Urinóm je ohraničený zber moču v retroperitoneálnom priestore, ktorý môže vzniknúť v dôsledku úrazu, chirurgického zákroku alebo obštrukcie močových ciest. Často je asymptomatický, no môže sa prejaviť bolesťou v brušnej oblasti, citlivosťou, horúčkou alebo príznakmi infekcie. Diagnostika je založená na zobrazovacích vyšetreniach, ako je ultrazvuk alebo CT. Liečba symptomatických urinómov zahŕňa drenáž, prípadne chirurgický zákrok na odstránenie príčiny úniku moču.

Príčiny

K vzniku urinómu najčastejšie dochádza v dôsledku obštrukcií močových ciest (močové kamene, nádory), poranení močových ciest alebo iatrogénne následkom niektorých vyšetrení či chirurgických zákrokov. Narušenia normálneho toku moču v priebehu močových ciest vedie k úniku moču do retroperinoea, kde sa moč ohraničí a vznikne urinóm. Najčastejšie urinómy vznikajú perirenálne, teda okolo obličiek.

Prejavy

Niektoré prípady urinómu môžu ostať celkom asymptomatické a diagnostikujú sa náhodne na zobrazovacích vyšetreniach, ktoré boli indikované z iných príčin. Symptomatické prípady sa môžu prejaviť bolesťou brucha, palpačnou (dotykovou) citlivosťou v mieste urinómu, zvýšenou teplotou. Niektoré prípady môžu byť komplikované vznikom urosepsy, hydronefrózy a poruchou vnútorného prostredia. 

Diagnostika

Urinómy sa diagnostikujú na základe zobrazovacích vyšetrení – ultrasonografia, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI).

Terapia

Asymptomatické malé urinómy si často nevyžadujú intervenciu a dochádza k ich spontánnej resorpcii (vstrebaniu). Chirurgickú intervenciu volíme v prípade urinómu vzniknutého v dôsledku závažnejších poranení, vzniku horúčky, urosepsy, ako aj väčšieho urinómu, ktorý sa môže zväčšovať, komprimovať okolité štruktúry  a nedochádza k jeho spontánnej resorpcii. Liečba spočíva v drenáži urinómu za antibiotického krytia. Zlyhanie terapie je spojené s rizikom vzniku abscesu, hydronefrózy, urosepsy a rozvratu vnútorného prostredia.