Pseudo-Lennoxov syndróm je označenie pre epileptický syndróm, ktorý klinicky a elektrofyziologicky pripomína Lennox-Gastautov syndróm (LGS), no má odlišnú príčinu, priebeh alebo prognózu. Tento pojem sa v literatúre často používa na odlíšenie atypických alebo menej závažných foriem epilepsie, ktoré imitujú LGS, no nepatria do jeho presne definovaného rámca.

Lennox-Gastautov syndróm je závažná detská epilepsia charakterizovaná:

• polymorfnými typmi záchvatov (tonické, atonické, myoklonické, absencie),
• mentálnou retardáciou,
• a typickým EEG nálezom (pomalo-vlnový komplex 1,5–2,5 Hz). 

V prípade pseudo-Lennoxovho syndrómu môže byť prítomná variabilná kombinácia záchvatov, často myoklonických a absencií, s nálezmi na EEG, ktoré môžu byť podobné LGS, ale bez klasického pomalo-vlnového komplexu. Mentálne postihnutie nemusí byť prítomné alebo je miernejšie.

Tento syndróm sa môže vyskytovať u detí aj dospelých, pričom často ide o:

• idiopatickú generalizovanú epilepsiu s atypickými prejavmi,
• myoklonicko-atonickú epilepsiu (Dooseho syndróm),
• alebo epilepsiu s absenciami, ktorá progreduje a nadobúda zložitejší obraz.

Diagnostika

Diagnostika si vyžaduje detailné neurologické vyšetrenie, video-EEG monitoring a často aj zobrazovacie metódy (MRI mozgu), aby sa vylúčili štrukturálne alebo genetické príčiny epilepsie. Dôležité je odlíšiť pseudo-LGS od pravého LGS, pretože prognóza býva priaznivejšia a liečba môže byť jednoduchšia.

Liečba 

Terapia je zameraná na kontrolu záchvatov a zlepšenie kvality života. Používajú sa antiepileptiká ako valproát, lamotrigín, topiramát, prípadne ketogénna diéta. V niektorých prípadoch je možné dosiahnuť dlhodobú remisiu.

Pseudo-Lennoxov syndróm je preto dôležité identifikovať a diferencovať – aby pacient dostal vhodnú terapiu a správnu prognózu, čím sa predíde zbytočne agresívnym prístupom určeným pre klasický LGS.