „plavecké rameno“ predstavuje označenie viacerých možných patológií ramena. V súčasnosti sa tento pojem používa na označenie bolestí ramena u plavcov spôsobených rôznymi príčinami, vrátane impingement syndrómu, poranenia rotátorovej manžety, nestability ramena a ďalších.

Príčina

Plávanie je jedinečná aktivita, pretože na rozdiel od väčšiny športov využíva na pohyb predovšetkým hornú časť tela – až 90 % hnacej sily pochádza z rotácie a záťaže ramenného kĺbu. Na elitnej úrovni musí plavec preplávať 60 000 až 80 000 metrov týždenne, čo zodpovedá približne 30 000 záberom jednou rukou. Plavecký záber si vyžaduje extrémny rozsah pohybu v ramene pri súčasnom pôsobení veľkej svalovej sily na kĺbové štruktúry.

S plaveckým ramenom súvisí množstvo rizikových faktorov – muskuloskeletálnych, psychologických, tréningových aj faktorov životného štýlu. Medzi muskuloskeletálne faktory patria sila a výdrž, držanie ramena,nestabilita ramenného kĺbu a dyskinéza lopatky. Tréningové faktory zahŕňajú záťaž, preplávanú vzdialenosť, techniku, roky skúseností, úroveň súťaženia, strečing a doplnkový tréning. Príčina bolesti ramena je zvyčajne multifaktoriálna.

Prejavy

Hlavnou ťažkosťou je bolesť prednej časti ramena, ktorá sa zhoršuje pri pohyboch ramena. Bolesť núti plavcov vynechávať tréningy alebo dokonca súťaže. Súčasťou klinického obrazu môže byť aj stuhnutosť ramenného kĺbu a jeho obmedzená hybnosť. Svaly ramena môže trpieť svalovou slabosťou.

Diagnostika

V anamnéze pátrame po prítomnosti rizikových faktorov, predchádzajúcich poranení a operácií ramena. Základom diagnostiky je dôkladné vyšetrenie ramenného kĺbu, posúdenie jeho hybnosti, stranovej symetrie, sily okolitého svalstva. Iniciálnym zobrazovacím vyšetrením na vylúčenie kostnej etiológie ťažkostí je röntgen. Detailnejšie zobrazenie môže poskytnúť počítačová tomografia (CT). Na zobrazenie mäkkých štruktúr ramena využívame magnetickú rezonanciu (MRI). Diagnostickou a zároveň terapeutickou metódou je artroskopia.

Terapia

V nezávažných prípadoch môžeme voliť konzervatívny postup, ktorý spočíva v pokojovom režime, chladení a prípadne užívaní nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) na potlačenie bolesti a zápalu. V terapii je možné využiť aj metódy fyzioterapie, počas ktorej sa snažíme o posilnenie štruktúr ramena a obnovenie hybnosti. Závažnejšie prípady, ktoré nie je možné riešiť konzervatívne liečime chirurgicky. Vždy je potrebné terapiu prispôsobovať nárokom na ramenný kĺb, pretože záťaž ramenného kĺbu u vrcholových športovcov je niekoľkonásobne vyššia.