Bábikoterapia, známa aj ako terapia s bábikami, je jednou z alternatívnych terapeutických metód, ktorá nachádza čoraz širšie uplatnenie v psychológii, geriatrii a špeciálnej pedagogike. Tento prístup využíva realistické bábiky na podporu emocionálnej pohody, redukciu stresu a stimuláciu spomienok, pričom je obzvlášť efektívny u seniorov s demenciou, detí s vývinovými poruchami a osôb s duševnými ťažkosťami.

Ako funguje bábikoterapia?

Základ bábikoterapie spočíva v tom, že bábiky pôsobia ako emocionálny stimul, ktorý vyvoláva pocit starostlivosti a bezpečia. U seniorov s Alzheimerovou chorobou či inými formami demencie môže držanie a starostlivosť o bábiku evokovať spomienky na rodičovskú rolu, čo vedie k upokojeniu a pocitu zmysluplnosti. Pre pacientov, ktorí prežívajú dezorientáciu či úzkosť, bábiky poskytujú istotu a emocionálne ukotvenie.

U detí môže bábikoterapia slúžiť ako forma neverbálnej komunikácie. Deti, ktoré prežili traumu alebo majú problémy s vyjadrovaním emócií, môžu prostredníctvom hry s bábikou lepšie artikulovať svoje pocity a spracovať ich. U detí s autizmom či poruchami správania pomáha terapia zlepšovať sociálne zručnosti a empatiu, keďže interakcia s bábikou napodobňuje reálne medziľudské vzťahy.

Výhody a účinky bábikoterapie

Výskumy a praktické skúsenosti odborníkov ukazujú, že bábikoterapia prináša viacero benefitov, ako napríklad:

• Redukcia úzkosti a stresu – pacienti sa cítia pokojnejší a menej podráždení.
• Zlepšenie komunikácie – podporuje neverbálnu aj verbálnu interakciu.
• Stimulácia spomienok – pomáha ľuďom s demenciou vrátiť sa do známeho emocionálneho prostredia.
• Zvýšenie sebaúcty a zmysluplnosti – starostlivosť o bábiku prináša pocit užitočnosti.
• Podpora emocionálnej regulácie – pomáha pri zvládaní strachu, smútku či frustrácie.

Kedy bábikoterapia nie je vhodná?

Hoci bábikoterapia prináša mnohé výhody, nie je univerzálne vhodná pre každého. Niektorí pacienti, najmä v pokročilých štádiách demencie, môžu na bábiku reagovať odmietavo alebo ju považovať za „klamlivú náhradu“ skutočného dieťaťa. V takýchto prípadoch je dôležité terapiu citlivo prispôsobiť individuálnym potrebám.