Koronarografia je vyšetrením vencovitých (koronárnych) tepien. Tieto dve tepny odstupujú z aorty a prebiehajú po povrchu srdca. Napriek tomu, že sú oproti iným cievam relatívne malé a krátke, majú životne dôležitú úlohu – zásobujú krvou a kyslíkom srdcový sval.

Princíp

Vyšetrenie prebieha v ľahu. Hoci sa jedná o vyšetrenie srdcových tepien, začína sa obvykle v slabinách alebo na hornej končatine. Do tepny v slabine (stehenná tepna) alebo do tepny na predlaktí (zvyčajne arteria radialis) sa zabodne ihla a tou sa do cievy zavedie tenká trubička (sonda), ktorá sa začne pomaly posúvať smerom k srdcu. Sonda teda „putuje“ proti smeru toku krvi a jej posúvanie môže vyšetrujúci lekár neustále sledovať na obrazovke prístroja. Akonáhle sa sonda dostrká až k srdcu do miest, kde z aorty odstupujú vencovité tepny, vypustí sa do sondy kontrastná látka. Táto látka vtečie do koronárnych tepien a na obrazovke môže lekár pozorovať ich plnenie. To lekárovi umožní vidieť zúžené úseky vencovitých tepien aj ich uzávery. Vyšetrenie skončí vytiahnutím sondy. Miesto, kde sa do stehennej tepny sonda zaviedla, sa zaťaží na niekoľko hodín vrecúškom s pieskom, ktorý zabráni krvácaniu. Pacientovi sa po nasledujúci deň odporúča pokoj na lôžku.

Príprava

Vzhľadom na väčšiu náročnosť tohto vyšetrenia je obvykle nutná určitá príprava – podajú sa lieky proti alergii a s predstihom sa pacientovi vyholí oblasť, kde bude vykonaný vstup do tepny. Koronarografia sa vykonáva nalačno.

Význam

Toto vyšetrenie má význam tam, kde predpokladáme významné zúženie, či uzáver vencovitých tepien – to znamená pri predpokladanej ischemickej chorobe srdca. Indikácií je viac, ale najčastejšie je koronarografia indikovaná u pacientov s námahovými bolesťami na hrudi, ktoré majú charakter anginy pectoris, a potom samozrejme pri infarkte myokardu. Vtip spočíva v tom, že mnohokrát je nutné pacienta poslať na koronarografiu akosi „naslepo“, pretože preukázateľné postihnutie koronárneho tepien ukáže až koronarografie samotná. Nevyhnutne sa tak stávajú prípady, keď človek, u ktorého predpokladáme závažné postihnutie, má nakoniec na koronarografii normálny nález. Na druhej strane je mnoho pacientov, u ktorých si nie sme závažnosťou ich ťažkostí veľmi istí, a koronarografia napriek tomu ukáže závažné postihnutie a snáď im aj zachráni život.

Hlavnou prednosťou koronarografie je to, že pri náleze významného zúženia či uzáveru sa koronarografie ako vyšetrovacia metóda zmení na liečebnú metódu. Pomocou vyšetrovacej sondy totiž lekár do oblasti zúženia zasunie balónik, ktorý sa nafúkne a roztiahne zúžené miesto – tento zákrok sa nazýva ako koronárna angioplastika. Roztiahnutie balónikom sa následne doplní zavedením stentu, ktorý si môžeme predstaviť ako krátku dutú trubičku.

Riziká

Koronarografie so sebou nesie isté riziká. Môže vzniknúť alergia na kontrastnú látku a taktiež môže dôjsť ku krvácaniu zo vpichu do tepny – vznikne modrina. Je tiež nutné povedať, že asi v 1% prípadov môže koronarografie pri ošetrovaní vencovitých tepien infarkt spôsobiť. Na vyššie uvedené riziká sa však musíme pozerať rozumne – koronarografia sa vykonáva tam, kde máme vážnu obavu o zdravie a život pacienta a riziká zákroku sú viac než vyvážené potenciálnym prínosom.

Výhody

Koronarografie je skvelé vyšetrenie, ktoré aj napriek istým rizikám vie ukázať, v akom stave sú vencovité tepny a v prípade potreby vedia pomocou zavedenia stentu vyliečiť ich zúženie a uzávery.