Hippopotomonstrosesquipedaliofóbia (strach z dlhých slov)

20.01.2025

Garant MUDr. Michal Hovanjec MUDr. Michal Hovanjec

Hippopotomonstrosesquipedaliofóbia je zriedkavá a špecifická fóbia definovaná ako intenzívny a iracionálny strach z dlhých slov, čo je pomerne veľká irónia, pretože sám názov fóbie môže byť spúšťačom úzkosti u jedincov trpiacich touto fóbiou.Skrátené označenie tejto fóbie je sesquipedaliofóbia. V klinickom obraze sa objavuje úzkosť a mnohé fyzické prejavy. Diagnostika je založená na anamnéze a hodnotení klinických prejavov. Terapia je obvykle kombináciou  psychoterapie a farmakologickej liečby. 

Hippopotomonstrosesquipedaliofóbia (strach z dlhých slov)

Príčina

Presná príčina vzniku fóbií nie je známa, pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov. Na vzniku tejto fóbie sa môže podieľať traumatická udalosť, ako napríklad situácia, keď bolo dieťa v škole zosmiešňované spolužiakmi za to, že nedokázalo prečítať dlhé slovo. Predpokladá sa aj úloha genetických faktorov, ako je pozitívna rodinná anamnéza fóbií a iných psychických porúch. 

Prejavy

Hippopotomonstrosesquipedaliofóbia sa prejavuje strachom z veľmi dlhých slov. Jedinci trpiaci touto fóbiou sa môžu vyhýbať hovoreniu, čítaniu a situáciám, pri ktorých by mohli dôjsť do kontaktu s dlhými slovami. Objavuje sa úzkosť a môžu byť prítomné fyzické príznaky, medzi ktoré patrí – nadmerné potenie (hyperhidróza), sucho v ústach (xerostómia), zrýchlený pulz (tachykardia), tras, dýchavičnosť (dyspnoe), bolesť na hrudi (stenokardie), búšenie srdca (palpitácie), zmeny krvného tlaku a ďalšie.

Diagnostika 

Diagnostika hippopotomonstrosesquipedaliofóbia sa opiera o psychiatrické vyšetrenie, anamnézu, zhodnotenie klinického obrazu podľa kritérií pre diagnostiku špecifických fóbií a psychopatologický rozbor. K spresneniu diagnostiky je možné použiť aj psychologické testy a dotazníky. 

Terapia 

Liečba hippopotomonstrosesquipedaliofóbia sa zameriava najmä na psychoterapeutické prístupy, pričom najúčinnejšou metódou je expozičná terapia. Tá spočíva v priamej expozícii pacienta obávanej situácii, ktorá mu umožňuje postupne zvládnuť svoju úzkosť. U veľmi úzkostných pacientov sa začína expozíciou v predstavách a až neskôr skutočnou expozíciou. Psychofarmakoterapia sa využíva doplnkovo, najmä u pacientov s výraznou úzkosťou, ktorí majú problém zahájiť expozičnú liečbu. V týchto prípadoch sa môžu krátkodobo predpísať nízke dávky benzodiazepínov alebo selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI). Úspech liečby závisí aj do individuálneho prístupu pacienta, pričom kombinácia psychoterapie a farmakologickej podpory môže výrazne zlepšiť výsledky.

Používame súbory cookies pre zlepšenie funkčnosti našich stránok. Dodatočné súbory cookies používame na vykonávanie analýz používania webových stránok a na kontrolu účinnosti marketingových opatrení. Súhlas s používaním súborov cookies vyjadríte kliknutím na tlačidlo "Súhlasím".